Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309203573
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2309203573.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľa: 1/ U. D., bytom P., T. XX, 2/ Mgr.
X. O., bytom P., Q. XX, 3/ X. Q., bytom Rakúsko, Q., K. XX a 4/ T. Q., bytom T. A. Q. XXX, všetci zast.:
JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou so sídlom v Modre, Štúrova 34, proti odporcovi: AGROSTAAR
KB,s.r.o.,IČO:36229156,sosídlomKráľovBrod,Hlavná2,zast.:JUDr.EvouSkačániovou,advokátkou
so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o zaplatenie 3 319 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Galanta 26C/32/2009-376 zo dňa 5. februára
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia v 1. až 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, trovy
právneho zastúpenia v sume 99,33 eur k rukám právnej zástupkyne odporcu JUDr. Eve Skačániovej do
3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov v 1. až 4. rade, ktorým sa domáhali, aby súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. a 4. rade sumu 2 452,91 eur so 6 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 863,55 eur od 01.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 106 eur od 01.02.2009

do zaplatenia, zo sumy 416,10 eur od 01.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 67,26 eur od 01.03.2010
do zaplatenia a trovy konania, pretože navrhovatelia v 1. až 4. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. O. W. ako parcela číslo 2586/2 o výmere 1220 metrov štvorcových -
zastavané plochy a nádvoria, parcela číslo 2586/8 o výmere 323 metrov štvorcových - zastavané plochy
a nádvoria a parcela číslo 2586/9 o výmere 51 metrov štvorcových - zastavané plochy a nádvoria. Na
týchto pozemkoch sú postavené stavby evidované na liste vlastníctva číslo F vo vlastníctve odporcu.
Odporca bol vyzvaný na zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov,

a to za obdobie troch rokov dozadu nakoľko navrhovatelia majú zato, že sa na ich úkor bezdôvodne
obohatil. Návrhom sa v podstate domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo zo
strany odporcu na úkor navrhovateľov v 1. a 4. rade a to z dôvodu, že odporca mal užívať pozemky v
spoluvlastníctve navrhovateľov a to plynule počas v návrhu uvedeného obdobia, pričom tieto pozemky
doposiaľ užíval bezodplatne. Navrhovatelia sa s odporcom snažili v minulosti dohodnúť mimosúdne
a to predovšetkým formou predaja pozemkov zo strany navrhovateľov odporcovi, avšak vzhľadom na
neexistenciu konsenzu ohľadne kúpnej ceny pozemkov k prevodu vlastníckeho práva vo vzťahu k

pozemkom doteraz nedošlo. K výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia v konečnej sume 2 452,91
eur došlo tak, že ide o väzobné obohatenie za obdobie od 20.03.2007 do 31.12.2008 z výmery 1220
metrov štvorcových + 323 metrov štvorcových + 51 metrov štvorcových, čo je spolu 1594 metrov
štvorcových krát 25, čo je spolu 39 850 Sk, ktorá suma predstavuje ročné plnenie a zodpovedá sume1 106 eur. Denné plnenie bolo vyrátané ako 3,03 eur z celej plochy a teda denné nájomné za meter
štvorcový je 0,00190 eur na meter štvorcový. Podľa vyjadrenia navrhovateľov odporca v roku 2007
užíval celú plochu, tak ide o 285 dní krát 3,03 eur, čo je spolu 863,55 eur. Za rok 2008 ide o sumu 1

106 eur a za rok 2009 ide o výmeru 323 metrov štvorcových + 51 metrov štvorcových čo sú budovy
+ 277 metrov štvorcových ako priľahlý pozemok. Od 01.01.2009 do 31.12.2009 ide o 365 dní krát
0,0019 eur krát 600 metrov štvorcových, čo je spolu 416,10 eur. Pozemok a budovy za obdobie od
01.01.2010 do 28.02.2010, to je 59 dní krát 0,0019 eur krát 600 metrov štvorcových, čo je spolu 67,26
eur. Súhrnné plnenie za obdobie od 20.03. 2007 do 28.02.2010 je spolu 863,55 eur + 1106 eur +

