Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/93/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708204632

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8708204632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka

5, Bratislava, proti žalovanému: Z. C., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom D. XX/XXXX, C., zast. JUDr.
Margitou Budzíkovou, advokátkou, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 7.651,30 eur s prísl., o
odvolaní oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C/55/2009-343 zo
dňa 04.02.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že účastníkom náhradu trov
konania nepriznáva.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
mu sumu 230.503,- Sk so 7 % ročným úrokom z omeškania od 25.05.2006 a žiadal priznať náhradu trov
konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný je držiteľom motorového vozidla Renault 11 EČV: PPD-3737,
ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na vozidle Peugeot EČV: BY-027XH pri dopravnej nehode

16.10.2002. Uvedená škoda bola vyplatená z poistného garančného fondu, ktorú si žalobca podľa § 24
ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. uplatnil.

Pôvodne bol žalovaný aj vodič predmetného motorového vozidla ako žalovaný v 2/ rade, voči ktorému
bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť, spochybnili predmet sporu.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom z 27.04.2012, ktorý bol v časti o zamietnutí žaloby voči
žalovanému v 1/ rade a o trovách konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania a citujúc ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 429 a
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v

znení neskorších predpisov, ako aj s poukazom na čl. 3.4 a čl. 6.1 Interných pravidiel uverejnených v
Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.01.1949 skonštatoval, že v prejednávanej veci nebol
sporný vznik škody pri dopravnej nehode dňa 16.10.2002 na území Talianskej republiky, ani okolnosť,
že škodu zavinil žalovaný v 2/ rade ako vodič motorového vozidla a v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho
zákonníka žalovaný v 1/ rade ako prevádzkovateľ motorového vozidla za škodu zodpovedá. Pokiaľ voči

žalovanému v 2/ rade v priebehu konania žalobca zobral žalobu späť, súd sa zaoberal zodpovednosťou
žalovaného v 1/ rade za spôsobenú škodu. Nebolo sporné, že k dátumu dopravnej nehody nebolo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalobca titulom ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z.z.
poskytol plnenie z poistného garančného fondu poškodeným vo výške 256.840,09 Sk dňa 02.02.2006.

Sporná v konaní bola výška škody spôsobenej dopravnou nehodou W. I. a Q. M.. Sporové konanie

je chápané tak, že tvrdiť skutočnosť a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov konania. Aby bol
žalobca v konaní úspešný, musí navrhnúť a predložiť dôkazy, z ktorých by súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je oprávnený. Ak žalobca dôkazy nepredloží, neunesie dôkazné bremeno. Žalobca v
konaní rôznym spôsobom špecifikoval žalovanú sumu. V konaní špecifikoval nárok predstavujúci: vecnú
škodu na motorovom vozidle W. I. 209,82 eur, škodu na zdraví Q. M. 1.963,48 eur, náhradu trov

konania pred zmierovacím sudcom v C. 1.261,50 eur, výdavky na právne zastúpenie 1.201,79 eur, trovy
zmierovacieho konania 1.450,44 eur. Špecifikácia prednesená žalobcom nekorešponduje s likvidačnou
správou (č.l. 223 spisu), podľa ktorej suma 1.261,50 eur predstavuje vecnú škodu na motorovom vozidle,
1.963,48 eur a 209,82 eur predstavujú škodu na zdraví, za znalecký posudok 1.450,44 eur, vecná škoda
1.201,79 eur. Sumu 695,48 eur spracovateľský poplatok poisťovne žalobca v konaní neuplatnil.

Prvostupňový súd zistil, že rozsudok talianskeho zmierovacieho súdu v Palmi 329/05 v konaní č. 232/04
z 08.02.2005 nadobudol právoplatnosť 13.01.2006. Z rozsudku vyplývajú nároky vo výške 1.261,50 eur,
1.963,48 eur, 209,82 eur. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, či titulom právoplatného
a vykonateľného rozsudku súdu v Palmi došlo k plneniu žalovanými: U.C.I., Z. C. ml., Allianz Poistonars.
Bez preukázania tejto skutočnosti nie je zrejmé, či titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia

už nárok poškodených nebol uspokojený celkom alebo sčasti. Pokiaľ v tomto smere žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, ani nároky vyplývajúce z rozsudku vo výške 1.261,50 eur, 1.963,48 eur, 209,82 eur
žalobcovi nemožno priznať.

