Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215509
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114215509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľky W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. M. O. XX, XXX XX W. W., štátnej občianky X.
republiky, zastúpenej Slovak Legal Consulting, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 97/42, 058 01 Poprad,
IČO: 36 859 630, proti odporkyni M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. ulica 9, XXX XX W. W., štátnej
občianke X. republiky, zastúpenej U.. Jankou Kmeťovou, advokátkou so sídlom ul. Prof. Sáru 44, 974
05 Banská Bystrica, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 14. XX. XXXX, doplneným dňa XX. XX.

XXXX, domáhala voči odporkyni určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutému
vydržaním a na jeho trpenie podľa § 151o ods. X E. zákonníka, v spojení s § 80 písm. b), c) E.
súdneho poriadku a návrh vlastníka stavby zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky podľa § 151o ods. X E. zákonníka. A. odôvodnila tým,
že je vlastníčkou stavby: rodinný domček, so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa v katastrálnom
území O.. U. možný prístup k nehnuteľnosti z hlavnej cesty vedie cez parcely v katastrálnom území O.:
parcely registra „C“ číslo XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX. S. prístup umožňuje prechod cez pozemok XXX/
XXmotorovýmvozidlomacezostatnépozemkylenpešopovychodenomchodníku,ktorýsavzimemusí

udržiavať.G.prístupzhlavnejcestyknehnuteľnostiniejemožný,buďpreto,žeostatnépriľahlépozemky
sú oplotené, alebo pre neprístupný terén a veľkú vzdialenosť. V minulosti bol prístup k nehnuteľnosti aj
cez iné priľahlé pozemky, avšak tieto možnosti prechodu boli zabránené tým, že si ich vlastníci oplotili. F.
prístup používali už starí rodičia navrhovateľky približne od roku XXXX a odvtedy ho nepretržite užívala
rodina navrhovateľky. B. starí rodičia navrhovateľky sa po roku XXXX dohodli s právnou predchodkyňou
jednej zo spoluvlastníčok priľahlých pozemkov, t.j. právnou predchodkyňou Y. E., že môžu k rodinnému
domu chodiť cez tieto pozemky. F. k stavbe cez tieto priľahlé pozemky si nemôže zabezpečiť inak. U.

z vlastníčok parcely XXX/XX a XXX/X je nebohá Y. E., pričom dedičské konanie po nej neprebehlo, jej
dedičia nie sú známi a teda navrhovateľka nevie s kým by mala jednať. K ďalším dvom parcelám XXX/X
a XXX nie sú založené listy vlastníctva. Na starých parcelách registra E, ktoré sa nachádzajú pod týmito
dvoma parcelami registra C je veľmi veľa spoluvlastníkov, pričom niektorí z nich už tiež nežijú. Q. na to si
navrhovateľka chce dať zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra nehnuteľností. A.
je tiež vlastníčkou ďalšej stavby nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ č. XXX/X v katastrálnom území
O., ktorá nie je zapísaná ako stavba do katastra nehnuteľností, je to drevená hospodárska budova,

ktorá bola v minulosti maštaľou a v súčasnosti slúži na uskladnenie dreva. F. registra „C“ č. XXX/X na
ktorej stavba stojí, ani priľahlý pozemok, parcela registra „C“ č. XXX/X cez ktorú vedie jediný prístupk nehnuteľnosti nie je vo vlastníctve navrhovateľky, napriek tomu ich navrhovateľka a jej rodina užíva
už viac ako XXX rokov. U. prístup k tejto nehnuteľnosti vedie cez parcely v katastrálnom území O.:
parcely registra „C“ číslo XXX/XX, XXX/X, XXX/X. S. prístup umožňuje prechod cez pozemok XXX/XX

motorovým vozidlom a cez ostatné pozemky len pešo po vychodenom chodníku, ktorý sa v zime musí
udržiavať. Aj tento prístup využívali už starí rodičia navrhovateľky približne od roku XXXX. B. starí rodičia
navrhovateľky sa po roku XXXX dohodli s právnou predchodkyňou jednej zo spoluvlastníčok priľahlých
pozemkov, t.j. právnou predchodkyňou Y. E., že môžu k hospodárskej budove chodiť cez tieto pozemky.
Z rozprávania rodičov navrhovateľka vie, že parcelu číslo XXX/X, ktorej vlastníčkou je v súčasnosti stále