416,10 eur + 67,26 eur, teda spolu 2452,91 eur. Zároveň si uplatnili príslušenstvo k istine, a to 6
percentný ročný úrok z omeškania zo sumy 863,55 eur od 01.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 1106 eur
od 01.02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 416,10 eur od 01.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 67,26 eur
od 01.03.2010 do zaplatenia. Povinnosť zaplatiť príslušenstvo s istinou žiadali odporcovi uložiť tak, že
plnením jednému z navrhovateľov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť voči ostatným navrhovateľom.
Právna zástupkyňa navrhovateľov poukázala na to, že požadované plnenie zodpovedá mesačnej platbe

68 eur. Odporca má na pozemku navrhovateľov vybudované stavby, mala za preukázané, že ich užíva.
Právne návrh odôvodnila § 128 Občianskeho zákonníka, teda navrhovatelia ako osoby, ktoré musia
strpieť, že ich veci užíva cudzia osoba, majú právo na priznanie náhrady za užívanie cudzej veci. Za
rozhodujúci vo vzťahu k výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia považuje znalecký posudok Ing.
Encingera, ktorý náhradu vypočítal na 3,03 eur ročne za m2. V priebehu konania navrhovatelia predložili

7 kúpnych zmlúv, kde kúpna cena sa pohybovala od 7,96 eur po 8,29 eur za meter štvorcový, pričom
tieto kúpne zmluvy sú rovnako spôsobilým dôkazným prostriedkom v zmysle judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Znalecký posudok Ing. Petra Skákalu, ktorý bol vypracovaný pre potreby v
tomto konaní, nepovažuje za rozhodujúci pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom návrhu je vydanie bezdôvodného obohatenia,

ku ktorému malo dôjsť zo strany odporcu, a to užívaním pozemkov, ktoré pozemky sú v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 4. rade, na ktorých pozemkoch, respektíve na ich časti, má
odporca postavené hospodárske budovy, ktoré v minulosti užíval a ktoré stále užíva. Navrhovatelia v
priebehu konania však nepreukázali, akú presnú výmeru majú pozemky, ktoré mali byť v danom období
užívané odporcom, nakoľko v tomto smere sa právna zástupkyňa navrhovateľov v konaní obmedzila

len na inak bližšie nešpecifikovaný výpočet nájomného, ktoré má zodpovedať výške bezdôvodného
obohatenia za obdobie, podľa jej vyjadrenia troch rokov, pred podaním návrhu, pričom samotný rozsah
obdobia, preukázanie užívania v tomto období, rovnako ako aj už opakovaný rozsah užívania v tom
konaní bližšie nešpecifikovala a tieto skutočnosti ani rozhodujúcim spôsobom nevydokladovala. V
tejto časti súd považuje návrh za nezrozumiteľný, neodôvodnený a zmätočný. Súd sa stotožňuje

s právnym názorom odporcu, ktorý poukázal na nesprávnu formuláciu petitu návrhu, ktorý petit v
priebehuceléhokonaniazostranynavrhovateľovopravenýnebol.Podielovíspoluvlastnícinehnuteľnosti
podľa § 137 Občianskeho zákonníka nepredstavujú nerozlučné spoločenstvo účastníkov, z ktorého
dôvodu nie je možné, aby plnenie požadovali uvedenou formou. Na takýto druh nároku nevykazujú
dostatok aktívnej legitimácie. Spoluvlastnícky podiel na veci vyjadruje mieru, ktorou sa každý zo

spoluvlastníkov podieľa na právach a povinnostiach zo spoločnej veci. Preto aj bezdôvodné obohatenie
v súvislosti s vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, musí byť vyjadrené sumou zodpovedajúcou
podielu daného spoluvlastníka na výške bezdôvodného obohatenia prislúchajúcej k veci ako celku.
Nie je správnou taká formulácia petitu návrhu, kde plnením jednému z navrhovateľov v rozsahu tohto
plnenia zaniká povinnosť voči ostatným navrhovateľom. Nie je dôvod, aby jeden z navrhovateľov

