Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1452/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212251
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112212251.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, v konaní právne zastúpený
advokátskou kanceláriou: Mgr. Miroslav Rybánsky, Advokátska kancelária so sídlom Grősslingova 10,
Bratislava, proti žalovanému: 1/ U.. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, I. I., 2/ W. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J.. S. XX, I. I., o zaplatenie 5 174,93 € s prísl., o trovách konania, na odvolanie žalobcu

zo dňa 30. 09. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/32/2013-101 zo dňa
08. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žalobcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol: „Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu

súdu dňa 14. 05. 2012 domáhal zaplatenia sumy 5 174,93 Eur s príslušenstvom.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 22. 05. 2013 tak, že odporcov zaviazal na zaplatenie dlžnej
sumy spolu s úrokom z omeškania. Trovy súd navrhovateľovi nepriznal vzhľadom na ustanovenie § 150
ods. 1 OSP. Odvolací súd rozhodnutie v časti do trov zrušil s odôvodnením, že súd sa musí zaoberať
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa s ohľadom na prípadné nepriznanie trov konania.

Čo sa týka trov konania, súd opätovne o nich rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľ
bol celkovo úspešný, v spojitosti s § 150 OSP.

Súd mal z dokladovaných pomerov odporcov za preukázané, že odporkyňa 2/ má príjem 350 Eur,
výdavky na nájom 210 Eur, úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti 45 Eur na elektrinu a 10 Eur na
plyn. Výdavky na lieky predstavujú sumu 45 Eur. Odporca 1/ je dôchodca s výškou dôchodku 350
Eur. Odporcovia majú spolu 2 deti, nevlastnia žiadne hnuteľné či nehnuteľné veci väčšej hodnoty a majú
viacerédlhy, ktoré splácajú.

Súd mal potom za to, že ak by zaviazal odporcov na trovy prvostupňového konania ktoré si žalobca
vyčíslil na sumu 679 Eur, ďalej na súdne poplatky za návrh vo veci samej a za odvolanie spolu s trovami

za odvolanie, ohrozil by tak sociálnu situáciu, ktorá je už momentálne nepriaznivá, a to s ohľadom aj na
povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 5174,93 Eur s úrokom za omeškanie. Súd teda v zmysle rozhodnutia
odvolaciehosúduzohľadňovalajdopadynamajetkovépomery odporcov anakoľko nastraneodporcov
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ako to je vyššie opísané, súd vyžil moderačné právo v zmysle§ 150 OSP, aby zmiernil dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania a náhradu trov
konania navrhovateľovi nepriznal“.

Protiuzneseniuokresnéhosúduodvolaniepodalnavrhovateľ.Žiadal,abyodvolacísúdzmeniluznesenie

okresného súdu tak, že prizná navrhovateľovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
prvostupňovéhoakoajodvolaciehokonaniavsúladesvyčíslením. Vytýkalokresnémusúduspoukazom
na ust. § 205 ods. 2 písm. f) OSP, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zároveň tvrdil, že s odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b) OSP konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolateľ zdôraznil, že počas celého trvania zmluvného vzťahu odporcovia nedodržiavali platobnú

disciplínu. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 15. 12. 2009 a posledná dňa 15. 10. 2014. Odporcovia
však od 15. 12. 2010 nevykonali ani jednu splátku a teda nedali navrhovateľovi inú možnosť ako pristúpiť
k zosplatneniu úveru. Navrhovateľ bol pri postupe voči odporcom zhovievavý. K zosplatneniu úveru
pristúpil až po 6 mesiacoch od poslednej splátky. Odporcovia svojím konaním nedali navrhovateľovi inú
možnosť ako obrátiť sa na súd. S týmto postupom navrhovateľa však boli spojené nevyhnutné náklady.

Odvolateľ poukázal aj na uznesenie NS SR zo dňa 28. 01. 2010 vedené pod sp. zn. 2M Cdo 17/2009,
v ktorom je uvedené: „Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam
konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie neprejavilo
ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. V zmysle
odôvodnenia predmetného znesenia, ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis,

ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Ustanovenie § 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 219 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Ust. § 213 ods. 1 OSP, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa, s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7. Z ďalších odsekov ust. § 213 vyplýva, že odvolací súd

nemôže svojvoľne bez doplnenia dokazovania, resp. ďalšieho dokazovania, resp. zopakovania dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa, prehodnotiť závery, ktoré prijal okresný súd a zo záverov plynúce
rozhodnutie. Podané odvolanie však vyžaduje práve prehodnotiť závery okresného súdu a vydať iné
rozhodnutie než súd prvého stupňa, čo však z hľadiska ustanovenia citovaného zákonného ustanovenia
§ 213 OSP nie je možné.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.