Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/325/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217998
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614217998.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:

RYCHLOMAT s.r.o., Námestie sv. Egídia 64, Poprad, IČO: 47083972 proti žalovanej: Z. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom J., H. XX, v konaní o zaplatenie 227,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o vi n n á zaplatiť žalobcovi sumu 120,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 120,- eur od 22.11.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 0,99 eur, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa22.10.2014žiadal,abysúdzaviazalžalovanúzaplatiť
mu istinu 227,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 150,-eur od 22.11.2013 do

zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa
22.10.2013 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 150,- eur.
Podľa predmetnej zmluvy o pôžičke sa žalovaná zaviazala požičanú sumu 150,- eur vrátane poplatku
za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 30,- eur a dohodnutého úroku vo výške 27,- eur vrátiť v
lehote do 30 dní, a to do 21.11.2013. Okrem poplatku za spracovanie úveru vo výške 30,- eur nebola
žalovanou uhradená žalobcovi žiadna čiastka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný do dňa vypracovania
žaloby neuhradil zvyšok svojho dlhu vo výške 177,- eur (istina 150,- eur a dohodnutý úrok z pôžičky
vo výške 27,- eur) podľa zmluvy o pôžičke, a to napriek výzve žalobcu, je žalobca nútený sa domáhať

ochrany svojich práv súdnou cestou. Podľa čl. V Zmluvy o pôžičke sa žalovaná zároveň zaviazala
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 2,- eura za každý deň omeškania s vráteným pôžičky. Z
takto dohodnutej zmluvnej pokuty si žalobca uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 50,- eur. Zároveň
si z poskytnutej istiny uplatňuje žalobca aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% p.a..

Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ich klienti nesplácajú riadne poskytnutú pôžičku,
snažia sa s nimi komunikovať, ponúkajú im splátkový kalendár a pod. Komunikácia zo strany žalovanej
bola nulová, nepodarilo sa im s ňou skontaktovať. Z návrhu je zrejmé, že si neuplatňuje všetky

zmluvné pokuty, tak ako boli dohodnuté v zmluve. Zmluva o pôžičke medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená riadnou písomnou formou. Všetci klienti sú pred uzavretím zmluvy informovaní o
podmienkachposkytnutiapôžičky.Priuzavretízmluvybolavskutočnostižalovanejvyplatenásuma120,-
eur a to v súlade s čl. 1 uzavretej zmluvy, kedy z pôžičky 150,- eur bol stiahnutý priamo spracovateľský
poplatok vo výške 30,- eur v súlade s bodom 2 čl. 1 Zmluvy o úvere.Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju
neprítomnosť na pojednávaní žalovaná ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním aj v jej neprítomnosti.
Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával neprítomnosti žalovanej.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa
22.10.2013, potvrdením o výške príjmov, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.10.2013 žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej ako dlžníkovi sumu 150,- eur ako návratnú úročnú pôžičku a to tým spôsobom, že
pri poskytovaní pôžičky mal žalobca (veriteľ) odpočítať žalovanej (dlžníkovi) od poskytnutej sumy 30 %

a zvyšnú dlžnú sumu t.j. 150,- eur mala žalovaná ako dlžník vrátiť pri s 18 % úrokom (článok I ods.
2 Zmluvy o pôžičke). Podľa článku I ods. 3 uvedenej Zmluvy o pôžičke požičaná suma sa vyplácala v
hotovosti.

Podľa článku I ods. 5 Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dojednali, že žalovaná ako dlžník vráti
požičanú sumu 150,- eur vrátane poplatkov to všetko spolu v sume 177,- eur do 30-tich dní v celosti

a naraz t.j. do 21.11.2013.

Podľa článku II ods. 4 Zmluvy o pôžičke mala žalovaná ako dlžník uhradiť okrem dlžnej sumy a sumy
dohodnutého úroku, aj sumu za administratívne služby spojené so spísaním uvedenej zmluvy vo výške
57,- eur mínus 30,- eur (prvá splátka), a v prípade jej vymáhania aj advokátske trovy, súdne poplatky
a exekučné trovy.

Súčasťou obsahu uvedenej zmluvy je aj tabuľka poplatkov spojených s nesplácaným pôžičky, podľa
ktorej sa zmluvné strany dohodli na pokute za nesplatenie pôžičky v dohodnutej lehote za každý deň
v sume 2,- eura.

