Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614208929
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614208929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti o maloletú U.
J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X a otec M. J., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 20. januára 2015 č. k. 11P/289/2014-73, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že vyživovaciu povinnosť otca
na mal. U. J., nar. XX. XX. XXXX zvyšuje zo sumy 65 eur mesačne na sumu 75 eur mesačne, počnúc

od 01. 09. 2015, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím
dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 7P/10/2012-79 zo dňa 26. 07. 2012 v
časti o výživnom na mal. U..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a o trovách
konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného
dokazovania zistil, že manželstvo rodičov detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany
č. k. 11P/187/2011 zo dňa 22. 11. 2011, kedy boli mal. U. a I. na čas po rozvode zverení do osobnej

starostlivosti otca a matka detí bola zaviazaná na platenie výživného v sume po 26 eur na každé
dieťa. Mal. J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný na platenie
výživného v sume 52 eur mesačne. Vyživovacia povinnosť na mal. U. bola naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7P 10/2012 zo dňa 26. 07. 2012, ktorým ju súd zveril do osobnej
starostlivosti matky, zamietol návrh otca dieťaťa na zmenu zverenia mal. J. do jeho starostlivosti a
zamietol návrh matky na zverenie mal. I. do jej osobnej starostlivosti. Matka aktuálne je živnostníčkou,
ktorú živnosť má na kúpu tovaru na účely predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným

prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), pričom živnostenské oprávnenie jej vzniklo 10.
12. 2014. Aktuálne býva spoločne s manželom v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
manžela. Bola vedená v evidencii uchádzačov od 16. 10. 2013 do vzniku živnostenského oprávnenia.
Poberá prídavok na dieťa od 01. 08. 2013 vo výške 23,52 eura a náhradné výživné od 01. 12. 2003
vo výške 65 eur mesačne na oprávnenú - mal. U.. V čase poslednej úpravy výživného bola matka
nezamestnaná, poberala len rodičovský príspevok na mal. J. vo výške 190,10 eura, žila v spoločnej
domácnosti s D. U., ktorého priemerný čistý príjem bol 520,35 eura a mal jednu vyživovaciu povinnosť

k dcére, ktorej hradil výživné vo výške 100 eur. Otec aktuálne naďalej podniká ako živnostník v oblasti
stavebníctva, pričom v zdaňovacom období za rok 2013 mal čistý ročný príjem 2.824,55 eura a čistýmesačný príjem 235,38 eura. V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval ako SZČO a za rok
2011 mal podľa daňového priznania základ dane 7.161,88 eura, daň hradil vo výške 346,35 eura. Žil v
spoločnej domácnosti so starou matkou, ktorej starobný dôchodok bol vo výške 326,30 eura a spolu sa

podieľali na úhradách spojených s bývaním. Mal. U. je žiačkou 9. ročníka ZŠ na J. ulici v X., stravuje
sa v domácnosti, pričom maloletá denne dochádza do školy. V čase poslednej úpravy výživného mal.
U. navštevovala 6. ročník ZŠ v X.. Mal. I. je žiakom 6. ročníka ZŠ na ul. J., je v starostlivosti
otca. Mal. J. navštevuje Materskú školu v A. od septembra 2014. Matka uzatvorila dňa 23. 11. 2013
manželstvo s D. U.. Manžel navrhovateľky D. U. uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru so

zamestnávateľom Vipoz, s. r. o., Horné Obdokovce z dôvodu ukončenia dohodnutých prác. Súd prvého
stupňa, vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Navrhovateľka v písomne podanom návrhu a takisto v rámci
svojho výsluchu neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca na mal. U.. Matka iba všeobecne v návrhu aj pri výsluchu deklarovala, že k zmene
pomerov došlo v tom, že dcéra je dospelejšia a jej náklady sa zvýšili. Tieto skutočnosti však sami o sebe

nepredstavujú aj vzhľadom na čas, ktorý uplynul od posledného rozhodovania o výživnom, skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zmenu o výživnom. Pokiaľ súd porovnal majetkové, sociálne, bytové pomery
účastníkov, tieto sa prakticky od posledného určenia výživného na strane účastníkov vôbec nezmenili.
Otecdosahujepraktickyrovnakýpríjemakovčaseposlednéhourčeniavýživného,nepribudlamužiadna
vyživovacia povinnosť, takisto aj u matky sa majetkové pomery vrátane bytových nezmenili a takisto

jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Jediná zmena pomerov na strane matky predstavovala
skutočnosť, že sa jej zmenil sociálny status, a pokiaľ v čase podania návrhu bola ešte nezamestnanou,
v priebehu konania a v čase vyhlasovania rozsudku už bola živnostníčkou, čo možno hodnotiť na strane
matky ako finančné zvýhodnenie, nakoľko súd skúma možnosti na strane účastníkov aj z hľadiska
potenciálnych príjmov a je teda zrejmé, že matka, vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,

odbornosť, nadanie, vedomosti a situáciu na trhu práce, má aktuálne možnosť dosahovať vyšší príjem
než to bolo v čase ako bola nezamestnanou. Takisto súd nezistil, že by sa zmenili pomery na strane
maloletého dieťaťa, toto naďalej navštevuje základnú školskú dochádzku, t.j. neprešlo na iný stupeň -
vyšší stupeň školskej dochádzky, a pokiaľ matka v návrhu, ako aj pri výsluchu uviedla skutočnosť, že
dcéra má nastúpiť strednú školu, k tejto skutočnosti ešte nedošlo, maloletá neukončila ani základnú