prijal plnenie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu z celej
nehnuteľnosti, t.j. celej spoločnej veci. Ak by súd takto priznal jedenému zo spoluvlastníkov právo na
prijatie plnenia bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej celej veci, ktorá je predmetom
spoluvlastníctva navrhovateľov, priznal by mu viac než mu podľa zákona patrí. Maximálny limit plnenia
totiž predstavuje sumu podielu rovnajúcu sa výške jeho spoluvlastníckeho podielu k celkovej výške

bezdôvodného obohatenia. Ak by súd v súlade s návrhom navrhovateľov priznal jednému z nich právo
na prijatie plnenia celého bezdôvodného obohatenia, došlo by tak k bezdôvodnému obohateniu jedného
z navrhovateľov na úkor ostatných navrhovateľov. Nároky jednotlivých spoluvlastníkov v procesnom
postavení navrhovateľov označených v tomto konaní sú nárokmi samostatnými, to znamená každý z
nich si môže jednotlivo uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k odporcovi vo

výške, ktorá je priamo závislá od výšky spoluvlastníckeho podielu každého jednotlivého navrhovateľa.
Odporca v priebehu konania nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu za navrhovateľmi uvedené obdobie opakovane vytkol, avšak navrhovatelia relevantným
spôsobom na uvedenú námietku nereagovali, petit návrhu v tomto smere nezmenili. Súd považuje zasprávny právny tento názor odporcu, avšak nestotožnil sa s názorom odporcu v časti jeho kvalifikácie,
teda, že ide o procesný nedostatok návrhu, neodstránenie ktorého má dôsledok v podobe zastavenia
konania. Ak by sa v danom prípade jednalo o procesný nedostatok návrhu, teda že návrh by nevykazoval

všetky podstatné náležitosti návrhu podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., súd by musel postupovať
podľa § 43 O.s.p. a vyzvať navrhovateľa na odstránenie uvedeného procesného nedostatku návrhu.
Zároveň by navrhovateľov poučil o následku neodstránenia vytknutej vady návrhu v podobe odmietnutia
podania. V danom prípade však nejde o procesný nedostatok návrhu, navrhovaný petit je zrozumiteľný,
určitý a aj vykonateľný. Jeho nedostatok spočíva v tom, že v návrhu označení navrhovatelia nedisponujú

dostatkom aktívnej legitimácie, t. j. hmotnoprávneho vzťahu k veci, v priamej súvislosti s právnym
nárokom uplatnením petitom návrhu na začatie konania. Súd teda nemá povinnosť v tomto prípade
na uvedený nedostatok navrhovateľov upozorniť a žiadať jeho odstránenie, ide o dispozitívny úkon
navrhovateľov, ktorí sami určia čoho presne sa podaným návrhom na začatie konania domáhajú.
Právna zástupkyňa navrhovateľov sa k uvedenému vyjadrila len stručne, trvala na tom, že v prípade
navrhovateľov v 1. a 4. rade ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov a teda v návrhu formulovaný petit

jesprávny.SvojetvrdeniasasnažilapreukázaťrozsudkamiOkresnéhosúduBratislava,akoajKrajského
súdu v Bratislave, avšak odhliadnuc od skutočnosti, že rozhodovacia činnosť ako okresných tak i
krajských súdov v iných veciach nie je pre rozhodovaciu činnosť iného okresného súdu záväzná, právna
zástupkyňa navrhovateľov založila do spisu pre porovnanie len prvé strany uvedených rozhodnutí,
z ktorých je možné dočítať sa záhlavia a výroku rozhodnutia, avšak nie je možné vzhľadom na