nebohá Y. E. si starí rodičia navrhovateľky aj vymenili s inou parcelou vo vlastníctve Y. E. a tak sa stali
vlastníkmi tejto parcely XXX/X. Y. k zavkladovaniu tejto zmeny vo vlastníctve do pozemkovej knihy nikdy
nedošlo, a v súčasnosti o tejto zmene už neexistujú žiadne písomné záznamy. Y. túto parcelu XXX/X,
cez ktorú vedie prístupová cesta, takisto nepretržite užíva rodina navrhovateľky už od roku XXXX. V
minulosti aj v súčasnosti na nej uskladňujú veľké kusy dreva pripravené na úschovu do hospodárskej
budovy. F. k hospodárskej budove cez tieto priľahlé pozemky si navrhovateľka nemôže zabezpečiť inak,

napr. uzatvorením dohody o zriadení práva vecného bremena. U. z vlastníčok parcely XXX/XX, XXX/
X a XXX/X je tiež nebohá Y. E., pričom dedičské konanie po nej neprebehlo, jej dedičia nie sú známi.
Q. na uvedené si navrhovateľka chce dať zapísať právo zodpovedajúce vecnému bremenu do katastra
nehnuteľnosti. Na základe uvedeného sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal rozsudok: súd určuje,
že vlastník stavby so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. XXX má právo zodpovedajúce

vecnému bremenu prechodu motorovým vozidlom a pešo cez priľahlý pozemok, parcelu registra „C“
XXX/XX o výmere XX mX , a právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo cez parcelu
registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX mX a parcelu
registra „C“ č. XXX o výmere XXX m2. X. zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby bez
súpisného čísla na parcele registra „C“ č. XXX/X, katastrálne územie O., spočívajúce v práve cesty

cez priľahlé pozemky: parcelu registra „C“ XXX/XX o výmere XX m2, parcelu registra „C“ č. XXX/X
o výmere XXX mX a parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2. X. určuje, že vlastník stavby
bez súpisného čísla na parcele registra „C“ č. XXX/X, katastrálne územie O., má právo zodpovedajúce
vecnému bremenu prechodu a motorovým vozidlom a pešo cez priľahlý pozemok, parcelu registra „C“
XXX/XXovýmereXXm2,aprávozodpovedajúcevecnémubremenuprechodupešocezparceluregistra

„C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, a parcelu registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2.

K podanému návrhu sa vyjadrila odporkyňa, ktorá v podaní doručenom súdu dňa XX. XX. XXXX uviedla,
že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem, nakoľko odporkyňa ani dedičia po neb. Y.
E. nebránia prechodu cez záujmové pozemky uvádzané v návrhu a rozsah bremena nie je riadne
špecifikovaný.H.vecnéhobremena,ktorýnavrhovateľkažiadaurčiťniejeriadnevytýčenýgeometrickým

plánom, prechod cez pozemky nie je jasný a takto vydaný rozsudok by nebol vykonateľný. A. sa tiež
domáha prechodu cez pozemok XXX/XX motorovým vozidlom, kde ona ale žiadne nevlastní a žiadnym
motorovým vozidlom ani za dobu vlastníctva až doteraz cez tento motorovým vozidlom nechodila. H. nie
je ani možný prechod, lebo na pozemku XXX/XX sa dá motorovým vozidlom len zastať a stáť a nie prejsť
ďalej, lebo je tam len vychodený chodník. S. návrh ako navrhuje navrhovateľka teda nie je návrhom na

vecné bremeno prechodu, ale návrhom užívania predmetnej parcely, na čo žiadny právny nárok nemá.
A. nešpecifikovala naliehavý právny záujem tak, že sú medzi ňou a odporkyňou narušené vzťahy a že sa
nemôže dostať do domu. A. sama navrhovateľka označuje, že prístup k rodinnému domčeku používala
aj cez iné priľahlé pozemky, avšak tieto možnosti boli zabránené tým, že si ich vlastníci oplotili. A. je
teda jasné, prečo sa domáha určenia vecného bremena súdom proti odporkyni, keď ona jediná nebráni

navrhovateľke k prechádzaniu cez nehnuteľnosti, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve vo veľkosti
1. Na základe uvedeného navrhla, aby bol návrh v plnom rozsahu zamietnutý a aby ju súd zaviazal k
náhrade trov konania.

