Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212218484
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212218484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: C., a.s., V. XX, O., IČO: XX
XXX XXX, zast. X.. Viliam V., advokát, O. XX, O., proti žalovanému: Q.. O. X., nar. XX.X.lXXX, V. XX,
S., zast. X.. V. V., advokát, L. S. XX, S. D., o zaplatenie 190,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/146/2012-102 zo dňa 25.11.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 461,58 eur na účet právneho zástupcu

žalovaného v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu190,88
eur s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.8.2011 do zaplatenia v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 140,99
eur na účet právneho zástupcu (advokáta), a to z toho trovy právneho zastúpenia v sume 124,49 eur a
iné trovy 16,50 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vykonaným dokazovaním, ktoré vychádza z tvrdení žalobcu
a ním predložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy, z výpisu z účtu, z podania poisťovne, mal súd
za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení, na základe
ktorej bol žalovaný povinný vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu už vyplatené provízie v prípade
stornovaných produktových zmlúv. Keďže žalovaný svoju túto povinnosť, vyplývajúcu mu zo zmluvy
o obchodnom zastúpení a Produktového a provízneho plánu nesplnil, súd ho zaviazal na zaplatenie
predmetnej sumy, ktoré už boli (ako provízie) vyplatené a boli viazané na predmetné zrušené zmluvy

uvedené v potvrdení poisťovne U. a.s..

Zdôraznil, k tvrdeniu žalovaného o neplatnosti predmetnej zmluvy, že žalovaným uvádzané ustanovenie
§ 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, nie je kogentným ustanovením vymedzeným v ust. § 236 ods.
1 Obchodného zákonníka, od ktorého by sa nebolo možné odchýliť a upraviť ho zmluvne odlišne. Ak
tak teda účastníci zmluvného stavu učinili, nekonali v rozpore so zákonom a ich dojednanie je platné

a pre oboch záväzné.Zároveň dospel k záveru, že nie je možné prihliadnuť na námietku premlčania, keďže neuplynula 4-
ročná premlčacia lehota.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa a žalobu zamietnuť alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil
skutkový stav. Citoval ust. § 662 ods.1, 2 Obchodného zákonníka (upravujúceho nárok na províziu),
z ktorého vyplýva, že nárok zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa
neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak
z obchodu nevyplýva niečo iné. Pritom provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na
ňu zanikol podľa odseku 1. Z dôvodu, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa uskutočnil, má

nárok na províziu, pričom skutočnosť, že tretia osoba (žalobca) urobila úkon vedúci k zániku zmluvy, je
irelevantná a nie je možné na ňu prihliadať, pretože to nie je v moci žalovaného.

Zdôraznil, že v zmysle § 662 ods. 3 Obch. zák. dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno

upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1 § 662 Obch.zák..

Z ustanovenia § 662 ods. 3 teda vyplýva, že ustanovenia zmluvy odchyľujúce sa od uvedeného
textu § 662 ods. 3 Obch.zák. sa priečia zákonu a sú neplatné. Dospel k záveru, že v konaní sa

jedná o peňažnú pohľadávku, ktorá vznikla pri podnikateľskej činnosti podnikateľov a bezdôvodné
obohatenie nie je upravené v Obchodnom zákonníku, takže súd mal aplikovať na predmetnú právnu vec
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný si teda splnil povinnosti voči žalobcovi (vyplývajúcich zo
zmluvného vzťahu, ktorý medzi nimi bol) a keby vrátil peňažnú pohľadávku (províziu) žalobcovi, vznikol
by protiprávny stav bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu.

Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v zmysle § 219 O.s.p., ani na jeho zrušenie podľa
§ 221 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 O.s.p.).
Rozhodnutie zrušuje, len ak sú splnené podmienky § 221 ods. 1 O.s.p. Dôvodom na zrušenie
rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 preto nie je situácia, ak súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
aj použil správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, resp. nesprávne aplikoval na zistený
skutkový stav.