V predmetnej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 11.12.2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celkovej sumy

242,- eur a to v lehote 7 dní. Žalobca nepreukázal, či a kedy bola uvedená upomienka žalovanej
doručená.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom k 22.10.2013,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.10.2013,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.10.2013,
spotrebiteľským úverom nie sú :

f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,

l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.10.2013,

ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

Podľa § 2 písm. a/ až g/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k
22.10.2013, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.

c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou
Slovenska,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.10.2013,

na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2,
9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom

k 22.10.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k 22.10.2013,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodnený len čiastočne.
Dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 22.10.2013 uzavretá Zmluva o
pôžičke, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a
to § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka.

Okrem toho, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, poukazujúc na ustanovenie § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom a účinnom v čase dojednania predmetnej zmluvy platí, že žalobca spĺňa definíciu pojmu tzv.
iného veriteľa. Podľa citovaného ustanovenia za takéhoto veriteľa sa okrem iného považovala aj tá
fyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktorávrámcisvojhopodnikaniaponúkaaleboposkytujeúveralebo
pôžičku, ktorý resp. ktorá sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, avšak len za predpokladu,

že táto pôžička, resp. úver nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e),
g) až k) a m) až r) citovaného zákona. Pôžička poskytnutá žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o
pôžičke zo dňa 22.10.2013 nespĺňala žiadnu z uvedených podmienok, a bola poskytnutá na obdobie 30
dní, teda na dobu kratšiu ako tri mesiace. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca má poskytovanie úverov
a pôžičiek aj v predmete podnikania podľa výpisu z Obchodného registra.

Následne podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona sa na uvedenú Zmluvu o pôžičke vzťahujú okrem iného
aj ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré predpisovali obligatórne náležitosti, ktoré
zmluvy riadiace sa úpravou uvedeného zákona povinne musia mať. Medzi tieto okrem iného patril aj
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj v predmetnej zmluve o pôžičke uzavretej medzi
účastníkmi konania preukázateľne chýbal.

Zároveň v zmysle citovaného § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa obligatórne na uvedenú zmluvu o
pôžičke vzťahujú aj ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorých sa pri absencii údajov
uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) citovaného zákona, teda aj v prípade absencie údaja o
ročnej percentuálnej miere nákladov, úver poskytnutý na základe takej zmluvy považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Vzhľadom na absenciu uvedeného údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov v predmetnej zmluve
o pôžičke bola preto pôžička poskytnutá žalobcom žalovanému na jej základe považovaná zo zákona
za bezúročnú a bez akýchkoľvek poplatkov. Z uvedených dôvodov nie je možné žalovanú v tomto
konaní zaviazať na akékoľvek poplatky a zmluvné úroky, ktorých sa žalobca dožadoval a to aj vrátane
prípadných sankčných poplatkov v podobe uplatnenej zmluvnej pokuty.

Z obsahu zmluvy o pôžičke vyplynulo, že žalovanej zo strany žalobcu bola reálne poskytnutá len suma
120,- eur , keďže podľa čl. I ods. 2 uvedenej Zmluvy o pôžičke sa zo sumy 150,- eur poskytovanej ako
sumy pôžičky hneď odpočítavala čiastka 30,- eur a to titulom poplatku za spracovanie a poskytnutie
pôžičky. Preto žalovanú zaviazal súd zaplatiť žalobcovi čiastku 120,- eur a čo do prevyšujúcej časti
uplatnenej istiny žalobu zamietol.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o pôžičke zo dňa 22.10.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 22.11.2013, teda odo

dňanasledujúcehopodnídokedymalažalovanávrátiťžalobcoviposkytnutéfinančnéprostriedky.Keďže
uvedený úrok nepresahuje zákonom stanovený maximálny úrok z omeškania, ktorého sa žalobca mohol
voči žalovanej domáhať, súd priznal žalobcovi uvedený úrok zo súdom priznanej istiny a v prevyšujúcej
časti, teda aj v časti úroku uplatneného z tej časti istiny, ktorá žalobcovi nebola súdom priznaná, žalobu
taktiež zamietol. Uvedený úrok z omeškania súd priznával počnúc od 22.11.2013, keďže týmto dňom

sa žalovaná dostala do omeškania so svojim plnením.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech. Žalobcovi bola priznaná suma 120 eur , ktorá predstavuje
53 % zo žalovanej sumy 227,- eur. Neúspech mal žalobca čo do zaplatenia sumy 107,- eur, ktorá

predstavuje 47 % zo žalovanej sumy 227,- eur. Žalobca mal tak v konaní úspech v 6 % (53 % mínus
47 %). Vychádzajúc z týchto skutočnosti súd priznával trovy konania žalobcovi vo výške 0,99 eur, ktorá
suma predstavuje 6 % zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach .

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.