Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/417/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512202792
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2512202792.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843,
Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, t.č. bytom N. C. XXXX/
XX, W., o zaplatenie 128,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č.k. 5C/25/2012-38 zo dňa 20.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu
128,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 62,86 Eur od 25.03.2011 do
zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo

výške 16,50 Eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 87,24
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil aplikáciou
ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 158/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Vecne súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním dospel k právnemu záveru, že zmluva, ktorú

Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela s odporcom, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňala
náležitosti potrebné k jej platnosti a ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 21.02.2003. Na jej základe poskytol právny predchodca navrhovateľa
odporcovi finančné prostriedky a to tak, že realizoval príkazy odporcu na prevod alebo výbery finančných
prostriedkov z účtu a to v dohodnutom úverovom rámci a odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý
úver v dohodnutom čase a platiť súčasne aj úroky a poplatky podľa zmluvy a dodržiavať aj ostatné

zmluvné podmienky. Z čerpaných peňažných prostriedkov odporca svoj dlh riadne neplatil a ku dňu
24.03.2011 predstavovala pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči nemu sumu 128,45 Eur, z toho
neuhradená istina úveru 62,86 Eur, riadny úrok 0,05 Eur, úrok z omeškania vo výške 10,62 Eur a
ostatné príslušenstvo vo výške 54,92 Eur, v ktorej sume bola následne celá pohľadávka postúpená
navrhovateľovi dňa 24.03.2011. Po postúpení pohľadávky Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila túto
skutočnosť odporcovi dňa 12.04.2011 a následne navrhovateľ ako postupník listom zo dňa 11.01.2012

zaslal odporcovi pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 18.01.2012,
ale márne. Súd preto posúdil žalobu ako dôvodnú a priznal navrhovateľovi žalovanú sumu 128,45 Eur v
celosti a keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením istiny, patria navrhovateľovi aj zákonné
úroky z omeškania, ktoré upravuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinné v čase omeškania.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil v správnej výške 9% ročne odo dňa
postúpeniapohľadávky,t.j.od25.03.2011dozaplatenia,akeďžetietoboliuplatnenévsúladesprávnymipredpismi (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 05.11.2009 predstavovala 1%
ročne), súd ich navrhovateľovi priznal. V súdenom prípade úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa §
142 ods. 1 a 3 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi, ktoré si uplatnil vo

výške súdneho poplatku z návrhu 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 87,24 Eur, pozostávajúcich z
odmeny za 3 úkony právnej služby po 16,60 Eur (1/ prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2/ písomné
podanie protistrane - pokus o zmier, 3/ podanie žaloby) s príslušným režijným paušálom 7,41 Eur,
zvýšené o sadzbu DPH. Takto uplatnené trovy konania sú primerané žalovanej pohľadávke a preto súd
po zistení, že boli uplatnené v súlade s právnymi predpismi, ich navrhovateľovi v celosti priznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odporca, v ktorom uviedol, že
nemá žiadnu vedomosť o tejto právnej veci, nebol o nej informovaný poštou ani telefonicky. Momentálne
žije u svojej príbuznej, je rozvedený, nemá žiaden príjem, je chorý. K danej udalosti mohlo prísť počas
spolunažívania s bývalou manželkou. Preto žiada o prehodnotenie tejto právnej veci.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril, poukázal
na to, že odporca vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by
spochybňovali nárok navrhovateľa. Navrhovateľ sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má aspoň
základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, Slovenskou
sporiteľnou, a.s. dňa 21.02.2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0280061368/1/1 v znení jej

dodatku č. 1, ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú osobitné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a.s. Na základe zmluvy peňažný ústav poskytol odporcovi úver s úverovým rámcom 20.000,-
Sk (a podľa dodatku č. 1 k zmluve s úverovým rámcom 38.000,- Sk) pri úrokovej sadzbe 10,85%
ročne, dohodnuté úroky boli splatné mesačne. Konečná splatnosť úveru bola 20.02.2004. Pre prípad
omeškania so splácaním úveru si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania 26,40% ročne a v rovnakej

výške si dohodli aj úrok z prečerpania. Ďalej si dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2%
z výšky úverového rámca a poplatok za správu úveru 0,20% z výšky úverového rámca mesačne.
Odporca podľa tvrdení navrhovateľa požičané finančné prostriedky nesplácal v dohodnutom čase a v
dôsledku porušenia platobnej disciplíny vznikla peňažnému ústavu voči nemu pohľadávka, ktorej výška
ku dňu 24.03.2011 predstavovala žalovanú sumu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávku voči
odporcovi z predmetného zmluvného vzťahu vo výške istiny 62,86 Eur, riadneho úroku 0,05 Eur, úroku
z omeškania 10,44 Eur a ostatného príslušenstva 54,92 Eur, spolu 128,45 Eur, ako vyplýva z Prílohy
č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.03.2011. Dňa 12.04.2011 oznámila
Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Odporca pohľadávku

dodnes neuhradil.

V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu s návrhom. Dôkazné
bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Odporca ako druhá procesná
strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok
navrhovateľa nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom

v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené
skutočnosti.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju

bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu
také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

Súd prvého stupňa nevenoval vyhodnoteniu dôkazov dostatočnú pozornosť, keď sa uspokojil len s
predloženými dôkazmi zo strany navrhovateľa. Podľa odvolacieho súdu navrhovateľom predložené
listinné dôkazy nepreukazujú v plnom rozsahu rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých možno
dospieť k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku. Z predložených dôkazov najmä nie je zrejmé, kedy a
v akej výške odporca čerpal úver, kedy a v akej výške realizoval prípadné splátky úveru. Navrhovateľom

predložené listinné dôkazy preukazujú len výšku pohľadávky v čase jej postúpenia, nepreukazujú však
právny základ ani výšku pohľadávky v čase jej vzniku, s osobitným dôrazom na dobu splatnosti.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektuna rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (sp. zn. I. ÚS 117/07).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne
neriadil. Z odôvodnenia rozsudku totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu
relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku nedostatočným. Súd prvého stupňa
totiž v odôvodnení vôbec neuviedol, kedy a v akej výške a s akou splatnosťou vznikla pôvodná

pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi.

Odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvého stupňa na to, že v ďalšom konaní bude potrebné
prihliadnuť na aktuálne znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a aj bez návrhu
skúmať otázku premlčania uplatneného nároku (návrh bol podaný na súd dňa 21.02.2012, pričom

konečná splatnosť úveru mala byť dňa 20.02.2004).

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 O.s.p. - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 14/2001 a sp. zn.

II.ÚS 132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., §

115O.s.p.apod.).Obsahomprávanasúdnuochranuvrámcispravodlivéhoprocesujeiprávoúčastníka,
aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo

namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel
k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného

rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd
mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu
ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať
pred súdom, ako aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne
v naznačenom smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť dôvodnosť žalobného návrhu v
kontexte noriem spotrebiteľského práva, najmä aktuálnej úpravy v otázke posúdenia premlčania
aj bez návrhu, zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie,
doplniť dokazovanie ohľadom preukázania výšky a splatnosti pohľadávky v čase jej vzniku, výsledky

dokazovania riadne vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov
konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157
ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), pričom aj výrok o náhrade trov konania je potrebné náležite v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.