Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/365/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213882
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213882.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Z. X., bytom T., Q. XX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie
334,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 11. septembra 2014, č.k. 16Er/2940/2014-19, takto dňa 29. mája 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že
oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 21.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie 334,61 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, rozhodcovského

rozsudku, sp.zn. SR 9513/07 zo dňa 03.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2008 a
vykonateľnosť dňa 24.01.2008. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia
vedená pod sp.zn. 16Er/902/2008 (EX 2823/2008) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
proti povinnému: Z. X., bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/902/2008-14
zo dňa 16.08.2012 podľa § 57 ods. 2 Ex. por. z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto
uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23CoE/413/2012-32

zo dňa 16.08.2012, nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2013. Dôvodil, že z uvedeného je zrejmé, že
exekučné konanie vedené pod sp.zn. 16Er/902/2008, sa viedlo na podklade toho istého exekučného
titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je
aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Keďže v tomto
exekučnom konaní, sp.zn. 16Er/2940/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí,

č.k. 16Er/902/2008-14 zo dňa 16.08.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd prvého stupňa je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Zastával názor, že v tomto prípade
nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., nakoľko v

exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z. z. aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje
o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii
práva. Ex. por. obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám O.s.p. a prednosť bude
mať § 44 ods. 2 Ex. por. pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Poukázal na právo na súdnu a inú právnu

ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom konštatoval, že každé konaniesúdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na
súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že povinná si nesplnila dobrovoľne svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na

základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel
poškodeniu svojich záujmov, a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude
v budúcnosti uspokojený, keďže tento exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho
zaistenia nárokov veriteľa. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po vykonanom
dokazovaní napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. dňa 21.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 334,61

Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 03.01.2008,
sp.zn. SR 9513/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21.01.2008 a
vykonateľnosť dňa 24.01.2008.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp.zn. 16Er/902/2008

návrhom zo dňa 07.05.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 334,59
Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 03.01.2008, sp.zn. SR 9513/07. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením,
č.k. 16Er/902/2008-14 zo dňa 16.08.2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že predložený rozhodcovský

rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
23CoE/413/2012-32 zo dňa 06.02.2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd

nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejtosúvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného

konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné

posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými

istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 16Er/902/2008-14 zo
dňa 16.08.2012, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23CoE/413/2012-32 zo dňa
06.02.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom

skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené,
ide meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa, č.k 16Er/902/2008-14 zo dňa 16.08.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského
súdu, č.k. 23CoE/413/2012-32 zo dňa 06.02.2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v

totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.