Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/235/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112216315.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika,
s. r. o., 142 21 Praha 4, Novodvorská 994, IČO: 25 117 483, zastúpený splnomocnenou advokátskou
kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni:
O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D. D., S. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5,

IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Igor Šafranka, Advokátska kancelária
039 01 Svidník, ulica Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 1 287,26 € s prísl., na odvolanie vedľajšieho
účastníka zo dňa 22. 03. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/2/2013-74
zo dňa 06. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

V časti, v ktorej konanie zastavil, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o zaplatenie 1 287,26 € s prísl. zastavil, rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa
podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1 287,26 € s prísl. Podaním zo dňa 01. 03. 2013 žiadal, aby
súd konanie vo veci zastavil. V zmysle § 96 ods. 1 OSP súd konanie zastavil. O náhrade trov konania

rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote vedľajší účastník na
strane odporcu. Namietal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania.
Uviedol, že súd mal rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP s použitím § 151 ods. 4 OSP. V tejto
súvislostipoukázalnaprevažujúcupočetnújudikatúrukrajskýchsúdov,ktorévovzťahuknavrhovateľovi,
ak zavinil zastavenie konania alebo bol neúspešný v merite veci, náhradu trov konania priznávajú;
a citoval rozhodnutia odvolacích súdov. Žiadal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej nepriznal

žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania zmeniť, priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov prvostupňového konania. Žiadal tiež náhradu trov odvolacieho konania. Trovy konania vyčíslil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vedľajší účastník, teda združenie na
ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciach.Predzaslanímoznámeniaovstupedokonaniazdruženie
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník procesné podania nadbytočne

opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím predlžuje
a navyšuje trovy konania. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorých prevstup nie je žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo

bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Súd potom správne
rozhodol, keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Žiadal uznesenie
okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) zrušil a podľa ust. § 221

ods. 2 OSP vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Odvolacísúdzrušírozhodnutieprvostupňovéhosúduajvtedy,akúčastníkovikonaniasapostupomsúdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).

Porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (toto právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) treba

za porušenia práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,
ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne

kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňového súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre prípadné uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje náležitosti uvedené v
§ 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný.

V súdenej veci okresný súd v časti, v ktorej rozhodol, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na

náhradu trov konania, v odôvodnení uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP. V tejto časti uznesenie okresného súdu trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolací súd potom musel uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože postupom prvostupňového súdu bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).

Odvolací súd pre právne posúdenie veci dodáva.

Okresný súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, teda žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Okresný súd ale opomenul
vec posudzovať podľa ust. § 146 ods. 2 OSP to znamená skúmať, či niektorý z účastníkov zavinil, že

konanie sa muselo zastaviť, prípadne či návrh, ktorý bol podaný dôvodne, bol vzatý späť pre správanie
sa odporcu.Ust. § 146 ods. 2 OSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie je možné ale posudzovať iba z procesného hľadiska, nie podľa hmotného
práva, pretože potom by už išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Teda súd by po zastavení

konania skúmal dôvodnosť vo veci samej. Potom platí, že ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania
späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP),
že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi.

V súdenej veci navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Urobil tak podaním zo dňa 06. 03.
2013 (č. l. 65 - 70 spisu). Vedľajší účastník podaním zo dňa 23. 10. 2012 (č. l. 35) vzniesol námietku

premlčania. Z procesného hľadiska potom platí, že späťvzatie návrhu zavinil navrhovateľ.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Z ust. § 93 ods. 1 OSP vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

V konaní navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, okresný súd konanie zastavil,

v tejto časti je uznesenie okresného súdu právoplatné, nebolo odvolaním napadnuté.

Vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na základe plnomocenstva. Je nesporné, že každý sa
môže dať zastúpiť advokátom (§ 25 ods. 1 OSP), teda aj vedľajší účastník, s čím sú spojené pre
účastníka trovy, pretože advokát (advokátska kancelária) má vždy právo na úhradu svojich primeraných
a opodstatnených nákladov od účastníka, ktorého zastupuje. Potom pri rozhodovaní v sporovom konaní

o náhrade trov konania medzi stranami treba úspešnému účastníkovi priznať, aby mu protistrana
nahradila trovy konania.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť pred začatím pojednávania, a to potom, ako vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania. Dôvodom späťvzatia návrhu nebolo prípadné plnenie žalovanej
sumy zo strany odporcu. Navrhovateľ podal návrh v čase, keď právo na plnenie už bolo premlčané.

Návrh zobral v celom rozsahu späť po tom, ako účastník vzniesol námietku premlčania. Potom možno
konštatovať len jediný záver, a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne
a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa ust. § 142 ods. 2
OSP prvá veta vznikla povinnosť nahradiť odporcovi a tiež vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia, a to aj vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného
zreteľa v zmysle § 150 OSP. Navrhovateľ ale žaloval premlčanú pohľadávku zrejme v domnienke, že
odporca nebude namietať premlčanie v dôsledku svojej neznalosti. Práve táto okolnosť je jednou z tých,
ktorá vylučuje aplikáciu ust. § 150 OSP v danom prípade.

Tvrdenia navrhovateľa o tom, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia
dochádza k zbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, súd nemôže brať vážne.
K žiadnemu navyšovaniu trov konania, ba dokonca ani k nehospodárnosti, by nebolo došlo, ak by
navrhovateľ po dôkladnom zvážení nebol podal návrh tam, kde ide o nárok zjavne premlčaný.

Odvolací súd tiež poukazuje na článok 47 ods. Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak, ako navrhovateľ má právonechaťsazastúpiťprávnymzástupcom,ajkaždýinýúčastníksúdnehokonaniazarovnakýchpodmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje
OSP. Toto právo má potom aj vedľajší účastník. V ust. § 93 ods. 2 OSP zákonodarca zvýšil ochranu

spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej
právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto
predpisom je aj zákon 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.