Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215789
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215789.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Martin Máčaj, advokát, so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 31 815 138 a Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava Grösslingova 4, IČO: 36
864 421 proti povinnému: L. P., bytom U., A. D. XXX/XX, pre vymoženie 377,09 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. novembra 2014, č.k.

15Er/3291/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený sa návrhom
spísaným do zápisnice dňa 23.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie o vymoženie

istiny vo výške 377,09 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
5944/06 zo dňa 30.11.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2007
a vykonateľnosť dňa 11.01.2007. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 27.08.2014 doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa
preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/547/2007 (EX 1015/10) v prospech oprávneného:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: L. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XXX/XX, U. bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 16Er/547/2007-55 zo dňa 08.04.2013 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu
exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 3CoE/164/2013-86 zo dňa 18.09.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2014. Súd
prvého stupňa konštatoval, že exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní

je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 5944/06 zo dňa 30.11.2006. Okresný súd Prievidza v odôvodnení
uznesenia č.k. 16Er/547/2007-55 zo dňa 08.04.2013 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky,
tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako
aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), aby bola

kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a
9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zastavil. Z uvedeného

je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/547/2007 sa viedlo na podklade toho
istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania,pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho,
aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). Prekážka právoplatne

rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné
podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku
alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a
totožnosť predmetu konania. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 15Er/3291/2014 je podkladom

pre vymoženie príslušenstva pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 16Er/547/2007-55 zo dňa 08.04.2013
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov

uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne
o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek
tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013, ktoré k odvolaniu
priložil. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods.
1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné
konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3

Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych
právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete ,,vec“,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie,
ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci,
oktorombysarozhodovalo,alepredstavujelenproces.Akékoľvekskončenieexekučnéhokonaniapreto

nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu,
ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom a napadnutým
rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal

možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa

Krutého dňa 23.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 377,09 eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 30.11.2006, sp. zn. SR 5944/06,
ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 08.01.2007 a vykonateľnosť
dňa 11.01.2007. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v

predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 15Er/3291/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí č. k. 16Er/547/2007-55 zo dňa 08.04.2013 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s. zo dňa zo dňa 30.11.2006, sp. zn. SR 5944/06, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému,a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 28.02.2007. V uvedenej exekučnej veci súd
prvého stupňa uznesením č.k. 16Er/547/2007-55 zo dňa 08.04.2013 exekúciu zastavil z dôvodu, že
predložený rozsudok vzhľadom a absenciu právomoci v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.10.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
18.09.2013, č.k. 3CoE/164/2013-86.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104

ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie

zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnomkonaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/547/2007-55 zo
dňa 08.04.2013, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45

ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2014 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/164/2013-86 zo dňa 18.09.2013.
Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom

prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/547/2007-55 zo
dňa 08.04.2013 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č.k. 3CoE/164/2013-86 zo dňa
18.09.2013 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa vo

svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .