Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/113/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210768
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7611210768.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, právnej veci žalobkyne:

maloletá Q. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX, zastúpená zákonnou zástupkyňou Q. O., K.. XX.X.XXXX,
O. W. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom H.. V. O., O. W. XX proti žalovaným: 1/ Exekútorský
úrad, súdna exekútorka JUDr. Barbora Hovanová, Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves, právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., Ing. Kožucha 1, Spišská Nová Ves, 2/ Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad, detašované pracovisko Levoča, Námestie Majstra Pavla 56, Levoča
a 3/ Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, pracovisko Košice, Zádielska 2,
Košice, o náhradu škody s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovaným v 1, 2. a 3. rade z a m i e t a .

Žalobkyni, žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá žalobkyňa zastúpená jej zákonnou zástupkyňou sa žalobným návrhom podaným na tunajšom
súde dňa 15. 7. 2011 domáhala od žalovanej v 1. rade zaplatenia sumy 754,82 eur s 20 % úrokom z
omeškania a náhrady trov konania. Istinu požadovala titulom náhrady škody poukazujúc na ustanovenia
§ 420 a § 420a Občianskeho zákonníka a § 33 zákona č. 233/1995 Z. z.. V návrhu žalobkyňa uviedla, že
dňa 29. 1. 2007 bol žalovanej v 1. rade doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia

Krajského súdu v Košiciach č. 7Cop/179/2006 zo dňa 6. 12. 2006. V uvedenej veci bolo dňa 2. 7.
2007 Okresným súdom Spišská Nová Ves vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5810020816.
Žalovaná v 1. rade dňa 12. 7. 2007 vydala upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 106/2007 a dňa 2.
8.2007 upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie. Listom zo dňa 22. 1. 2008 oznámila žalovanej
v 1. rade, na základe jej požiadavky zo dňa 12.1.2008, číslo účtu, na ktorý sa malo poukazovať
dlžné výživné od povinnej osoby. Na základe potvrdenia žalovanej v 1. rade zo dňa 3. 9. 2008 o
priebehu exekučného konania Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča vydal

dňa 12. 11. 2008 rozhodnutie č. 2/2008/12354/2, ktorým zastavil výplatu náhradného výživného v sume
1 200,- Sk mesačne od 1. 10. 2008. Následne, na základe doplňujúceho potvrdenia žalovanej v 1.
rade zo dňa 3.12.2008 a to dňa 9. 2. 2009 bolo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
pracovisko Košice vydané rozhodnutie č. A/2009/00204-001, ktorým bola zákonná zástupkyňa maloletej
žalobkyne zaviazaná vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného za obdobie od 1. 2. 2008
do 30. 6. 2008 a za obdobie od 1. 8. 2008 do 30. 9. 2008 v celkovej výške 278,82 eur. Podľa tohto
rozhodnutia správny orgán každú splátku výživného považuje za úhradu bežného výživného a to na

základe potvrdenia žalovanej v 1. rade. Správny orgán tak na základe potvrdenia žalovanej v 1. rade
dospel k nesprávnemu záveru a nesprávnemu rozhodnutiu, že došlo k duplicitnému vyplácaniu bežného
výživnéhoanazákladetohoajknesprávnemurozhodnutiuvrátiťneprávomvyplatenésumynáhradného
výživného. Šlo však o vymáhanie dlžného výživného v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciachzo dňa 6.12.2006 vo výške 27 600,- Sk. Keďže nebol vymožený a zaplatený celý dlh, nemohlo ísť
o vyplácanie bežného výživného. Po zastavení náhradného výživného bola vyzvaná žalovaná listom
zo dňa 28.11.2008 na vymoženie zbytku dlžného výživného do 15.12.2008. Na to reagovala listom zo

dňa 3.12.2008, v ktorom sama uvádza, že bola poverená na vymoženie uloženej povinnosti dlžného
výživného a až následne bežného výživného. Žalovaná v 1. rade z dôvodu viacerých pochybení,
nepresných údajov a nezrovnalostí listinných dôkazov so skutočnosťou, bola vyzvaná na úhradu škody
v celkovej výške 8.400,- Sk listom zo dňa 19. 12. 2008. Nesprávnym konaním žalovanej v 1. rade
a porušením jej právnej povinnosti bola žalobkyni spôsobená škoda v celkovej výške 754,82 eur.