školskú dochádzku, a pokiaľ k tomu dôjde v budúcnosti, môže to zakladať zmenu pomerov tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nie však v tomto konaní. S poukazom na hore
uvedené skutočnosti súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a)
OSP a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote matka odvolanie, odôvodniac
ho tým, že na zamietnutie návrhu nevidí dôvod. Jej bývalý manžel uvádza, že jeho čistý príjem je 235,38
eura mesačne, avšak uvádza výdavky v sume 654 eur mesačne. Jej mama dostáva dôchodok vo výške
326 eur a platí elektrinu vo výške 55 eur a pôžičku, na ktorú ju nahovoril jej bývalý manžel a lieky. Aj tak
by im to nestačilo na to všetko, čo uvádza jej bývalý manžel. Pokiaľ uvádza výdavky na syna J., o tých

by sa bála aj hovoriť, keďže syn je zverený do jej starostlivosti a bývalý manžel, napriek opakovaným
pokutám a výzvam zo strany súdu nerešpektuje rozhodnutia a syna má stále u seba. Je pravda, že sa jej
zmenila situácia, nakoľko od 10. 12. 2014 je SZČO, ale jej príjem sa nedá ešte vyčísliť, avšak v decembri
dosiahla odhadom príjem 150 eur. Jej terajší manžel dostal k 01. 01. 2015 výpoveď a momentálne je
nezamestnaný, takže jej situácia sa nezmenila, lebo teraz je živiteľkou rodiny ona. Čo sa týka výdavkov

na dcéru, uviedla všetky výdavky, ktoré teraz má. Dcére platí mesačne 10 eur na výlet do Prahy, za
lyžiarsky výcvik zaplatila 150 eur, za magnetickú rezonanciu zaplatila 25 eur, platí mesačne 5 eur triedny
fond, 25 eur cestovné, 35 eur zaplatila za výlet do Viedne a každý mesiac jej musí kupovať nejaké veci na
oblečenie a okrem toho potrebuje aj ďalšie veci. V máji bude mať dcéra Venček, na ktorý jej musí kúpiť
šaty a topánky, budú sa skladať aj na občerstvenie. Náklady má spojené aj so stravou a mesačne jej

platí 10 eur telefón. Suma 65 eur je pre 15-ročnú slečnu zanedbateľná a nepostačujúca suma. Peniaze
sú určené pre dcéru, ktorú otec odvrhol, pretože žije s ňou, avšak na druhej strane má peniaze na
cudzie ženy a diskotéky. S rozhodnutím súdu prvého stupňa preto nesúhlasí a žiada zvýšenie výživného
zo sumy 65 eur na sumu 150 eur mesačne od 01. 10. 2014.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje ako vecne

správny potvrdiť. Stotožňuje sa so záverom súdu, že na strane matky nedošlo k takej podstatnej zmenepomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Je si vedomý toho, že dcéra prestúpi zo základnej
školy na strednú školu, čo bude dôvod na zmenu výživného. Bol by rád, keby mohol dcére dopriať taký
štandard, ako by si predstavovala matka, ale nemá na to finančné prostriedky. Je živnostník v odbore

stavebníctva a celý jeho príjem je závislý od dopytu po jeho službách, ktoré sú rozličné v každom období.
Na jeho strane k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Na strane matky došlo k zmene pomerov tým,
že sa vydala a tiež tým, že v súčasnosti je živnostníčkou. Uviedol, že sa snaží podieľať na všetkých
mimoriadnych nákladoch, ktoré ich dcéra má a odmieta obvinenia matky, že by dcéru odvrhol. S dcérou
má dobrý vzťah.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods.
2 písm. a) OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. U., nar. XX. XX. XXXX zo
sumy 65 eur na sumu 150 eur mesačne od 01. 10. 2014. Návrh odôvodnila tým, že posledná úprava
výživného bola v roku 2012 a to rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7P/10/2012 zo dňa

26. 07. 2012, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19. 09. 2012 a to tak, že
vyživovacia povinnosť otca bola zvýšená na mal. U. na sumu 65 eur mesačne, pričom dcéra má už
15 rokov, je vyspelejšia a podstatne sa zvýšili výdavky na jej celkové zaopatrenie, nakoľko je žiačkou
9. ročníka, na rok ukončí dochádzku na základnej škole a nastúpi na strednú školu. Počas školského
roka majú naplánované výlety, v januári idú na lyžiarsky zájazd, ktorý bude stáť 150 eur, v máji budú