ich necelistvosť oboznámiť sa s obsahom ich odôvodnení a teda zhodnotiť, o aký spor v daných
prípadoch išlo. Súd sa môže len domnievať, že pri právnej kvalifikácii nároku navrhovatelia vychádzali
z ustanovenia § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak v prípade návrhom uplatneného nároku
nejde o dispozíciu s predmetom spoluvlastníctva navrhovateľov (právne úkony týkajúce sa veci), ide
o jednotlivé nároky navrhovateľov vyplývajúce a odvodené z vlastníctva jednotlivých spoluvlastníckych

podielov z nehnuteľnosti ako celku. Neexistencia nerozlučného spoločenstva v prípade navrhovateľov
v 1. a 4. rade ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, priamo súvisí aj s ďalšou problematikou,
a to vysporiadaním sa s rozličným obdobím nadobudnutia spoluvlastníckych podielov jednotlivými
navrhovateľmi. Pri petite formulovanom tým spôsobom, akým ho formulovali navrhovatelia v danom
prípade, nemožno zohľadniť skutočnosť, že za splnenia ostatných podmienok by v časti uplatneného

časového obdobia mali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len niektorí z navrhovateľov, nie
všetci, konkrétne by tak išlo o navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sa stali vlastníkmi ich spoluvlastníckych
podielov na nehnuteľnostiach až 16.02.2009. Uvedený vyššie opísaný nedostatok (neexistencia aktívnej
legitimácie navrhovateľov v 1. až 4. rade vo vzťahu k právnemu nároku uplatnenému návrhom na
začatie konania) je hlavným a rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie návrhu v plnom rozsahu. Ďalšou

procesnou povinnosťou navrhovateľov v predmetnom konaní, ktorým bolo vydanie bezdôvodného
obohatenia, bolo preukázanie predovšetkým existencie bezdôvodného obohatenia. Dôkazné bremeno
spočívajúce na navrhovateľoch teda 1. predstavuje preukázanie skutočností, v akom rozsahu odporca
nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov užíval. Vo výpočte výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú
navrhovateliavpriebehukonanianiekoľkokrátmodifikovali,navrhovateliapredostrelisúduvýpočetvýšky

bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorého výpočtu sa vyskytujú údaje o rôznej výmere odporcom
užívanej nehnuteľnosti. Uvedená výmera však nebola žiadnym spôsobom ani len odôvodnená, nieto
ešte preukázaná. V tomto smere súd konštatuje, že navrhovatelia dôkazné bremeno neuniesli, a to aj s
poukazom na skutočnosti uvedené odporcom, podľa ktorých v priebehu uplatneného obdobia odporca
nevyužíval celú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov ale len jej časť, ktorá výmera

sa v priebehu uvedeného obdobia dokonca zmenila, a to s poukazom na predaj časti budov z vlastníctva
odporcu do vlastníctva tretej osoby a to pána U. W.. Uvedenú skutočnosť preukazuje kúpna zmluva z
09.09.2008.

Odvolanie proti rozsudku podali navrhovatelia prostredníctvom svojho zástupcu v zmysle ustanovenia

§ 205 ods. 1 písm. b) a písm. f) O.s.p., pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a vyhodnotenia predložených dôkazov. Poukázali na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia §
138 O.z. ide o podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, kde výška podielu každého
spoluvlastníka je vyjadrená veľkosťou podielu na spoločnej veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa

spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne (§ 139 O.z.). V
zmysle tohto ustanovenia spoluvlastníci majú postavenie solidárnych dlžníkov a veriteľov tzn. že každý
zo spoluvlastníkov spoločnej veci môže požadovať, aby mu škodca nahradil celé plnenie k spoločnej
veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci môže každý zo spoluvlastníkov podať návrhna súd a môže sa domáhať, aby mu škodca nahradil celú škodu a naopak zo záväzku týkajúceho
sa spoločnej veci môže veriteľ požadovať plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka k spoločnej veci.
PoukázalinaKomentárkObčianskemuzákonníkukust.§139autorovJUDr.JaromírSvobodaakolektív