Položky 1.450,44 eur, 1.201,79 eur označené ako trovy konania, ktoré neboli priznané poškodeným
zmierovacím sudcom žalobca nepreukázal. Nie je zrejmá dôvodnosť, účelnosť, konkrétnosť trov, najmä

vzhľadom na to, že tieto položky neboli vôbec ani priznané zmierovacím sudcom. Nie je zrejmé, za aké
konkrétne trovy právnych služieb mali byť uhradené.

Podľa prvostupňového súdu je pravdou, že žalobca výpisom z účtu preukázal plnenie v zmysle § 24
ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z.z. Talianskej kancelárie poisťovateľov, potom ako táto uhradila nárok
poškodenému. V zásade žalobca má právo na plnenie voči žalovanému v 1/ rade, ktorý podľa § 427

Občianskeho zákonníka za predmetnú škodu zodpovedá náhradou toho, čo za neho plnil, avšak nárok
musí byť dôvodný a preukázaný.

Prvostupňovým súdom bolo zistené, že dopravná nehoda sa stala na území U.. Vyporiadanie nárokov
riešila Talianska kancelária poisťovateľov, ktorá je pri vyporiadaní nárokov poškodeného viazaná
Internými pravidlami uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.01.1949

upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučením Pracovnej
skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu
Organizácie spojených národov. Aj keď podľa interných pravidiel žalobca nemal inú možnosť ako vyplatiť
plnú výšku náhrady z poistného garančného fondu Talianskej kancelárii poisťovateľov, tak ako ju táto
hradilapoškodenému.Podľačl.3.4internýchpravidieluverejnenýchvÚradnomvestníkuEurópskejúnie

č. L 192/23 z 25.01.1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade sodporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej
komisie pre Európu Organizácie spojených národov, kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti
vybaví všetky nároky v súlade s právnymi vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo

k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a
povinnými poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo
poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne
spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k
nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie

nároku. S výhradou predchádzajúceho ustanovenia Kancelária na základe výslovnej žiadosti pred
prijatím konečného rozhodnutia informuje poisťovateľa alebo príslušnú Kanceláriu.

S poukazom na ust. čl. 6.1 súd prvého stupňa skonštatoval, že z neho nevyplýva, že by žalobca mal plniť
Talianskej kancelárii poisťovateľov akúkoľvek sumu, ale žalobca pred poskytnutím plnenia si mal overiť
od Talianskej kancelárie poisťovateľov listinné dôkazy preukazujúce výšku nároku. Nie je prípustné, aby
žalobca bez ďalšieho uplatnil voči žalovanému v 1/ rade náhradu škody, ktorej výšku a špecifikáciu

žalobcanevedelpreukázať.NestačípreukázanieplneniavovzťahukTalianskejkanceláriipoisťovateľov.
V prípade, ak by súd bez ďalšieho priznal žalobcovi náhradu toho, čo žalobca plnil, odňal by žalovanému
v 1/ rade možnosť uplatnenia obrany voči uplatnenému nároku. Aj v tomto konaní žalovaný v 1/ rade
neustále tvrdil, že si nie je vedomý, žeby charakter spôsobenej nehody odôvodňoval vznik škody v
rozsahu uplatnenom poškodenými. Popieral najmä vznik škody na zdraví Q. M., keď po náraze vozidla

nejavila známky škody na zdraví a náraz nebol v takom rozsahu, kedy je obvyklý vznik škody na zdraví.
Ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu tak jediným dôkazom, na základe ktorého by súd rozhodoval,
by bol dôkaz o plnení kancelárii poisťovateľov v tej krajine, kde došlo k vzniku škody a žalovanému v 1/
rade by bola odňatá možnosť brániť sa voči výške uplatneného nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že
z hlásenia o dopravnej nehode nevyplýva škoda na zdraví pri dopravnej nehode, preto o jej existencii

mal prvostupňový súd vážne pochybnosti.

Na záver súd prvého stupňa ustálil, že ak žalobca náležitým a preukázateľným spôsobom nepreukáže
skutočnú škodu spôsobenú pri dopravnej nehode, neuniesol tak dôkazné bremeno a žalobe preto
nemožno vyhovieť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s aplikáciou § 150 O.s.p. Žalobca síce nebol

úspešným účastníkom konania, pri rozhodovaní o trovách konania však prihliadal na skutočnosť, že
žalovaný v 1/ rade v čase dopravnej nehody nemal splnenú zákonnú povinnosť - uzatvorenú zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Nebolo by preto spravodlivé zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v 1/ rade, ktorý bol
úspešným účastníkom konania z dôvodu dôkaznej núdze žalobcu.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie tak žalovaný, ako aj žalobca.