mať Venček, na ktorý sa skladajú 20 eur mesačne, na konci školského roka pôjdu na trojdňový výlet do
Prahy, ktorý bude stáť 250 eur, pričom dcéra hrávala aj hokej, kde utrpela zranenie chrupavky kolena,
užíva lieky, ktoré stoja 40 eur, poisťovňa jej ich neprepláca, takže ich hradí ona. Sama je nezamestnaná,
evidovaná na Úrade práce v Topoľčanoch, pričom jej nie je ani vyplácaná podpora v nezamestnanosti,
ani žiadna sociálna dávka, jej príjmom sú iba rodinné prídavky vo výške 23 eur, náhradné výživné vo

výške 65 eur mesačne, pričom jej terajší manžel má čistú mesačnú mzdu 260 eur mesačne a platí
výživné na dcéru vo výške 100 eur mesačne.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k
zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení § 78 ods. 1
Zákona o rodine a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje

zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene
pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však
pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je
iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného.
Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia

byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce
pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov
skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí
vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu
pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol

reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v
hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho
(podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia
o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov
(R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo

odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie
príjmov, zvýšenie príjmu, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď
okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy alebo vyšším vekom oprávneného, s čím súvisí aj
nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa doplneného na odvolacom

pojednávaní zistil, že k ostatnej úprave vyživovacej povinnosti otca na maloletú U. J., nar. XX. XX. XXXX
došlo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. júla 2012 č. k. 7P/10/2012-79, právoplatným
dňa19.XX.2012.TýmtorozsudkomsúdzverilmaloletúU.J.,nar.XX.09.XXXXdoosobnejstarostlivosti
matky, ktorá je povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť
prispievať na jej výživu m sumou 65 eur, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa daného mesiaca

vopred k rukám matky. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
11P/187/2011-27 zo dňa 22. 11. 2011 v časti zverenia maloletej U. a v časti výživného u maloletej
U.. Týmto rozsudkom súd zároveň rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou U.. V čase ostatného
rozhodovania súdu poberala matka rodičovský príspevok vo výške 190,10 eura a okrem maloletej U.
mala vyživovaciu povinnosť rovnako ako aj otec ešte voči maloletému J. a maloletému I.. Otec bol v tom

čase súkromným podnikateľom, pričom podľa daňového priznania mal základ dane 7.161,88 eura, z
čoho potom priemerný čistý príjem mal 596,82 eura.

Pokiaľ ide o matku maloletej, tá bola v čase rozhodovania na súde prvého stupňa živnostníčkou a to od
10. 12. 2014, pričom už v čase rozhodovania odvolacieho súdu predložila súdu potvrdenie o ukončení
podnikaniak13.03.2015,pričomuviedla,že živnostenskúčinnosťukončilazdôvodu,ženemalažiaden

príjem. Podľa jej vlastného vyjadrenia v decembri 2014 mala príjem 150 eur, t. č. je nezamestnaná, od
13. 03. 2015 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom nárok na dávku v nezamestnanosti jej
nevznikol. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Rovnako ako otec, okrem maloletej U. má naďalej
vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému J. a I.. Otec je naďalej živnostníkom, pričom jeho priemerný
mesačný príjem je 550 eur. Osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého J. a I., pričom maloletého

I. má zvereného na základe právoplatného súdneho rozhodnutia a maloletého J. na základe rozsudkuzo dňa 26. 03. 2015 č. k. 9P/357/2013-158, ktorý doposiaľ nie je právoplatný, pretože matka proti nemu
podala odvolanie. Matka si vyživovaciu povinnosť voči synom, o ktoré sa stará otec, neplní a ani sa s nimi
nestretáva. Pokiaľ ide o zmenu pomerov u maloletej U., tá nastala najmä v tom, že v čase rozhodovania

odvolacieho súdu bolo už zrejmé, že od septembra 2015 nastupuje na strednú školu, keďže bola prijatá
na Pedagogickú a kultúrnu akadémiu v Modre. S jej nástupom na strednú školu budú nepochybne
spojené zvýšené výdavky.

Odvolací súd, vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, zohľadniac príjmy rodičov maloletej U.,
ako aj výdavky matky na maloletú U., ako aj domácnosť a tiež zohľadniac výdaje otca na maloletého J. a

maloletéhoI.adomácnosť, dospelkzáveru,žetakumatky,akoajotcadošloodostatnéhorozhodovania
o výživnom k miernemu poklesu príjmu, pričom na druhej strane od septembra 2015 dôjde u maloletej
U. k zmene pomerov jej nástupom na strednú školu, preto z takto zistených možností a schopností
rodičov dospel k záveru, že počnúc od septembra 2015 je dôvodné zvýšenie výživného na maloletú U.,
avšak len na sumu 75 eur mesačne a to, vychádzajúc jednak z možností otca, ako aj zo skutočnosti,
že otec maloletej aj nad rámec výživného prispieva na výživu tým, že jej občas dobije mobilný telefón,

dá vreckové, keď ide na výlet alebo sa s ňou stretne, kúpi jej nejaké oblečenie a s maloletou U. sa aj
stretáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú U., avšak až
od jej nástupu na strednú školu, teda od septembra 2015 na sumu 75 eur, čo považoval za primerané
možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám maloletej.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP, a keďže

ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.