Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/497/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112216315
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112216315.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika,
s.r.o., Praha 4, Novodvorská 994, ČR, IČO: 25 117 483, v konaní právne zastúpená Tomáš Kušnír,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: O. C., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. D., S. X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana,
spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, v konaní právne zastúpené

JUDr. Igor Šafranko, advokát, Advokátska kancelária so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66,
o 1 287,26 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka podaného dňa 22. 01. 2014 proti uzneseniu
Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 16 C/ 2/2013-217 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že má za to, že úkony vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne
a efektívne, pričom vôbec nedošlo ani len k prvej porade s klientom/odporcami. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR č. II. ÚS 78/03, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co
100/2012. Poukázal na neúčelnosť vynaložených úkonov, šablónovitosť podaní vedľajšieho účastníka
bez zreteľa na konkrétnosti daného prípadu, mal za to, že v danom prípade vedľajší účastník už so svojej

podstaty existencie je schopný a musí byť schopný poskytnúť pomoc bez ohľadu na zisk - trovy konania.
Uviedol, že vedľajší účastník nemal žiadnu vedomosť o konkrétnostiach daného prípadu, k veci sa
stroho vyjadril ako to opakuje šablonovite obdobne i v ďalších prípadoch, kládol dôraz na vyčíslenie trov
konania. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania potom navodzuje dojem získania finančných
prostriedkov.

Rozhodnutie bolo doručené vedľajšiemu účastníkovi dňa 07. 01. 2014. Vedľajší účastník podaním dňa
22. 01. 2014 v lehote v súlade s § 204 ods. 1 OSP podal voči rozhodnutiu odvolanie, žiadal napadnuté

uznesenie zmeniť a priznať náhradu trov celého konania v plnej výške.

V odvolaní vedľajší účastník uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, keď rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, aj keď žalobca zavinil zastavenie konania, prvostupňový súd mal
rozhodnúť v súlade s § 146 ods. 2 veta druhá OSP a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
priznať. Poukázal na to, že pokiaľ súd vytýka šablónovité vyjadrenia a obdobné aj v iných prípadoch a
konaniach uviedol, že sú len reakciou na povrchné formulárové žaloby žalobcov. Poukázal na to, že aj

žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom, skutkovom a právnom základe a teda nie je možné
vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľavyužije obdobné prostriedky ochrany, navyše ak uvedené prostriedky sa ukázali byť účinnými v iných
obdobných konaniach. Uvedené konštatovanie je zdôraznené skutočnosťou, že v niektorých prípadoch
je obrana už použitá v inom konaní, kde vedľajší účastník vystupoval, jedinou účinnou, a teda, ak má

vedľajší účastník záujem reálne ochranu spotrebiteľa dosiahnuť, nevyhnutne musí siahnuť k obdobnej
obrane, akú už v minulosti použil. Skutočnosť, že účastník konania (prípadne vedľajší účastník)
vystupuje v určitých typoch sporov opakovane (hromadne), nie je sama o sebe dôvodnom, pre ktorý by
neboli jeho trovy v takýchto konaniach vynaložené účelne. Zároveň uvedené skutočnosti nepredstavujú
ani dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by vedľajšiemu účastníkovi s poukazom na § 150 ods. 1 OSP

trovy konania v uplatnenej sume nemali byť priznané (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co 291/2013 z 03. 07. 2013). Nie je možné pochybovať o tom, že bol uskutočnený úkon právnej
služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, pričom ide o právny úkon, ktorý
vznikol medzi vedľajším účastníkom a jeho právnym zástupcom. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 92/2012 z 10. 05. 2012, v ktorom bolo konštatované, že nie je
povinnosťou súdu bližšie preskúmavať úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Táto skutočnosť

nijako nevyplýva s Občianskeho súdneho poriadku, pretože v prípade, ak sa účastník dá zastúpiť logicky
vzniká prvý úkon, pretože bez neho by ani k zastupovaniu nemohlo dôjsť. Zavinenie účastníka v súlade
s § 146 ods. 2 prvá veta OSP spočíva v tom, ak žalobca zobral späť návrh z dôvodu, že žalovaný
vzniesol oprávnenú námietku premlčania a pod.