Žalovaný odvolanie podal proti výroku o trovách konania. Namietal dôvod hodný osobitného zreteľa
s tým, že vozidlo, ktorým mala byť spôsobená dopravná nehoda, nebolo poistené úmyselne. Iba
z nedbanlivosti došlo k tomu, že platná poistná zmluva bola následne pre neplatenie poistného
vypovedaná.Uviedoltiež,žepôvodnežalovanínebolikontaktovaní,poistnáudalosťvU.bolalikvidovaná

bez ich účasti. Boli tak ukrátení o právo na spravodlivý súdny proces. Poukázal na správanie žalobcovho
právneho zástupcu, v dôsledku čoho bolo súdne konanie zbytočne predlžované, a opakovane bol
menený právny dôvod uplatnených nárokov. Najprv bol žalobou uplatnený nárok na podklade likvidačnej
správy, následne nároky boli upresňované, avšak nedôsledne a veľmi zdlhavo. Došlo k zbytočnému
zotrvávaniu v súdnom spore a preto je nespravodlivé, aby dôchodca musel znášať náklady trov konania,

ktoré svojim nezodpovedným prístupom „vyrobili“ žalobca ako aj Talianska kancelária poisťovateľov.
Následne tým boli spôsobené aj výrazne zvýšené trovy právneho zastúpenia. Poukázal aj na správanie
žalobcu v čase pred podaním žaloby, kedy mu bola oznámená len celková vymáhaná suma bez
preukázania jej výšky a dôvodu uplatnených nárokov. Ani Interné pravidlá nezbavujú povinnosti
poskytnúť Talianskej kancelárii poisťovateľov peňažné plnenie až po tom, čo relevantnými dokladmi

preukáže hodnovernosť a dôvodnosť uplatnených nárokov. Takto zavinenie v podobe postupu Talianskejkancelárie poisťovateľov, ale tiež správanie sa žalobcu v súdnom konaní vysoko prevyšuje jeho
zavinenie. Z uvedeného dôvodu namietal aplikáciu nesprávnej právnej normy na náhradu trov konania
podľa § 150 O.s.p., keď mala byť výlučná aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p. Od uvedeného odôvodnil odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

Navrhol preto v napadnutej časti rozhodnutie zmeniť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

Proti predmetnému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na
ust.§ 24 ods. 2, 7 zák. č. 371/2001 Z.z.. Uviedol, že nemôže byť dôvodom na zamietnutie žalobného
návrhu konštatovanie súdu, že rozporuplne a účelovo rôznym spôsobom špecifikoval žalovanú sumu v

priebehu konania. Má za to, že svoj nárok preukázal predloženými dôkazmi a písomnými vyjadreniami
čo do dôvodu aj výšky. Jednotlivé položky špecifikoval a ani chybné označenie jednotlivých položiek v
likvidačnej správe nespôsobujú neexistenciu nároku žalobcu, nakoľko ide len o chybu v písaní. V konaní
bolo preukázané, že rozsudok Talianskeho súdu nadobudol právoplatnosť a z neho vyplývajú položky
1. suma vo výške 1.261,50 eur - náhrada trov súdneho konania ako náklady na právne zastupovanie

vo výške 1.500,- eur (v rozpise 1.261,50 eur + 238,50 eur, t.j. 1.500,- eur), 2. suma vo výške 1.963,48
eur - škoda na zdraví poškodenej Q. M., z rozsudku vyplýva suma 1.814,- eur bez úrokov, ktoré boli
dodatočne napočítané, 3. suma vo výške 209,82 eur - škoda na motorovom vozidle, ktorá v rozsudku
je vo výške 184,80 eur a je uvádzaná bez úrokov, ktoré boli dodatočne napočítané. Ďalšia položka v
podobe trov konania vo výške 1.450,44 eur a trov advokáta v sume 1.201,79 eur vyplynuli z ostatných

predložených dôkazov.