Z obsahu celého spisu, aj z prednesov účastníkov konania je nepochybné, že súd zistil správne skutkový
stav. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá nadobudla pohľadávku voči žalovanému od spoločnosti
C. a.s. Bratislava, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedená spoločnosť uzavrela zmluvu so

žalovaným o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka a od tejto zmluvy
odstúpila dňa 29.10.2009. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že zastúpeným je obchodná spoločnosť C.
a.s. O. a obchodným zástupcom je žalovaný. Predmetom zmluvy (čl.II bod 1) je záväzok obchodného
zástupcu pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca (uzavretie produktovej
zmluvy špecifikovanej v Produktovom a províznom pláne) mal príležitosť takúto zmluvu uzavrieť. Za

uskutočnenie činnosti uvedenej v tomto odseku sa zastúpený zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi
províziu podľa čl. V tejto zmluvy.Podľa čl. V (upravujúceho províziu obchodného zástupcu), má obchodný zástupca za vykonávanie
obchodnej služby nárok na províziu, pričom druhy provízie, jej výška, podmienky vzniku a zániku nároku,
formu a spôsob úhrady, ako aj ďalšie podrobnosti týkajúce sa provízii (za uzatváranie produktových

zmlúv) sú uvedené v Produktovom a províznom pláne, ktorý je prílohou č. 2 tejto zmluvy.

Z Produktového a provízneho plánu uvedenej spoločnosti, (tvorí prílohu č.2 k zmluve o obchodnom
zastúpení) je zrejmé, že tento plán vymedzuje druhy finančných produktov, ktoré sú predmetom

obchodnej služby, pričom finančnými produktmi sa na účely obchodnej zmluvy a tohto produktového
a provízneho plánu rozumejú najmä poistenie, doplnkové dôchodkové sporenie, povinné zmluvné
poistenie T. podielové fondy U. a stavebné sporenie V.

V uvedenom pláne (upravujúceho storno provízie), je upravené, že ak následkom alebo v súvislosti s tým

dôjde k porušeniu alebo skončeniu platnosti produktových zmlúv alebo zmluvy klientom, na uzavretie
ktorých sprostredkoval kontaktné údaje obchodný zástupca (ďalej len „sprostredkované zmluvy“) a
spoločnosti C., a.s. vznikne z dôvodu porušenia alebo skončenia platnosti sprostredkovaných zmlúv
povinnosť vrátiť províziu, alebo jej časť obchodnému partnerovi, obchodnému zástupcovi zaniká nárok
na províziu podľa čl. IV tejto prílohy.

Žalobca k uvedenému čl. V o storne provízie uviedol, že storno provízia nastáva v prípade, ak dôjde
k porušeniu alebo skončeniu platnosti produktových zmlúv, ktoré sprostredkoval obchodný zástupca.
Ide v zásade o prípady, keď sprostredkovaná zmluva nie je v platnosti po stanovenú dobu, resp. sa

zo sprostredkovanej zmluvy neplatí dohodnuté poistné alebo dôjde k zníženiu tohto poistného. Vyššie
uvedené ustanovenia odzrkadľujú totiž špecifiká v segmente finančného sprostredkovania, kde samotné
uzavretie (napr. poistnej zmluvy) nie je až tak rozhodujúce, ako je rozhodujúce, aby sa sprostredkovaná
zmluva aj plnila.

V celom konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný zdôrazňoval, že má nárok na províziu z dôvodu,
že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa uskutočnil a skutočnosť, že tretia osoba urobila úkon
vedúci k zániku tejto zmluvy je irelevantná a nie je možné na ňu prihliadnuť, pretože nie je v právomoci
zástupcu ovplyvniť to. Zdôraznil, že v zmysle § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka, len dohodou v

prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu upravenú v § 662 ods.
1 Obch.zák..

Súd prvého stupňa pri námietke o neplatnosti tejto časti zmluvy (o zániku provízie) dospel k právnemu

záveru, že žalovaným uvádzané ustanovenie § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka nie je kogentným
ustanovením vymedzeným v ust. § 236 ods. 1 Obchodného zákonníka, od ktorého by sa nebolo možné
odchýliť a zmluvne ho upraviť odlišne a ak tak účastníci zmluvného stavu urobili, nekovali v rozpore so
zákonom a teda ich dojednanie aj v tejto časti je platné a pre oboch účastníkov zmluvy záväzné.

