Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/656/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212251
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112212251.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní právne zast. advokátskou
kanceláriou Mgr. Miroslav Rybánsky, Advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 10, Bratislava, proti
žalovanému: 1/ U.. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, I. I., a žalovanej: 2/ W. S., nar. XX. XX.
XXXX. bytom S. XX, I. I., o zaplatenie 5 174,93 € s prísl., na odvolanie žalobcu zo dňa 01. 08. 2013 proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/32/2013-68 zo dňa 22. 05. 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia nepriznal, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V nenapadnutej časti - vo veci samej, pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu vo výške 5 174,93 € spolu s úrokom z úveru vo výške 11,50 % ročne zo sumy 4
113,23 € od 27. 03. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške vo výške 9 % ročne zo sumy 4
113,23 € od 27. 03. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 605,26 €
od 27. 03. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,94 € od 27. 03.
2012 do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovaným splácať v 100 € mesačných splátkach, vždy do 20.
dňa v mesiaci, počnúc mesiacom júl 2013 pod hrozbou straty výhody splátok, zostáva nedotknutý.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 5 174,93 €, pričom odstupňoval úroky
čiastkových platieb uplatnenej sumy. Túto sumu súd povolil splatiť žalovaným v 100 € mesačných
splátkach. Zároveň súd žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal.
Súd konštatoval, že nárok žalobcu vo veci samej je v plnom rozsahu daný a pokiaľ ide o trovy konania
o týchto rozhodol: „... v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.
Vzhľadom na skutočnosť, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporcov -
nepriaznivá ekonomická situácia a priznanie trov navrhovateľovi by bolo podľa vyjadrenia odporkyne 2/
likvidačné pre ňu a celú jej rodinu, súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal“.
Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania podal
žalobcaodvolanie.Žiadalpriznaťnatrováchprávnehozastúpeniavprvostupňovomkonanísumu679,03
€, súdny poplatok 310 € a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní sumu 226,49 €.Odvolateľ videl nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa najmä v tom, že:
a) súd prvého stupňa pri právnom posúdení veci bez náležitého odôvodnenia aplikoval ust. § 150 OSP,
pričom absolútne nezohľadnil výnimočný charakter tohto ustanovenia,
b) prihliadol na skutočnosť, že odporcovia takmer tri roky nevykonali ani len čiastočnú úhradu dlžnej
sumy,
c) nevzal do úvahy skutočnosť, že odporcom bolo dostatočne vyhovené už samotným rozhodnutím vo
veci samej a to povolením splátok vo výške 100 € mesačne.
Odvolateľ nepovažoval aplikáciu § 150 OSP za vhodnú, pretože tento prípad absolútne nespĺňa znaky
výnimočnosti. Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Mcdo 2/2008, 2
Mcdo 17/2009. Zdôraznil, že ust. § 150 OSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V dôsledku nepriznania
náhrady trov konania súdom prvého stupňa navrhovateľovi v spojení s povolením neprimerane nízkych
splátok nie len, že navrhovateľova pohľadávka nebude splatená skôr ako o 5 rokov, ale navyše, nebude
mať nárok na náhradu trov, ktoré reálne vynaložil v súvislosti s uplatnením svojho práva na súde. V
takomto prípade by sa jednalo o výrazne neprimeranú tvrdosť voči navrhovateľovi.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zrušil v napadnutej časti t. j. vo výroku
o náhrade trov konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP.
V nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi je
nepreskúmateľné. Súd uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcov - nepriaznivá
ekonomická situácia, by bola podľa vyjadrenia odporkyne 2/ likvidačná pre ňu a celú jej rodinu.
Súd nepodložil relevantnými skutočnosťami na základe vykonaných dôkazov aká je ekonomická situácia
odporkyne 2/. Za tohto stavu veci možno dôjsť k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec
posúdil a nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pokiaľ ide o náhradu trov konania, pretože
nedostatočne zistil skutkový stav.
Účelom ust. § 150 ods. 1 OSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
na konanie zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzalistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo
sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského
moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchaplikáciatohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,súprípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadné iné okolnosti a môže dospieť k záveru,
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi, alebo o nepriznaní čiastočnom a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 142 ods. 1 OSP). Aplikácia ust. § 150 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo
sčastineprizná.Musíísťcelkomovýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach na strane účastníka
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, a je jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým
mravom.
Ust. § 150 OSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trov konania výnimočne prihliadnuť. Ust. § 150 OSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Je vylúčené, aby použitie § 150 OSP sa javilo ako finančný trest za to, že sa účastník musel dovolávať
svojho práva prostredníctvom súdu a bol v konaní plne úspešný.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.