a rozsudok Krajského súdu v Nitre 6 CO 67/2003 - 73. Návrhom zo dňa 23.02.2010 sa navrhovatelia
upraveným podaným návrhom domáhali prevodu časti stavby ako bytu číslo X, spoločných častí a
spoločných zariadení domu v podiele 93/1000 v spoluvlastníckom podiele 1/1 na U. W., v ktorom
zohľadnili výmeru zabratého pozemku odporcom. Od 20.03.2007 do 31.12.2007 to znamená za 285 dní
požadujú nájomné, plnenie zo zabratej plochy 1594 metrov štvorcových v sume 863,55 eur (zabratá

výmera podľa snímky z katastrálnej mapy v ohrade a LV číslo XXXX z parciel: 2486/2 o výmere 1120
metrov štvorcových, 2586/8 o výmere 323 metrov štvorcových, pare číslo 2586/9 o výmere 51 metrov
štvorcových - všetky pozemky sú zastavané odporcom aj užívané, rok 2008 je 1106 eur za výmery 1594
metrov štvorcových tak isto. Výpočet: plnenie 1 106 eur : plocha záberu 1594 metrov štvorcových rovná
sa 0,693851944 : 365 dní = 0,0019 eur/meter štvorcových/deň. Rok 2009 od 01.01.2009 do 31.12.2009
za výmery záberu len 600 metrov štvorcových v sume 416,10 metrov štvorcových; rokov od 01.01.2010

do 28.02.2010 zo záberu 600 metrov štvorcových rovná sa 67,26 eur. Priemerne mesačne v období od
20.03.2007 do 31.12.2008 priemerne požadované mesačné plnenie z výmery 1594 metrov štvorcových
je 92,16 eur, priemerne mesačne za rok 2009 z výmery 600 metrov štvorcových rovná sa 34,66 eur;
spolu 9452,91 eur. Odporca dal bez súhlasu spoluvlastníkov pôvodnú parcelu pozemok číslo 2586/8
o výmere 323 metrov štvorcových, na ktorej mal vo vlastníctve stavbu číslo súpisné 312 rozdeliť na

2 parcely: 2586/8 o výmere 196 metrov štvorcových a 2586/30 o výmere 127 metrov štvorcových zo
stavby na týchto parcelách číslo súpisné XXX ako administratívna budova, obytná budova odpredal
byt číslo X a podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach domu v podiele 393/1000
v podiele 1/1 U. W. s povolením vkladu vlastníckeho práva V 167/09 dňa 20.04.2009. Ponechal si
ako priestor číslo 3 až 2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

v podiele 607/1000 v podiele 1/1 celkovo svojho vlastníctva. Navrhovatelia požadovali od roku 2009
plnenia len zo záberu zabratého odporcom, ktorý je minimálne 600 metrov štvorcových. Vychádzali z
geometrického plánu vyhotoveného odporcom číslo 6 - 52/2008, keď odporca spolu užíva zaberá 793,62
metrov štvorcových. Žiadali nájom len z výmery 600 metrov štvorcových, súhrnné plnenie za obdobie
od 20.03.2007 do 28.02.2010 predstavovalo 2452,91 eur, za obdobie 35 mesiacov a 11 dní približne

70 eur/mesiac. Vychádzali z výšky nájomného zo znaleckého posudku Ing. Encingera a Ing. Pappovej
a Ing. Bielika vyhotovených k ohodnoteniu všeobecnej hodnoty pozemku, z ktorého sa odvíja aj výška
hodnoty nájmu a určili ju za meter štvorcový rovná sa 0,0019 eur rovná sa 20,89 Sk/rok. Cena nájmu v
zmysle vyhlášky číslo 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa odvíja od hodnoty 1/
m2. Nesúhlasili s názorom súdu, že navrhovatelia nepreukázali presnú výmeru pozemkov a že právna

