Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/448/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112243991
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112243991.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r.
o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, p r o t i žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu Vranov nad Topľou), ktorý
nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Mal za to, že v danom
prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v
zákonnej lehote, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo výške 175,-

Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní
o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktuspovinnýmarizikujehoinsolvencie,keďneexistovalakýkoľvekúčinnývnútroštátnyprostriedoknápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej
ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom poukázal na
nálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.US203/06-25,III.US235/04-3,III.US347/05,III.

US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US 110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30,
III. US 190/05-36, III. US 301/05-38 a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený
prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55,32 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý

v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,

v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti

žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US
211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,

po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu 27.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na

súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2CZ 38/76. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu

exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy kedy sa žalobca dozvedel
o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre
prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

K tvrdenému nesprávnemu postupu exekučného súdu poukázal na to, že v praxi po podaní návrhu
na zmenu exekútora sa tento návrh predloží pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
jeho doterajších trov ako aj na predloženie exekútorského spisu za účelom postupu podľa § 44 ods.
9 Exekučného poriadku. Pokiaľ pôvodný exekútor neposkytol súdu včas potrebnú súčinnosť, nebolo
možné návrhu v 30 dňovej lehote vyhovieť.

Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe

ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 dňovej lehote,

lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch odo
dňa, kedy bolo rozhodnuté o zmene exekútora. Vzhľadom na uvedené vzniesol preto žalovaný námietku
premlčania pri každom nároku, pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora
pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená

suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe
nesprávnej právnej úvahy. Zdôraznil, že v súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora v
lehote ani nemohlo dôjsť k vzniku škody, keďže s poukazom na § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do rozhodnutia súdu o zmene

exekútora a teda pôvodný súdny exekútor až do doručenia príslušného rozhodnutia mal pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky.

Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči

dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto

negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu

súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým doručenie predvolania bolo doručené riadne
a včas, napriek tomu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania pre kolíziu termínov. Súd mal totiž

za to, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca a jeho právny zástupca prevzali predvolanie dňa 22.10.2014, bez
zbytočného odkladu však právny zástupca žalobcu neoznámil súdu dôvod pre odročenie, nepredložil ani
doklad o kolidujúcom termíne iného pojednávania a dokonca neuviedol ani spisovú značku kolidujúcich
konaní. Návrh na odročenie neobsahuje údaje podľa § 119 ods. 2 O.s.p. najmä deň, keď sa žalobca

dozvedelodôvodepreodročenie.Žiadosťoodročeniepojednávaniazaslalprávnyzástupcaelektronicky
popoludní deň pred pojednávaním. Navyše je potrebné poukázať na to, že žalobca, ktorý podal
množstvo takýchto žalôb, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na
rôznych súdoch a teda mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúcie. V tejto súvislosti možno poukázať
aj na nález Ústavného súdu SR I.US 68/1998 zo dňa 13.1.1999, podľa ktorého kolízia pojednávaní nie

je relevantná, ak sa právny zástupca o tejto kolízii dozvedel v dostatočnom časovom predstihu a nie
je akceptovateľným predpokladom existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Obsahom
základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale pojednávanie môže odročiť len z dôležitého dôvodu.Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, spismi Okresného súdu v Vranov nad
Topľou sp. zn. 3Er 135/2007, 3Er 22/2007, 9Er 24/2007, 9Er 195/2003, 9Er 553/2005, 3Er 436/2004,

7Er 8/2004, 6Er 372/2004, 3Er 8/2004, 6Er 190/22004, 6Er 44/2004 a zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 5C 619/2012 až 5C 628/2011 a sp. zn. 5C 632/2012. Uvedené veci sa týkali nasledovných
exekučných konaní vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou:

3Er 135/2007 (Ex 669/2007) súdny exekútor doručil súdu dňa 19.02.2007 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej J., o vymoženie 460,- Eur s
príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 15.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
3Er 135/2007 - 14 zo dňa 31.12.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2010.
3Er 22/2007 (Ex 3204/2006) súdny exekútor doručil súdu dňa 11.01.2007 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej I., o vymoženie 296,- Eur s
príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 15.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
3Er 22/2007 - 13 zo dňa 31.12.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného o

zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2010.
9Er 24/2007 (Ex 3253/2006) súdny exekútor doručil súdu dňa 11.01.2007 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej Z., o vymoženie 335,76 Eur s
príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 15.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.

9Er 24/2007 - 18 zo dňa 31.12.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2010.
9Er 195/2003 (Ex 1863/03) súdny exekútor doručil súdu dňa 18.12.2003 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému I., o vymoženie 460,- Eur s

príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
9Er 195/2003 - 16 zo dňa 05.01.2010 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2010.
9Er 553/2005 (Ex 139/2005) súdny exekútor doručil súdu dňa 13.12.2005 žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej N., o vymoženie 955,98 Eur s
príslušenstvom. Uznesením č.k. 9Er 553/2005 - 20 zo dňa 02.11.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou
vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto
doterajšieho súdneho exekútora, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.12.2009.

