Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 5, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/244/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207828
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7512207828.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcuC.R.M.,K..Q..X..sosídlomvC.,Š.Č..XX,protižalovanej
A. U., bytom v Č., A. Č.. X, za účasti vedľajšieho účastníka X. S. S. K. K. K. N. E., K. Č.. XX, o zaplatenie
248,95 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo
dňa 7.3.2013 č.k. 18C 174/2012-47 takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 248,95 eura
s 5% úrokom z omeškania od 28.5.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 20,-eur mesačne počnúc mesiacom máj 2013 vždy do 25. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred do budúcna až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V právnom vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom náhradu trov konania účastníkov nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutia

elektronických komunikačných služieb právnym predchodcom.

Rozsudok odôvodnil súd tým, že v danom prípade vec posudzoval v súlade s ust. § 42 ods. 1
písm. a/ ods. 4 písm. b/ zák.č. 610/2003 Z.z. podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za
poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od
posledného zúčtovacieho obdobia. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú služby podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladov

o vyúčtovaní.

Žalovaná sa k návrhu písomne nevyjadrila, na pojednávaní vo veci prehlásila, že nárok žalobcu uznáva
čo do dôvodu aj výšky a žiadala o poskytnutie splátkového kalendára po 20,-euro mesačne z dôvodu,
že je na materskej dovolenke, má 3 maloleté deti, jej manžel je nezamestnaný a príjem rodiny toho
času pozostáva len z materského príspevku o výške 260,-eur mesačne. Vychádzajúc z uznania nároku
uplatneného žalobcom žalobkyňou, rozhodol súd prvého stupňa v súlade s § 153a ods. 1 rozsudkom

pre uznanie a zároveň podľa ust. § 160 ods. 1 O.s. p. umožnil žalovanej zaplatiť záväzok v splátkach.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odôvodnil s poukazom na ust. § 142
ods. 1 v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi trovy konania spočívajúce vzaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eura a 1/3 z uplatnených trov právneho zastúpenia v sume
70,10eurat.j.vsume23,37eura.Výrokotrováchkonaniavovzťahukvedľajšiemuúčastníkoviodôvodnil
súd prvého stupňa tým, že tento vystupoval na strane žalovanej, ktorá nebola v konaní úspešná, preto

mu súd nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že podľa ust. § 153a O.s.p. rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorí účastníci nemôžu skončiť
súdnym zmierom. Je toho názoru, že okolnosti prípadu neumožňujú uzavretie súdneho zmieru a
teda ani uznanie nároku, pretože európska legislatíva a judikatúra ukladá súdom členských štátov,

povinnosť urobiť všetko, čo je v ich právomoci, aby spotrebiteľa nezaviazali neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Uznanie nároku žalovaným, ktorý vo veci nie je pasívne a vecne legitimovaný sa prieči
právnym predpisom a preto na základe toho nie je možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.
I pri vydaní rozsudku na základe uznania súd uskutoční základné právne posúdenie uplatneného
nároku, tým, že skutkový stav podradí do úvahy zodpovedajúcej právnej norme. Podľa jeho názoru pred

rozhodnutím na základe uznania nároku musí posúdiť aj vecnú opodstatnenosť žaloby, či uplatnený
nárok vychádza z platných právnych úkonov, či sa neprieči kogentným normám. V danom prípade
však uplatnený nárok žalobcu vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Slovenský právny poriadok
neprijateľnej zmluve podmienky v spotrebiteľských zmluvách považuje za absolútne neplatné. Je toho
názoru, že nie je možné rozhodnúť v spotrebiteľskom spore na základe uznania nároku, ak sa proti

spotrebiteľovi uplatňuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože tento nárok vychádza z
neplatného právneho úkonu a vydanie rozsudku na základe uznania nároku v takejto veci sa prieči
kogentným normám na ochranu spotrebiteľa (§ 53 ods. 5 Obč. zákonníka). Je toho názoru, že pre
vydanie rozsudku neboli splnené podmienky jeho vydania a teda namietal, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Má za to, že neuplatňuje v konaní nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Podľa jeho názoru nestačí len poukázať na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ale je
potrebné skúmať každý jeden prípad individuálne a v každom jednom prípade zhodnotiť, či ide alebo
neide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo

188/2012.

Na základe podaného odvolania odvolací súd skúmal, či sú splnené odvolacie podmienky a dospel k
záveru, že tieto nie sú splnené.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a tiež s názormi prezentovanými v odbornej právnickej
literatúre jedným z predpokladov účasti vedľajšieho účastníka v konaní je aj súhlas (hlavného)

účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám
vedľajší účastník. Znamená to, že aj keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú
účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonom, ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namieta
neprípustnosť tohto vstupu. Je teda podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas(hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka,
ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samotnej podstaty a účelu
vedľajšieho účastníctva.

Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní
vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom
tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom
podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom
podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky
neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že

s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi
na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p..

Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. Preto keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci

prejav vôle vstupu do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník
konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s
jeho vstupom do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred
súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka

do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

Z zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpi do konania ako vedľajší účastník, a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.

Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je
zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci
túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby ešte
neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade oznámila, že z vlastného podnetu

ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane spotrebiteľa taká právnická osoba, ktorej hlavnou
náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa - OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach.
So zreteľom na to, nebolo procesným predpokladom vstupu združenia do predmetného konania
preukázanie právneho záujmu na jeho výsledku. To však vôbec neznamená, že ostatné predpoklady
vstupu tohto subjektu do uvedeného konania nemuseli byť splnené.

Súd prvého stupňa aj keď obom účastníkom zaslal oznámenie o poučení o procesných právach a
povinnostiach a žalovanú uznesením zo dňa 16.8.2012 vyzval na vyjadrenie k žalobnému návrhu, túto
opomenul zároveň vyzvať aby sa vyjadrila k procesnému úkonu, ktorým združenie prejavilo vôľu vstúpiť
do konania na jej strane. Uvedený postup súdu v konaní teda nezodpovedal v plnom rozsahu zákonným
ustanoveniam upravujúcim vznik vedľajšieho účastníctva v konaní. Samotné zaslanie vyjadrenia

združenia žalovanej nespĺňa podmienky výzvy na jej vyjadrenie k procesnému úkonu združenia, ktorým
prejavilo vôľu vstúpiť do konania na jej strane.Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval a právne relevantným spôsobom neupovedomil žalovanú
o procesnom úkone združenia, ktoré prejavilo vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jej strane
nie je zrejmé, či žalovaná, ktorú chce združenie v konaní podporovať s jeho podporou súhlasí, resp.

či neprejaví nesúhlas s vedľajším účastníctvom. Z uvedeného dôvodu preto nie sú splnené podmienky
pre konanie na odvolacom súde, pretože nie je zrejmé, či združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so
sídlom v Košiciach, je resp. nie je vedľajším účastníkom v konaní a teda nemožno posúdiť ani dôvodnosť
podaného odvolania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa právne relevantným spôsobom upovedomiť žalovanú

o procesnom úkone združenia, ktoré prejavilo vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na jej strane
a následne vec predloží odvolaciemu súdu.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.