Navrhovateľsakodvolaniuvedľajšiehoúčastníkavyjadril,uviedol,žezastávanázor,ževedľajšíúčastník

musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie.
Majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva v súlade s § 25 zák. č. 250/2007 Z.z.. Ak by
predsa len s nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom, tak bez
práva na náhradu trov konania, inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka, keďže by

vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné (rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 17 Co/164/2012). Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov, teda nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Vzhľadom na to, že

združenie udelilo právnemu zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať
úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu združenia, je tu dôvodná pochybnosť, či
samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania, teda nemohlo dôjsť
k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. V
zmysle vyššie uvedeného navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú

trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie, alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného
zreteľa v zmysle § 150 OSP. Trovy konania vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené a neboli
ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (nález II. Š
78/03, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 CO 100/2012). Konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a

nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznal.

Odporkyňa odvolanie nepodala.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 OSP, rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 OSP

ako vo výroku vecne správne.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, Združenienaochranuspotrebiteľajepretooprávnenévystupovaťvkonaníakovedľajšíúčastník
v zmysle § 93 zavedeného do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č.
384/2008 Z. z. (... ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania

aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu). Zákon dáva
možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník takáprávnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Za osobitný
predpis v zmysle poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu
osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Otázku, či sa vedľajší
účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym
zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia) riešil krajský
súd už vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 17Co/272/2012 zo dňa 19. 12. 2012. Ak ust. § 93 ods. 4 OSP

upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno
vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má rovnako, ako akýkoľvek hlavný účastník, jednak
právo na právnu pomoc pred súdmi a aj právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Právo na kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom je v zmysle
Čl.. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základným ústavným právom realizovaným v rámci civilného
súdneho konania. V súvislosti s tým vzniká účastníkovi (a aj vedľajšiemu účastníkovi) i právo na

náhradu trov konania, a teda v zmysle ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností aj právo na
náhradu trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Vdanejvecidošlokzastaveniukonania,preto,ženavrhovateľvzalnávrhvcelomrozsahuspäťbeztoho,

aby uviedol konkrétny dôvod, avšak niet pochybností o tom, že k tomuto procesnému úkonu pristúpil po
tom, čo na základe vyjadrení vedľajšieho účastníka ustálil, že jeho nárok nie je dôvodný.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť

návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ust. § 146 ods. 2 OSP. Ustanovenie druhého odseku § 146 OSP je

v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, v
prvom rade musí skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ust. § 146 ods. 2 OSP ukladá

povinnosť nahradiť trovy konania, tomu kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v
zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, preto, ak v tomto prípade
vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez toho, aby uviedol konkrétny dôvod,
pričom z obsahu spisu možno vyvodiť, že tak urobil z dôvodu, že zistil, že jeho nárok nie je oprávnený
treba konštatovať, že k späťvzatiu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Preto by mu

podľa prvej vety § 146 ods. 2 OSP vznikla povinnosť uhradiť odporcovi (z vyššie uvedených dôvodov)
aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú aj trovy právneho
zastúpenia. Prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 pís. c OSP, tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V časti, v ktorej odporkyni na základe
uvedeného rozhodnutia nebola priznaná náhrada trov konania zostalo rozhodnutie prvostupňového

súdu právoplatné, nakoľko nebolo napadnuté odvolaním, teda odporkyni nevznikol nárok na náhradu
trov konania. Podľa rovnakého ustanovenia bolo rozhodnuté aj o náhrade trov vedľajšiemu účastníkovi.
Ust. § 93 ods. 4 OSP upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný
účastník, nemá viac práv ako hlavný účastník, teda ak hlavnému účastníkovi nevznikol nárok na náhradu
trov konania, nemohol vzniknúť ani vedľajšiemu účastníkovi, a preto súd rozhodnutie prvostupňového

súdu ako vecne správne potvrdil.Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 142 ods. 1 OSP. Keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, vzniklo by mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Účastníkovi však možno priznať len trovy konania, ktoré sú účelne

vynaložené.Súd mázato,ženešlooúčelnevynaloženétrovykonania,pretoženavrhovateľvovyjadrení
k odvolaniu v súvislosti, s ktorým uplatnil náhradu trov odvolacieho konania uviedol, tie isté skutočnosti,
ako v jeho podaní zo dňa 31.05.2013, ide o totožné vyjadrenia, a takéto totožné podanie ( iba s iným
dátumom ), nie je účelne vynaloženým nákladom.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.