3Er 436/2004 (Ex 1261/04) súdny exekútor doručil súdu dňa 01.12.2004 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej I., o vymoženie 200,36 Eur s
príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
3Er 436/2004 - 19 zo dňa 30.09.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2010.
7Er 8/2004 (Ex 46/04) súdny exekútor doručil súdu dňa 19.01.2004 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému I., o vymoženie 334,59 Eur s
príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
7Er 8/2004 - 16 zo dňa 30.09.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného o

zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2009.
6Er 372/2004 (Ex 1215/04) súdny exekútor doručil súdu dňa 05.11.2004 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej T., o vymoženie 398,33 Eur s
príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.

6Er 372/2004 - 16 zo dňa 30.09.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.3Er 8/2004 (Ex 52/04) súdny exekútor doručil súdu dňa 19.01.2004 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému C., o vymoženie 2814,82 Eur
s príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením

č.k. 3Er 8/2004 - 20 zo dňa 30.09.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2009.
6Er 190/2004 (Ex 1002/04) súdny exekútor doručil súdu dňa 18.06.2004 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnému U., o vymoženie 25,23 Eur s

príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
6Er 190/2004 - 17 zo dňa 29.09.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2009.
6Er 44/2004 (Ex 259/04) súdny exekútor doručil súdu dňa 10.02.2004 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu, ako oprávneného proti povinnej Z., o vymoženie 15.14 Eur s

príslušenstvom. Oprávnený podal dňa 02.07.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
6Er 44/2004 - 17 zo dňa 29.09.2009 Okresný súd Vranov nad Topľou vyhovel žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril na miesto doterajšieho súdneho exekútora,
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010.

Ako vyplýva z vyššie citovaných exekučných spisov o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol
súd s mesačným alebo dvojmesačným omeškaním okrem prípadov, kde bol vyzvaný predchádzajúci
exekútor o súčinnosť v súvislosti s predložením príslušného spisu a vyčíslením trov exekúcie

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

V konkrétnom prípad žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) súd v rozhodnutí o zmene exekútora

podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach
dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná
nečinnosť súdu nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve
konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu.

Sú všeobecne známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo
konštatovali súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky,
ktorou žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali
akoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,keďžebolavneprospechspotrebiteľov.Exekútornanávrhžalobcu
predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval

vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito

podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obťiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých

mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Priposudzovanítoho,čiexekučnýsúdsadopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného
súdu Slovenskej republiky v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu
v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na

predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, tá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo
dňa 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udeleniepoverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Ústavný súd SR tiež uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nemožno vyvodzovať len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách. Ich nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa
šl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti

posudzovanej veci (IV. US 471/2012 zo dňa 7.5.2013, I. US 86/2002).

Súd teda dospel k záveru, že aj keď exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonnej
lehote, vo väčšine prípadov bolo rozhodnuté o mesiac až dva po jej uplynutí, a to v tých veciach, kde
súd vyzval k súčinnosti pôvodného exekútora, preto takýto postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny
úradný postup, zvlášť ak všetky tieto návrhy na zmenu exekútora napadli na súd približne v ten istý

deň. Nepochybne išlo o enormný počet týchto podaní, s ktorými sa súd musel postupne vyporiadať a
aj táto skutočnosť je dôležitá pri prijatí záveru o tom, že exekučný súd sa v tejto súvislosti nedopustil
zbytočných prieťahov a nesprávneho úradného postupu.

Rozhodne nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora

v zákonnej lehote mu mohla vzniknúť škoda. Priebeh exekúcie nemôže byť totiž ovplyvnený zmenou
osoby exekútora. Až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci má konať
pôvodný exekútor. Navyše v niektorých prípadoch bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť a preto o
toviacabsentujepríčinnásúvislosťmedziúdajnouškodouanerozhodnutímozmeneexekútora.Žalobca
nepreukázalanisamotnúexistenciuškody.Nároky,ktorésiuplatňujesúhypotetické.Žalobcanepredložil

jediný dôkaz na jej preukázanie a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je potrebné poznamenať, že
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v
príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému
nesplnil.

Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v
zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie
je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v

tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca
si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď škoda mu mala vzniknúť pri
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenásazaoberaťajEurópskakomisia,

ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov.

Súd teda dospel k záveru, že exekučný súd sa postupom v exekučných veciach vedených pod sp.
zn. 3Er 135/2007, 3Er 22/2007, 9Er 24/2007, 9Er 195/2003, 9Er 553/2005, 3Er 436/2004, 7Er 8/2004,
6Er 372/2004, 3Er 8/2004, 6Er 190/2004, 6Er 44/2004 nedopustil nesprávneho úradného postupu a

neporušil právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vo vzťahu k žalobcom vyčíslenej škode dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri
preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú
výšku tejto škody. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, ktoré

je bez existencie základu nároku na náhradu škody irelevantné. Žalobca tiež žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, ktoré uvádzal v žalobe. Žalobca v žalobe označil
len potencionálne riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti
upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému žalovanému, vočiktorémusúdžalobuzamietol.Pretožežalovanýsináhradutrovkonanianeuplatnil,súdotrováchkonania
rozhodol tak, že ich účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie do
15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.