Tento právny záver súdu prvého stupňa nie je vecne opodstatnený, lebo ide o nesprávnu aplikáciu
(interpretáciu) ustanovenia § 662 ods. 3 Obch. zák..

Právny názor súdu prvého stupňa nie je v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Podľa čl. 7 ods. 2, veta
druhá ústavy, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa
vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Podľa čl. 249 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva (amsterdamské znenie v znení „Lisabonskej zmluvy“) s cieľom splniť svoje

úlohy a v súlade s ustanovením tejto zmluvy, Európsky parlament v súčinnosti s Radou (Rada, komisia),
vydávajú nariadenia, smernice a rozhodnutia, podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská... .
Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý
sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva národným orgánom. Smernice je tedamožné charakterizovať, ako programové úpravy, ktoré určujú spoločné ciele, pričom členským štátom
ponechávajú na úvahu, v akej forme a pomocou akých metód dosiahnu vytýčený cieľ. Implementované
smernice sa stávajú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, buď vo forme zákona alebo

nariadenia vlády.

Podľa § 774a Obchodného zákonníka, týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej
únie uvedené v prílohe. V prílohe (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie)

je uvedená aj Smernica Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácií právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (ide o mimoriadne vydanie U.v.
EU, kap. 6/zv.I, U.v. ES L 382/31.12.1986). Prostredníctvom smerníc sa teda uskutočňuje harmonizácia
právnych úprav členských štátov. Do zmluvného práva v oblasti obchodných vzťahov výrazne zasiahla aj
uvedená smernica Rady o koordinácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa samostatných
obchodných zástupcov, ktorá rieši vzťahy medzi obchodným zástupcom a podnikateľom.

Pre obligačné právo v oblasti obchodného práva má čoraz väčší význam aj judikatúra Súdneho dvora
EÚ, kde je potrebné zdôrazniť, že sa musí klásť dôraz na interpretáciu a aplikáciu harmonizovaného
práva a jej význam pri rozhodovaní o prejudiciálnych otázkach. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora

Európskych spoločenstiev vyplýva aj skutočnosť nepriameho účinku komunitárneho práva. Z viacerých
rozhodnutí (napr. rozsudok - Marleasing, rozsudok - von Solson a Kamnn) vyplýva, že Súdny dvor
potvrdzuje povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, v dôsledku čoho je vnútroštátny
sudca pri riešení sporu povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade so znením a cieľmi smernice.
Podľa Súdneho dvora výklad vnútroštátneho práva možno považovať za metódu na dosiahnutie cieľov

ustanovených v smernici. Táto povinnosť je označovaná, ako povinnosť eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva vnútroštátnym sudcom, ako princíp nepriameho účinku komunitárneho práva na
vnútroštátne právo.

Je teda zrejmé, že všeobecný súd pri výklade § 662 ods. 3 Obch.zák. je povinný vykladať uvedené
ustanovenie v zmysle textu a účelu smernice.

PredmetnáEurópskasmernicavčl.11riešiotázkuzánikuprávanaprovíziunasledovnýmtextom:„Právo

na províziu môže zaniknúť len vtedy, ak je zrejmé, že zmluva medzi komitentom a treťou osobou nebude
splnená a ak nesplnenie nie je dôsledkom okolností pričítateľných komitentovi. Provízia, ktorá bola už
uhradená, musí byť vrátená, ak právo na ňu zaniklo. Odchýlna dohoda od odstavca 1 v neprospech
obchodného zástupcu, nie je dovolená.

Podľa čl. I bod 2, pre účely tejto smernice sa považuje za obchodného zástupcu ten, kto ako nezávislý
prostredníkjetrvalepoverený,buďdojednávaťpredajakúputovarupreiného,ktorýbudeďalejnazývaný
„komitentom“ alebo dohodovať uzavretie operácie v mene a na účet komitenta.“

Z uvedeného čl. 11 bod. 3 je nepochybné, že nie je dovolená v neprospech obchodného zástupcu
odchýlna dohoda o čl. 11 ods. 1, ktorá upravuje podmienky zániku práva na províziu.