zástupkyňa sa obmedzila len na bližšie nešpecifikovaný výpočet nájomného pričom rozsah obdobia
bližšie nešpecifikovala ani rozhodujúcim spôsobom nepredložila dôkazmi čo má byť nezrozumiteľný a
nezdôvodnený a zmätočný návrh. Z geometrického plánu číslo 6 - 52/2008 zo dňa 06.05.2008 meraním
vypočítali, že odporca zaberá po vklade zmluvy V 167/09 zo dňa 20.04.2009 minimálne časť o výmere
600 metrov štvorcových, ktorú požadovali za plnenie bezdôvodného obohatenia. Petit navrhovateľov je

správne formulovaný ako petit spoločníkov - spoluvlastníkov spoločných a nerozdielnych vychádzajúc
z ustanovenia § 139 ods. 1 O.z.. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 6Co 67/2003,
že z právnych úkonov všetkých spoluvlastníkov k 3. osobám týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Preto nesúhlasia s právnym názorom súdu za
nesprávnu formuláciu petitu a poukázanie na ustanovenie § 137 podľa podielov, takýto záver súdu je

v rozpore s ustanovením § 139 ods. 1 O.z. Preto navrhli zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, vrátiť na
nové konanie alebo zmeniť a vyhovieť návrhu na zaplatenie spoločne a nerozdielne 9 452,91 eur so 6
percentným ročným úrokom z omeškania zo sumy 863,55 eur od 01.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 1
106 eur od 01.02.2009 do zaplatenia, zo sumy 416,120 eur od 01.02. 2009 tým, že plnením jednému z
navrhovateľov v plnom rozsahu zaniká povinnosť plniť ostatným navrhovateľom.

Vyjadrenie k odvolaniu podala právna zástupkyňa odporcu, poukázala na vecne správny rozsudok súdu
prvého stupňa, súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
aj správne právne posúdil. V plnom rozsahu poukazujú nielen na dôvody napadnutého rozsudku, ale aj
na vyjadrenie k dokazovaniu i k právnej stránke, ktoré v písomnej forme predložili ako záverečný návrh.

Preto navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania za 1 úkon - vyjadrenie k odvolaniu 91,29 eur + 8,04 eur, spolu 99,33 eur.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas
účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a

dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.
2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože

prvostupňový súd dostatočne vykonal dokazovanie správneho ho vyhodnotil a so správnym právnym
názorom vo veci rozhodol. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ku
ktorému dodáva nasledovné:

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z Komentára k ust. § 137 O.z. je potrebné uviesť, mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a

povinnostiach k spoločnej veci (tzv. obsahová stránka tohto právneho vzťahu) je spoluvlastnícky podiel
určený zlomkom (napr. 1/2, 2/5 a pod.) alebo percentom (napr. 20%, 50% a pod.). Vyjadruje mieru, akou
sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci, a je číselným vyjadrením právneho postavenia každého spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na

hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie bremená s vecou
spojené, aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení spoluvlastníctva
a pod. Z tohto dôvodu je vyjadrenie výšky spoluvlastníckych podielov nevyhnutnou súčasťou každého
spoluvlastníckeho vzťahu. Podiel na spoločnej veci nemusí byť z kvantitatívneho hľadiska výslovne
určený. Stačí, aby z právneho úkonu, rozhodnutia štátneho orgánu alebo z právneho predpisu bolo

zrejmé, že vzniká spoluvlastnícky vzťah. V takom prípade nastupuje nevyvrátiteľná zákonná domnienka
uvedená v § 137 ods. 2, podľa ktorej sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Vzhľadom na to
nemôže nastať situácia, že podiely spoluvlastníkov nebudú určené. Uvedeným subsidiárnym zákonným
spôsobom sa však podiely určujú iba pri vzniku spoluvlastníctva k určitej veci, nie však pri už existujúcom
spoluvlastníctve.

Z judikatúry R 19/1967: Spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa
vzťahuje na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením
právneho postavenia spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci,

na užívaní spoločnej veci a pod.

Podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti podľa § 137 Občianskeho zákonníka nepredstavujú nerozlučné
spoločenstvo účastníkov, z ktorého dôvodu nie je možné, aby plnenie požadovali uvedenou formou.
Na takýto druh nároku nevykazujú dostatok aktívnej legitimácie. Navrhovatelia netvoria nerozlučné

spoločenstvo účastníkov, pretože každý z nich má určitý spoluvlastnícky podiel na pozemkoch a naviac
ani vlastnícke práva k týmto pozemkom respektíve k spoluvlastníckym podielom nevznikli naraz. Z
listu vlastníctva číslo 1190, ktorý bol aktualizovaný k 14.11.2011 vyplýva, že pani T.P. ako jediná
z navrhovateľov bola k 20.03.2007 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Táto tiež nadobudlasvoj spoluvlastnícky podiel v troch šestnástinách na základe darovacej zmluvy 09. 05.1996. Zvyšní
navrhovatelia nadobudli svoje vlastnícke podiely až po tomto dátume, pani O. a pán U. D. nadobudli
svoje spoluvlastnícke podiely až 16.02. 2009. Už samotná skutočnosť nadobudnutia vlastníckych práv

k spoluvlastníckym podielom vylučuje nejaké nerozlučné spoločenstvo a solidárny návrh navrhovateľov.
Návrh teda ani nie je dôvodný už z tohto dôvodu. Navyše zostal neurčitý a nejasný, nakoľko v priebehu
celého konania právna zástupkyňa navrhovateľov neobjasnila čoho a prečo sa domáha práve od
odporcu a prečo práve za obdobie od 20.03.2007 do 28.02.2010, časť budovy, ktorá je postavená na
pozemkoch navrhovateľov, odporca predal, táto budova bola rozdelená geometrickým plánom na 2

geometrické časti na bytové a nebytové priestory ako to vyplýva z listu vlastníctva, ktorý tvorí súčasť
znaleckého posudku. Zároveň bola predaná požiarna zbrojnica na parcele číslo 2586/9, preto je správne
keď aj s jednou chybou, že znalec určil 2 obdobia, prvé od 20.03.2007 do 19.07.2008, ale je nepochybné,
že ide o dátum 19.04.2009, keď odporca pozemky navrhovateľov užíval samostatne a druhé obdobie
od 20.04.2009 do 28.02.2010, kedy odporca už v takomto rozsahu pozemky nevyužíval, užíval ich len
čiastočne. V danom prípade však nejde o procesný nedostatok návrhu, navrhovaný petit je zrozumiteľný,

určitý a aj vykonateľný. Jeho nedostatok spočíva v tom, že v návrhu označení navrhovatelia nedisponujú
dostatkom aktívnej legitimácie, t. j. hmotnoprávneho vzťahu k veci, v priamej súvislosti s právnym
nárokom uplatnením petitom návrhu na začatie konania. Súd teda nemá povinnosť v tomto prípade na
uvedený nedostatok navrhovateľov upozorniť. Pri právnej kvalifikácii nároku navrhovatelia vychádzali z
ustanovenia§139ods.1Občianskehozákonníka,avšakvprípadenávrhomuplatnenéhonárokunejdeo

dispozíciu s predmetom spoluvlastníctva navrhovateľov (právne úkony týkajúce sa veci), ide o jednotlivé
nároky navrhovateľov vyplývajúce a odvodené z vlastníctva jednotlivých spoluvlastníckych podielov z
nehnuteľnosti ako celku. Neexistencia nerozlučného spoločenstva v prípade navrhovateľov 1. a 4. ako
podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, priamo súvisí aj s vysporiadaním sa s rozličným obdobím
nadobudnutia spoluvlastníckych podielov jednotlivými navrhovateľmi. V časti uplatneného časového

obdobiabymalinároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenialenniektoríznavrhovateľov,napr.vprípade
navrhovateľov v 1. a 2. rade, ktorí sa stali vlastníkmi ich spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach
až 16.02. 2009, čo je rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie návrhu v plnom rozsahu.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodol o
trovách odvolacieho konania. Priznal úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon
- vyjadrenie k odvolaniu 91,29 eur + 8,04 eur, spolu 99,33
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.