VďalšompoukázalnarozhodnutieTalianskehosúdu,kdejeuvedené,žeuplatnenénárokypoškodených
boli preukázané len čiastočne, preto Taliansky súd pristúpil len k ich čiastočnému vyhoveniu. Zároveň
poukázalnaNariadenieRady(ES)č.44/2001z22.12.2000,podľaktoréhoRozsudokvydanývčlenskom
štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania (oddiel 1, čl. 33, bod 1). Súdu

prvého stupňa vytýkal, že neuviedol, prečo rozhodnutie Talianskeho súdu neuznáva. Považuje jeho
rozhodnutie preto za nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

Žalobca ďalej poukázal na Interné pravidlá, v zmysle ktorých nebol povinný skúmať oprávnenosť
všetkých položiek škody, ktorú Talianska kancelária uhradila poškodeným. Má len povinnosť vyplatiť z
garančného fondu sumu zodpovedajúcu náhrade škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou nehodou

dňa 16.10.2002.

Ak súd prvého stupňa mal za to, že nebolo preukázané, či došlo k plneniu titulom právoplatného a
vykonateľného rozsudku súdu v Palmii a že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno s
poukazom na ust. § 118 ods. 2 O.s.p. odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, lebo žalobca nemal
možnosť získať vedomosť a vnímanie uvedenej rozhodujúcej skutočnosti ako spornej a nemal možnosť

označiť ďalšie dôkazy.

Žalobca v ďalšom poukázal na konkrétne ustanovenia pravidiel, na základe ktorých Talianska národná
kancelária požiadala o refundáciu po tom, ako sama plnila poškodeným. Podmienkou refundácie nie je
preukázanie úhrady poškodeným, táto skutočnosť sa preukazuje len na žiadosť.

K spochybneniu ujmy na zdraví odvolateľ uviedol, že nie je zriedkavé, že bezprostredne po dopravnej

nehode nie je vždy jasné, či niektorý z účastníkov nehody utrpel v dôsledku nehody ujmu na zdraví
alebo nie. Rozhodujúce je, že poškodený preukáže, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu
zdravia. Žalobca bol už pri prvej komunikácii s Talianskou národnou kanceláriou informovaný o tom, že
poškodený utrpel ujmu na zdraví a to stanovením finančnej rezervy aj pre ujmu na zdraví.Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a uplatnil si trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré v odvolacom konaní vyčíslil sumou 284,81 eur s DPH a
režijný paušál vo výške 9,65 eur, spolu 294,46 eur.

K odvolaniam sa protistrany nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bol zverejnený na úradnej tabuli súdu dňa 15.04.2015 a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorovéhovozidla,zaktorúzodpovedáosobabezpoisteniazodpovednosti(§24ods.2písm.b/zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov).

Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu
toho,čozanehoplnila.Kanceláriamáprávoprotipoisťovateľovinanáhradutoho,čoplnilazapoisteného
podľa odseku 2 písm. c/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej
kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ ( § 27 ods. 7
citovaného zákona ).

Z článku 3.1 Všeobecných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L192/23 s
nadobudnutím účinnosti od 01.07.2003 vyplýva, že keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode
na jej území, spôsobenej vozidlom z inej krajiny, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody.

Podľa článku 3 bod 3 kancelária je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať
službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktoré môže zahrňovať výplatu náhrady škody. V zmysle

bodu 4 citovaného článku všetky nárok spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými
a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti,
náhrady škody poškodeným osobám a povinnému poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý
vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárii.

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ).

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravy zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla (§ 427 ods. 1 Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov, ďalej
len OZ).

Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú

odcudzenímalebostratouveci,akstratilafyzickáosobapripoškodenímožnosťichopatrovať(§429OZ).

Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (§ 42 ods. 1 OZ).

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci správne rozhodol.Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal dôsledne výšku požadovanej sumy, na ktorú by
mal v dôsledku „regresu“ nárok zo strany žalovaného. Je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa, že
iba skutočnosť, že žalobca vyplatil Talianskej kancelárii poisťovateľov určitú sumu, ktorú však nevedel

preukázať ako reálne vzniknutú škodu pri dopravnej nehode zavinenej pôvodne žalovaným v 2/ rade,
nemôže mu byť takto nepreukázaný nárok voči žalovanému v 1/ rade priznaný.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorý
poukazuje a len na zvýraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom žalobcu poukazuje ust. § 27 ods.
7 zák. č. 381/2001 Z.z., z ktorého vyplýva, že kancelária má právo na náhradu toho, čo za toho, kto

zodpovedá za škodu plnila. Zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že je oprávnená
plniť nárok vo výške škody, za ktorú subjekt, ktorý nie je poistený, zodpovedá. Uvedené nie je možné
extenzívne vykladať tak, že má nárok na plnenie aj toho, za čo by nepoistený subjekt nezodpovedal.
Ak žalobca nárok čo do dôvodu opakovane menil, preukázal iba to, že ani sám nemal jasno v tom, čo
tvorí škodu ako takú.