Uvedené podmienky sú pritom kumulatívne a pripúšťajú zánik práva na províziu len v prípade, ak je
zrejmé, že zmluva medzi komitentom (zastúpeným) a treťou osobou nebude splnená a súčasne, ak
nesplnenie nie je dôsledkom takých okolností, ktoré sú pripočítateľné zastúpenému. Obsahove ide o
úpravu totožnú s ust. § 662 ods. 1 Obch. zák.. Nárok na províziu podľa tohto ustanovenia teda zaniká, len
ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie

nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.Nárok obchodného zástupcu na províziu teda zaniká, len ak sú splnené obe uvedené podmienky (ide
o kumuláciu podmienok). Ak zmluvné strany majú záujem upraviť zánik nároku obchodného zástupcu
na províziu inak, ako je uvedené v ods. 1 v § 662, tak to môžu urobiť za splnenia podmienok v ods. 3

tohto paragrafu, t.j. vždy len v prospech obchodného zástupcu. Je teda zrejmá obsahová zhoda medzi
ustanovením § 662 ods. 3 Obch. zák. a čl. 11 ods. 3 uvedenej smernice, ktorá nedovoľuje (zakazuje)
dohodu o zániku práva na províziu pre obchodného zástupcu v neprospech obchodného zástupcu.

Ak obchodný zástupca vyvíja činnosť upravenú v ustanovení § 652 Obch. zák. s vynaložením odbornej
starostlivosti (upravenej v ustanovení § 655 Obch. zák.), plní súčasne povinnosť spolupôsobenia (podľa
§ 656 Obch. zák.), zachováva povinnosť mlčanlivosti, má nárok na províziu. Obchodný zástupca pritom
ručí za splnenie povinnosti treťou osobou, len vtedy ak sú splnené podmienky § 658 ods. 2 Obch. zák.,
čo si vždy vyžaduje písomný záväzok a zároveň zánik nároku na osobitnú odmenu za prevzatie záruky,
(že tretia osoba splnila povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy).

Ide o tzv. ručenie a zodpovednosť za splnenie povinnosti treťou osobou. Ak nie je upravené v súlade s
ust. § 658 Obch. zák., ručenie zo strany zástupcu za splnenie povinnosti treťou osobou, je neprípustné
a nespravodlivé a v rozpore s uvedenou smernicou dohodnúť zánik nároku na províziu v neprospech

obchodného zástupcu.

Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný (obchodný zástupca) koná na účet zastúpeného a v jeho mene, keďže
bol začlenený (dal súhlas na začlenenie) do štruktúry obchodnej siete zastúpeného s určením pozície

obchodného zástupcu v rámci obchodnej siete zastúpeného.

Z uznesenia Súdneho dvora z 10. februára 2004, (Q. contra W. OE proti P. A. W. AE, C-XX/XX, zv. S.
I-XXXXX) vyplýva, že predmetná smernica č. 86/653/EHS sa vykladá tak, že osoby, ktoré konajú na

účet zastúpeného, ale vo vlastnom svojom mene, sa nepovažujú za obchodného zástupcu na účely
smernice, a preto nepatria do jej osobnej pôsobnosti.

Je teda zrejmé, že osoby konajúce za zastúpeného a v jeho mene, považujú sa za obchodného

zástupcu na účely tejto smernice, a preto sa táto musí na nich aplikovať tak, že výklad úpravy zániku
práva obchodného zástupcu na províziu musí zabezpečiť (pri rešpektovaní povinnosti eurokonformného
výkladuvnútroštátnehopráva)zmyseltextuaúčel smernice,t.j.neprípustnosť(nedovolenosť)odchýlnej
dohody a zániku práva na províziu pre obchodného zástupcu inak, než z dôvodov uvedených v čl. 11
ods. 1, 2 t.j. v neprospech obchodného zástupcu.

Iná aplikácia resp. interpretácia ustanovenia § 662 ods. 3 Obch.zák. a čl. 11 ods. 1, 3 smernice, je
porušením princípu nepriameho účinku komunitárneho práva na vnútroštátne práva.

Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu
niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy
uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

Je teda zrejmé, že každú neplatnosť právneho úkonu treba posudzovať podľa toho, či je ustanovený
na ochranu len jedného účastníka. Relatívne neplatným bude len ten právny úkon, ktorého dôvod
neplatnosti chráni záujem len jedného účastníka v právnom vzťahu. Je teda zrejmé pri neplatnosti, že
pokiaľ sa relatívnej neplatnosti zmlúv nedovoláva druhý účastník, zmluva sa považuje za platnú.Vtomtokonaní(užodprvýchprávnychúkonov)sadovolávaneplatnostičastizmluvy(odôvodochzániku
práva na províziu) žalovaný, ktorý vystupoval, ako obchodný zástupca na základe platne uzavretej
zmluvy o obchodnom zastúpení.

Vzhľadom na ust. čl. 11 ods. 1, 3 uvádzanej smernice a § 662 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka
je nepochybné, že úprava čl. V (o storno provízii) v celom rozsahu porušuje ustanovenie o možnom

zániku nároku na províziu, (len na základe dohody zmluvných strán, ale len ak sa vykonáva v prospech
obchodného zástupcu). Ak sa vykonáva v neprospech obchodného zástupcu, (čo vyplýva z čl. V bodu
1 Produktového a provízneho plánu), ide v tejto časti o neplatnú dohodu. Nemôže byť totiž dôvodom
zánikunárokunaprovíziuskutočnosť,žedošlokporušeniualeboskončeniuplatnostisprostredkovaných
zmlúv účastníkov resp. (treťou stranou), na základe ktorej zastúpený bol povinný vrátiť časť plnenia
obchodnému partnerovi. Takáto dohoda nie je v prospech obchodného zástupcu, ale jednoznačne v

jeho neprospech.

V tejto časti zmluvy ide o relatívnu neplatnosť čl. V ods. 1 (upravujúce právo na zánik nároku na províziu
pre obchodného zástupcu).

Nie je opodstatnený nárok uplatnený žalobcom, ktorý vznikol tým, že vyplatil uvedenú pohľadávku, na
základe uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení vo výške 190,88 eur z dôvodu storna zmlúv a v
dôsledku výmazu z registra sprostredkovateľov poistenia vedeného NBS.

V dôsledku nesprávnej interpretácie a aplikácie ustanovenia § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka
súdom prvého stupňa, ktorý neprihliadal, v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, na ustanovenie

§ 774a Obchodného zákonníka, ktorým došlo k implementácii predmetnej smernice Európskeho
hospodárskeho spoločenstva, (týkajúcej sa obchodných zástupcov) a judikatúru Súdneho dvora,
(upravujúcu povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva) v záujme zachovania princípu
nepriameho účinku komunitárneho práva na vnútroštátne právo, odvolací súd zmenil rozsudok a
rozhodol o zamietnutí žaloby, ako vecne neopodstatnenej (v celom rozsahu).

Úspešný žalovaný má právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V zmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. boli priznané na účelnom obhajovaní svojho práva

žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 461,58 eur za 8 úkonov právnej pomoci (prevzatie
veci a príprava zastúpenia, podanie odporu, vyjadrenie k žalobe 30.11.2012, 12.2.2013, 28.5.2013,
účasť na pojednávaní 25.11.2013, vypracovanie a podanie odvolania 31.12.2013, účasť na pojednávaní
21.3.2001), teda 8 x 18,26 eur = 146,08 + 20%DPH = 175,30 eur; + 3x 7,41 režijný paušál + 5x 7,43
režijný paušál = 59,38 + 20% DPH = 71,26 eur; + cestovné S. D. - S. a späť (účasť na pojednávaní

25.11.2013), t.j. 200 km x 0,3 eur = 60,00 eur; + náhrada za stratu času 12,71 x 8 - 1/2hod. = 101,68 eur +
20% DPH = 122,02 eur; + súdny poplatok za odpor 16,50 eur; + súdny poplatok za odvolanie 16,50 eur.

Trovy konania je žalobca povinný nahradiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Pandyho č. ú. SK88
0900 0000 0005 5190 8728, BIC: GIBASKBX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.