X. vo veci nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX, na ktorom súd na návrh zástupkyne
navrhovateľky pripustil zmenu návrhu z dôvodu, že navrhovateľka si dala vypracovať geometrický

plán na vyznačenie vecného bremena práva prechodu peši a prejazdu autom G.. P. L. autorizovaným
geodetom a kartografom so sídlom W. XXX, XXX XX P. tak, že navrhovateľka sa podaným návrhom
domáha, aby súd určil, že vlastník stavby so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. XXX
má tieto práva zodpovedajúce vecnému bremenu: - právo prejazdu motorovým vozidlom a právo
prechodu pešo cez parcelu registra „C“ č. XXX/XX o výmere XX m2, ktorá sa zhoduje s dielom č.

X vymedzeným geometrickým plánom, - právo vstupu motorovým vozidlom na diel č. X vyznačenýgeometrickým plánom z parcely registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, právo parkovania jedným
osobným motorovým vozidlom na tomto diely, právo prejazdu motorovým vozidlom a právo prechodu
pešo cez tento diel, - právo prechodu pešo cez diel č. X vyznačeným geometrickým plánom z parcely

registra „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2, diel č. X vyznačený geometrickým plánom z parcely registra
„E“ č. XXX/X o výmere XXXX mX a diel č. X vyznačený geometrickým plánom z parcely registra „E“
č. XXX/X o výmere XXXX m2, - právo vstupu motorovým vozidlom na parcelu registra „C“ č. XXX/X o
výmere XXX m2, ktorá sa zhoduje s dielom č. X vymedzeným geometrickým plánom, právo parkovania
jedným osobným motorovým vozidlom na tejto parcele a právo prechodu pešo cez túto parcelu a aby

odporkyňa bola zaviazaná nahradiť navrhovateľke náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní
listinami predloženými v spise, z prednesov účastníkov a ich zástupcov zistil súd nasledovný skutkový
stav: navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území O. a to nehnuteľnosti: rodinný
domček so súpisným číslom XXX nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej
mape číslo XXX o výmere XX mX a nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľností a to drevenej
hospodárskejbudovynachádzajúcejsanaparceleregistraCevidovanejnakatastrálnejmapečísloXXX/

X o výmere XX m2. F. pod nehnuteľnosťami nie sú vo vlastníctve navrhovateľky. F. k nehnuteľnosti so
súpisným číslom XXX je podľa navrhovateľky možný iba cez parcely registra C evidované na katastrálnej
mape číslo XXX/XX, druh pozemku: S. trávne porasty o výmere XX m2, XXX/X, druh pozemku: N.
plochy a nádvoria o výmere XXX mX a XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX
m2. K prístupu na nehnuteľnosť so súpisným číslom XXX sa vyžaduje aj prechod cez parcely registra

C evidované na katastrálnej mape č. XXX/X, druh pozemku N. plochy a nádvoria o výmere XXXmX a
číslo XXX, druh pozemku: N. o výmere XXX m2, ku ktorým nie je založený list vlastníctva. F. registra
C číslo XXX/X a číslo XXX sú súčasťou združenej parcely registra E evidovanej na mape určeného
operátu číslo XXX/X o výmere XXXX m2. K nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľnosti drevenej
hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo

XXX/X o výmere XX mX je prístup možný z parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo
XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. E. je podľa listu vlastníctva číslo XX pre
katastrálne územie O. podielovou spoluvlastníčkou parciel registra C evidovaných na katastrálnej mape
čísloXXX/X,XXX/XaXXX/XXoveľkostipodieluX/X.E.jepodľanerozporovanýchtvrdenínavrhovateľky
podielovou spoluvlastníčkou parcely registra E evidovanej na mape určeného operátu číslo XXX/X o

veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX.

