Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 13, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204109
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211204109.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov: 1. P.. X. Č., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, C., 2. B. Č.,

nar. XX.XX.XXXX, A. XX, C., obaja zastúpení Kutan, s.r.o., Andrusovova 1, Bratislava, proti odporkyni:
C. L., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C., zastúpená advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova 9/
A, Bratislava, o zaplatenie 8.630,42 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti príslušenstva pohľadávky prevyšujúcej úrok z omeškania vo výške nad 17,6 % ročne
od 01.09.1999 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť rukou spoločnou a nerozdielnou odporkyni k
rukám právneho zástupcu odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.513,30 EUR a to
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 18.02.2011 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 8.360,42 EUR s príslušenstvom titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Navrhovatelia vo svojom návrhu na začatie konania uviedli, že na základe
zmluvy zo dňa 30.08.1999 odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov trojizbový byt č. 1,

nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na K. V.. Č.. X N. C.. Kúpna zmluva bola uzatvorená v dobrej
viere medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a matkou odporkyne B. C., ktorá zomrela dňa 14.09.2004. B.
C. bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. Nc 821/2000 zo dňa 03.07.2001, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.08.2001, pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II bola následne kúpna zmluva zo dňa 30.08.1999 určená ako neplatná. Na základe tohto
rozhodnutia boli navrhovatelia ako vlastníci predmetného bytu z katastra nehnuteľností vymazaní.

Súd vo veci vydal dňa 13.06.2011 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonom stanovenej
lehote odpor, v ktorom uviedla, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by na základe
kúpnej zmluvy vyplatili matke odporkyne akúkoľvek sumu. Podľa odporkyne samotný text zmluvy nie je
dostatočným dôkazom, pokiaľ k nemu nie je predložené potvrdenie o skutočnosti, že kúpna cena bola
aj skutočne vyplatená. Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu taktiež uviedla, že v tomto konaní
nie je pasívne legitimovaná, nakoľko na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1999 od navrhovateľov nič

nedostala a taktiež namietla skutočnosť, že navrhovatelia vo svojom nároku vôbec neuviedli na základe
akého právneho titulu si uplatňujú nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 01.09.1999.V časti návrhu, v ktorej sa navrhovatelia domáhali zaplatenia úrokov z omeškania zo žalovanej istiny,
ktoré prevyšovali 17,6% ročne vzali navrhovatelia svoj návrh späť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd konanie

v späťvzatej časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, výsluchom navrhovateľky
v 2. rade, výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: rozsudku č.k.
13C/124/2003-230, kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1999, listu zo dňa 04.10.2000, oznámenia Sekcie
kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR zo dňa 08.03.2001, sťažnosti B. C. zo dňa

01.03.2001, sťažnosti proti uzneseniu o odložení veci, uznesenia Obvodného oddelenia PZ Staré mesto
- východ zo dňa 09.02.2001, potvrdenia zo dňa 06.10.2000, návrhu na mimosúdnu dohodu, kúpnej
zmluvy zo dňa 22.04.1996, vyhlásenia A. D., žiadosti o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou
službou, návrhu na poskytnutie opatrovateľskej služby, zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu,
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 7C/221/2002-101, rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č.k. 15Co/148/2009-258, uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 14.09.2011, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2012, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. H., rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. Nc XXX/XX-XX, znaleckého posudku č. 181/1999, znaleckého
posudku Z.. Q. Z., osvedčenia o dedičstve a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozsudku č.k. 13C/124/2003-230 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/148/2009-258 súd
zistil, že rozsudkom 13C/124/2003-230 zo dňa 06.02.2009 Okresný súd Bratislava II určil, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako kupujúcimi a B.C. C. ako predávajúcou,
ktorej predmetom bol trojizbový byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na K. V.. Č.. X N.
C. je neplatná.

Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/148/2009-258.

Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade sa s B. C. poznal, nakoľko chodili
do toho istého kostola. Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že sa dozvedel o tom,

že B. C. má problémy so svojim bytom, ako aj so svojim synom, ktorý ju týral. Byt bol pre B.C. C. veľký
a táto v tom čase aj hladovala. Navrhovatelia mali dve dcéry a preto mali záujem byt získať a pomôcť
tak sebe aj B.C. C.. Pri uzatváraní zmluvy postupovali štandardne a na predávajúcu nikto netlačil. Po
podpise zmluvy bol návrh na vklad vlastníckeho práva podaný až po dva a pol mesiaci a vklad bol
povolený až dňa 20.08.2000. Keďže navrhovatelia mali záujem riešiť aj bytovú situáciu B.C. C. a to tak,

že navrhovateľ v 1. rade verejne vyhlásil, že B. C. môže ísť bývať do ich starého bytu na ulici Pri Starej
prachárni v Bratislave a jej syn môže ísť do domova sociálnych služieb na Športovej ulici v Bratislave.
Po predaji bytu predávajúca zostala v tomto byte bývať aj so svojim synom, pričom v roku 2000 jej syn
Š. Š. zomrel. Krátko na to začali aj snahy odporkyne zvrátiť predaj bytu. Kúpna cena bola odporkyni
vyplatená po podpísaní zmluvy na matrike. Kúpna cena jej bola odovzdaná v obálke v päťtisícových

bankovkách. Po podpísaní zmluvy a zaplatení kúpnej ceny sa navrhovateľ v 1. rade predávajúcej B. C.
spýtal, či ju má odviezť do banky. Predávajúca však chcela odviezť k svojej kamarátke D. K..

Z výsluchu navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že navrhovateľka sa pridržiava skutočností, ktoré uviedol
vo svojej výpovedi navrhovateľ v 1. rade. Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi ešte uviedla, že

B. C. mala navrhovateľa v 1. rade veľmi rada a hovorila mu synak. Často mu telefonovala, napr. keď
potrebovala odviesť k lekárovi, pričom navrhovateľ v 1. rade ju často vozil.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že podľa odporkyne sa jej matka B. C. poznala v čase predaja bytu s
navrhovateľom v 1. rade maximálne pol až trištvrte roka. Jej matka sa pochválila tete odporkyne, ako

aj svojej susede, že sa spoznala s milým pánom, keď išla od Saleziánov. Tento pán jej povedal, že
jej pomôže vybaviť presťahovanie jej syna do domu s opatrovateľskou službou. Kvôli tomu mu dala aj
všetky doklady. V čase, kedy malo dôjsť k predaju bytu odporkyňa svoju matku navštevovala, nosila jej
jedlo, prala jej, pričom matka jej nič nespomínala ohľadom predaja bytu. Keď jej matka po roku dostala zKatastrálneho úradu rozhodnutie, začala behať po susedoch s tým, že ona nič nepredala a je to podvod.
Navrhovateľ v 1. rade ponúkal odporkyni šesť bytov. Matka odporkyne žiadala navrhovateľa v 1. rade
aby dal byt do pôvodného stavu, pričom on sa s ňou odmietol rozprávať. Odporkyni povedal, že by

to bol ochotný urobiť ak mu vráti sumu 240.000,- Sk, lebo takúto sumu dal ako úplatok v Domove s
opatrovateľskou službou na Športovej ulici. Odporkyňa žiadne peniaze v byte svojej matky nevidela. Jej
matka nemala účet a svoje peniaze si ukladala na vkladnú knižku, ktorú jej niekto zobral.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 30.08.1999 súd zistil, že navrhovatelia ako kupujúci uzatvorili s B. C. zmluvu,

ktorej predmetom bol predaj trojizbového bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na
K. V.. Č.. X N. C..

Z osvedčenia o dedičstve súd zistil, že odporkyňa je jedinou dedičkou poručiteľky B. C., rod. T..

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.

Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto
obohatil na úkor iného a že toto obohatenie vzniklo bez právneho dôvodu, teda aj na základe neplatného
právneho úkonu. Občiansky zákonník v ustanovení § 457 osobitne upravuje povinnosť účastníkov
neplatného právneho vrátiť si navzájom všetky plnenia prijaté na základe neplatného právneho úkonu.
Na to, aby súd mohol návrhu navrhovateľov vyhovieť bolo potrebné, aby navrhovatelia preukázali, že

poskytli odporkyni (resp. jej právnej predchodkyni) plnenie na základe neplatného právneho úkonu.
Navrhovatelia skutočne uzatvorili s B. C. zmluvu, ktorej predmetom bol prevod trojizbového bytu
na K. V. Č.. X N. C., pričom táto zmluva bola neskôr súdnym rozhodnutím označená za neplatnú.
Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z dokazovania a nie sú medzi účastníkmi konania sporné.
Účastníkom tejto zmluvy tak vznikla povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo si podľa tejto zmluvy

poskytli. Keďže B. C. dňa 14.09.2004 zomrela, pričom jej jedinou dedičkou bola odporkyňa, aj prípadná
povinnosť vrátiť plnenia z neplatného právneho úkonu uzatvoreného medzi navrhovateľmi a B. C. prešla
na odporkyňu. To znamená, že v prípade, ak by poručiteľka B. C. skutočne prijala na základe tejto
zmluvy kúpnu cenu od navrhovateľov, bola by odporkyňa povinná (s obmedzením podľa § 470 ods. 1
Občianskeho zákonníka) kúpnu cenu navrhovateľom vrátiť.

Základnýmpredpokladomúspechunavrhovateľovvtomtokonanítak,tedabolopreukázanieskutočného
zaplatenia kúpnej ceny B. C.Q., pričom na základe vykonaného dokazovania je súd nútený konštatovať,
že navrhovatelia vyplatenie kúpnej ceny B. C. nepreukázali. Ustanovenie neplatnej zmluvy, podľa
ktorého mala B. C. prevziať kúpnu cenu pri podpise tejto zmluvy, je z hľadiska preukazovania

skutočného vyplatenia kúpnej ceny irelevantná, nakoľko B. C. v čase podpisu zmluvy nebola schopná
porozumieť jej obsahu. Navrhovatelia nepredložili súdu žiaden iný relevantný dôkaz (napr. výpis z
účtu), ktorý by preukazoval odovzdanie peňažných prostriedkov odporkyni. Podľa navrhovateľov mali
byť navrhovateľke odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti. Odovzdanie peňazí v hotovosti všaknie je možné považovať za preukázané iba na základe toho, že navrhovatelia viacero rokov pred
uzatvorením získali peňažné prostriedky predajom nehnuteľností. Navrhovatelia nepreukázali, že by boli
B. C. pripísané na jej vkladnú knižku peňažné prostriedky, vo výške aspoň približne zodpovedajúcej

kúpnej cene, až po podpise kúpnej zmluvy. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných
zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali existenciu svojho nároku
voči odporkyni a preto rozhodol tak, že ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovatelia

sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť odporkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 1.513,30 EUR. Trovy právneho zastúpenia odporkyne pozostávajú z piatich
úkonov právnej pomoci po 253,94 EUR (prevzatie a príprava zastupovania, podanie odporu proti
platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 26.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2013,
účasť na pojednávaní dňa 13.03.2013), jedného úkonu právnej pomoci po 126,97 EUR (podanie
návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov), jedného úkonu právnej pomoci po 63,49 EUR (účasť na

pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 08.10.2012, troch režijných paušálov á 7,42
EUR, dvoch úkonov režijných paušálov po 7,63 EUR a dvoch úkonov režijných paušálov po 7,81 EUR.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťnatunajšomsúdeodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia
v dvoch vyhotoveniach, písomne. (§ 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.

2 O. s. p.