K odvolacej námietke týkajúcej sa toho, že súd prvého stupňa neuviedol, prečo rozhodnutie Talianskeho

súdu neuznáva, odvolací súd uvádza, že Nariadenie Rady (ES) č. 44/20001 z 22.12.2000 o právomoci,
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach nie je možné aplikovať na
predmetný spor. V predmetnom konaní nejde o uznávanie, resp. neuznávanie rozsudku (nejde totiž o
výkon tohto rozsudku), ale ide o žalobu, v ktorej žalobca môže byť úspešný iba vtedy, ak preukáže
oprávnenosť svojho nároku. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že rozsudok Talianskeho súdu

akoúčastníkakonaniaoznačilpôvodnežalovanéhov2/rade.Žalovanýoznačenýpôvodneakožalovaný
v 1/ rade nebol účastníkom konania pred Talianskym súdom, preto nie je možné v predmetnom konaní
poukazovať a vychádzať z rozsudku Talianskeho súdu, ktorý sa netáka žalovaného.

Na uvedenom nemôže zmeniť nič ani ustanovenie v Interných pravidlách, podľa ktorých žalobca nebol
povinnýskúmaťoprávnenosťvšetkýchpoložiekškody.Mohlobytobyťtakibavtedy,akbyodžalovaného

nežiadal regresnú náhradu. Ak však pristúpil k regresnej náhrade, bol povinný v konaní preukázať
oprávnenosť žaloby. Ani poukázanie na ust. § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mu súd neumožnil
získať ako spornú vedomosť čo sa týka otázky, či nárok poškodených bol alebo nebol uspokojený a
neumožnil mu produkovať ďalšie doplňujúce dôkazy nie tu namieste. Žalobca bol súdom prvého stupňa
riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a to aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 04.02.2014,

kedy účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. V štádiu odvolacieho konania preto
žalobca nemôže produkovať ďalšie dôkazy, ktoré neboli predložené alebo označené v konaní pred
súdom prvého stupňa. Žalobca dôkazy na preukázanie svojich tvrdení mohol a mal možnosť produkovať
aj po prvšom zrušujúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Konanie sa začalo ešte v roku 2008, preto
do rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca mal dostatočný priestor na označovanie a predkladanie

dôkazov na preukázanie oprávnenosti svojho nároku.

Je treba súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda na zdraví sa nemusí prejaviť bezprostredne po
dopravnej nehode. Iba uvedené tvrdenie však nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci ako bolo
rozhodnuté súdom prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. preto odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci

samej.

Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,

uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu a teda
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením tzv. moderačného absolučného práva. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo i výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov, prihliada
na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní
trov konania úspešnému účastníkovi a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnom prípade ide o možnú
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo sa týka rozhodovania o náhrade trov konania. Je správna úvaha
súdu prvého stupňa o tom, že žalovaný nemal splnenú zákonnú povinnosť, t.j. uzatvorenú zmluvu o
povinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Teda

sám žalovaný zavinil, že prípadné škody spôsobené jeho motorovým vozidlom nie sú kryté povinným
zmluvným poistením. Keďže sám opomenul túto zákonnú povinnosť, táto okolnosť je spôsobilá byť
vyhodnotená ako dôvod hodný osobitného zreteľa, podľa ktorého je možné aplikovať ust. § 150 ods. 1
O.s.p. Aj keď je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca svoje nároky upresňoval nedôsledne
a veľmi zdĺhavo, čim sa predlžovalo konanie a navyšovali trovy konania, ani uvedeným nie je možné

ospravedlniťnedbanlivosťžalovanéhoneuzavrieťzmluvuopovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti
za škodu a prenechať užívanie takéhoto auta dokonca tretej osobe.

Aj odvolací súd preto považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj čo do trov konania za správne, preto
ho postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142

ods. 2 O.s.p. V odvolacom konaní nebol v plnom rozsahu úspešný ani jeden z účastníkov konania,
preto o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
odvolacieho konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.