F. § X51n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrh na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovací návrh podľa §
80 písm. c) OSP. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takéhoto návrhu je aj skutočnosť, že
účastnícisúvecnelegitimovaní.Rozsudoksamusívzťahovaťnavšetkýchúčastníkov,zčohovyplýva,žeúčastníkmi konania, či už na strane navrhovateľov alebo odporcov musia byť všetci účastníci právneho
úkonu prípadne ich právny nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú na nich (§ 159 ods. 2
prvá časť vety OSP), v opačnom prípade musí byť návrh zamietnutý pre nedostatok vecnej legitimácie.

Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca), nie je

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní, alebo výlučným nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak v konaní vyjde najavo, že odporca nie je pasívne vecne legitimovaný, súd návrh
bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho návrh smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je. Aktívnou vecnou legitimáciou
sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované

právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal.

Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť v podielovom
spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového spoluvlastníctva
spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods.

1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu zodpovedá miere, ktorou sa jednotliví
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Predmetom konania v prejednávanej veci bolo určenie vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodu cez parcely registra C evidované na katastrálnej mape číslo 689/10, druh pozemku Trvalé
trávne porasty o výmere XX m2, XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a

XXX/X, druh pozemku: N. plochy a nádvoria o výmere XXX mX v prospech vlastníka nehnuteľnosti so
súpisným číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele registra C evidovanej na katastrálnej mape číslo XXX,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Q. nehnuteľnosti, v prospech ktorej sa
navrhovalo zriadenie vecného bremena (tzv. panujúcej nehnuteľnosti) je v súčasnosti navrhovateľka. Z
výpisu z listu vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie O. vyplýva, parcely registra C evidované na

katastrálnej mape číslo XXX/XX, XXX/X a XXX/X, na ktorých sa navrhovalo zriadenie vecného bremena
(tzv. slúžiace nehnuteľnosti) sú v podielovom spoluvlastníctve. E. je podielovou spoluvlastníčkou
uvedených parciel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Y. E., dátum narodenia XX. XX. XXXX je
podielovou spoluvlastníčkou uvedených parciel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X.

O. nehnuteľnosti, parcely registra C evidované na katastrálnej mape v katastrálnom území O., ktoré sú

predmetom konania o určenie práva vecného bremena sú v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a
ďalšej osoby, nebohej Y. E., pričom v návrhu na začatie konania je označená len jedna z podielových
spoluvlastníkov, v návrhu absentuje dostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože účastníkmi konania
mali byť všetci podieloví spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti. F. vecnoprávnu povahu vecného
bremena je charakteristické, že ak sa povinnosť viaže k vlastníctvu určitých nehnuteľností, ak je teda

vecné bremeno spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností v spoluvlastníctve viacerých osôb, potom
sa povinnosť z vecného bremena viaže ku všetkým spoluvlastníkom. Z uvedeného dôvodu musia byť
účastníkmi konania všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, či už panujúcej, alebo slúžiacej. Aj
podľa staršej rozhodovacej praxe súdov, návrh na rozhodnutie súdu o tom, že sa vecné bremeno za
primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje, musia podať všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti zaťaženej

vecným bremenom proti všetkým oprávneným z vecného bremena (rozsudok A. súdu X. z XX.X.XXXX,
X Cz XX/XX, publikovaný pod číslom R XX/XXXX).Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď za odporcov nie sú označení všetci spoluvlastníci
dotknutých parciel, ku ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia vecného bremena s vecno-právnym
obsahom, súd návrh zamietol.

F. § X42 ods. 1 E., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

F. § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzujenáhradatrovkonania,jepovinnýtrovykonania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.12OSP,akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP tak, že v konaní

úspešnej odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko napriek uplatneniu náhrady trov
konania a rozhodnutiu súdu o ich priznaní, odporkyňa trovy konania v zákonom stanovenej lehote
nevyčíslila a iné trovy zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.