Táto suma pozostáva zo sumy, ktorú má žalobkyňa vrátiť t. j. sumy 278,82 eur, škody pri zastavení
náhradného výživného od 1. 10. 2008 do 1. 3. 2009 t. j. sumy 200,- eur (5 krát 40,- eur), škody na dlhu
vo výške 156,- eur a škody od nesprávneho dátumu vymáhania t. j. od 1. 11. 2007 do 1. 2. 2008 vo
výške 120,- eur.

Písomným podaním zo dňa 8. 3. 2012 (č.l. 40) žalobkyňa navrhla pripustiť do konania ďalších účastníkov

na strane žalovanej a zároveň zmenu žalobného petitu. Doplneným podaním zo dňa 18. 4. 2012
poukázala na to, že nárok na zaplatenie sumy 478,- eur s príslušenstvom si od žalovaných v 2. a 3.
rade uplatňuje na základe skutočností už uvedených v žalobnom návrhu. Celkový nárok na zaplatenie
sumy 754,82 eur ostáva nezmenený, len bol upresnený a rozdelený. Súd uznesením č. 7C/113/2011-48
zo dňa 5. 6. 2012 pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na žalovanej strane a to žalovaných v

2. a 3. rade. Zároveň súd pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle ktorého sa žalobkyňa domáha od
žalovanej v 1. rade zaplatenia škody vo výške 276,- eur s úrokom z omeškania vo výške 20 % a od
žalovaných v 2. a 3. rade škody vo výške 478,- eur s úrokom z omeškania vo výške 20 %.
Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č. 7CoP/178/2006 zo dňa 6. 12. 2006 bolo uložené povinnému platiť výživné pre maloletú žalobkyňu a

povinnosť zaplatiť dlžné výživné v lehote 60 dní. Povinný si túto povinnosť neplnil, a preto bol podaný
návrh na vymoženie tejto povinnosti cestou exekúcie. Po vydaní poverenia pre žalovanú v 1. rade,
táto v rozpore s uvedeným rozsudkom vymáhala dlžné výživné po častiach a to napriek tomu, že
malo byť vymožené naraz. Plnenie bežného výživného zo strany povinnej osoby bolo v tom čase
zabezpečené poskytovaním náhradného výživného. Následne došlo k tomu, že žalovaná v 1. rade

oznámila žalovanému v 2. rade, že pre žalobkyňu sa vymáha bežné výživné. Toto oznámenie hoci
bolo nepravdivé, pretože im bolo oznámené, že sa vymáha dlžné výživné, spôsobilo to, že žalovaný
v 2. rade konštatoval, že ide o duplicitné plnenie výživného a preto výplatu náhradného výživného
zastavil. Zároveň určil výšku výživného, ktoré je zákonná zástupkyňa žalobkyne povinná vrátiť v výške 8
400,- Sk. Zdôraznil, že sa nejednalo o duplicitné vyplácanie, pretože v exekučnom konaní sa vymáhalo

dlžné výživné. Celú záležitosť spôsobilo oznámenie žalovanej v 1. rade a preto žalovaná v 1. rade
je zodpovedná za škodu v zmysle Exekučného poriadku, ktorú spôsobila pri výkone exekúcie. Ďalej
uviedol, že z uvedeného dôvodu sú nesprávne aj rozhodnutia žalovaného v 2. a 3. rade. Zákonná
zástupkyňa žalobkyne splnila všetky zákonné predpoklady a podmienky pre priznanie náhradného
výživného a je absurdné, že ho má vrátiť, hoci stále nebol vymožený celý dlh na výživnom. V exekučnom

konaní sa totiž vymáhajú dlhy od začiatku, teda najprv dlžné výživné. Žalovaná v 1. rade porušila to,
že podľa rozsudku mala vymáhať dlžné výživné. Okrem toho uvádzala nepravdivé skutočnosti a to, že
povinný je nezamestnaný, hoci v inom súdnom konaní bolo zistené, že pracuje v ČR.

Zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne na pojednávaní uviedla, že listom žalovanej v 1. rade zo dňa

12. 1. 2008 bola vyzvaná na oznámenie čísla účtu, na ktorý môže poukazovať výživné. Prvá suma
od žalovanej jej bola zaslaná 8. 2. 2008. Tvrdila, že žalovanou v 1. rade jej malo byť vymáhané v
prvom rade dlžné výživné a to podľa rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a tak isto podľa vyjadrenia
súdu v konaní, kde sa rozhodovalo o zvýšení výživného pre maloletú žalobkyňu. Z toho dôvodu pokiaľ
žalovaným v 2. a 3. rade vznikla nejaká škoda, túto ona zaplatí až po tom, čo jej ju uhradí žalovaná v

1. rade. So žalovaným v 2. rade ako zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne riadne spolupracovala,
predložilamuvšetkypotrebnédokladohradenívýživnéhozostranypovinného.Pracovníčkažalovaného
v 2. rade sa však s týmito riadne neoboznámila. Ďalej uviedla, že doposiaľ nie je vymožené celé dlžné
výživné pre maloletú žalobkyňu. Poukázala na to, že proti rozhodnutiam žalovaných v 2. a 3. rade využila
všetky zákonné možnosti a postupy, o ktorých bola poučená v rozhodnutiach. Konečné rozhodnutie vo

veci bolo vydané 15. 11. 2011 a návrh na pripustenie žalovaných v 2. a 3. rade do konania bol podaný
6. 3. 2012. Preto nárok žalobkyne nie je premlčaný.Žalovaná v 1. rade sa na pojednávanie nedostavila. Doručenie u nej mal súd riadne preukázané, preto v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jej neprítomnosti. Právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol,
že žaloba je nedôvodná. Žalovaná v 1. rade si ako súdna exekútorka splnila len svoju zákonnú povinnosť

v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ Exekučného poriadku tým, že vydala potvrdenie o vymáhaní výživného
pre žalobkyňu. Jedná sa o potvrdenie na predtlačenom formulári, v ktorom nebolo uvedené či ide o
bežné, alebo dlžné výživné. Žalobný návrh voči žalovanej považuje za nedôvodný vzhľadom k tomu,
že zo strany žalobkyne nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovanej v 1. rade. Ďalej poukázal
na nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej v 1. rade, keďže zo žalobného návrhu vyplýva,

že žalobkyňa napadá jej činnosť v súvislosti s výkonom jej funkcie súdnej exekútorky a pripojil sa k
uplatnenej námietke premlčania žalobného nároku.

Poverenýzástupcažalovanéhov2.radetaktiežnamietalpasívnulegitimáciužalovanéhovtomtokonaní.
Poukázal na to, že zo žalobného návrhu nie je zrejmé, či sa žalobkyňa domáha nároku na náhradu
škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, alebo nesprávneho rozhodnutia žalovaného v 2. rade.

V druhom prípade je nevyhnutné predbežné prerokovanie nároku ústredným orgánom a preto žaloba
bola podaná predčasne. Poukázal aj na premlčanie nároku žalobkyne vzhľadom k tomu, že všeobecná
premlčacia doba začala plynúť doručením rozhodnutia odvolacieho orgánu žalovaného v 2. rade, t. j.
dňom 19. 2. 2009.

Poverený zástupca žalovaného v 3. rade taktiež namietal pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto
konania a uplatnil námietku premlčania žalobného nároku. Poukázal tiež na zmätočnosť žalobného
návrhu.Uviedol,žezostranyzákonnejzástupkynežalobkynenebolopodanéodvolanieprotirozhodnutiu
o zastavení vyplácania náhradného výživného. Odvolanie z jej strany bolo podané až proti rozhodnutiu
o povinnosti vrátiť vyplácané náhradné výživné. Žalobkyňa využila aj svoje právo a podala žalobu

o preskúmanie správnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorá bola ako oneskorená zamietnutá. V
odvolacom konaní bolo uvedené rozhodnutie potvrdené. Následne bolo zo strany žalobkyne podané ak
dovolanie.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22. 3. 2007 podala žalovaná v 1. rade na tunajšom súde žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného dňa 13. 3. 2007 zo strany zákonnej
zástupkyne maloletej žalobkyne. Ako exekučný titul bol súdu predložený rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. 7Cop/179/2006 zo dňa 6. 12. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 1. 2007.

Uvedeným rozsudkom bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu č. 9P/385/2005 zo dňa 5. 5. 2006 tak,
že výživné pre maloletú žalobkyňu bolo zvýšené zo sumy 100,- Sk na 1 200,- Sk mesačne počnúc
od 1. 9. 2004. Zároveň bol povinný zaviazaný zaplatiť maloletej žalobkyni dlžné výživné za obdobie
od 1. 9. 2004 do 30. 11. 2006 vo výške 27 600,- Sk a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa
2. 7. 2007 bolo tunajším súdom vydané pre žalovanú v 1. rade poverenie na vykonanie exekúcie na

vymoženie povinnosti dlžného výživného za obdobie od 1. 9. 2004 do 31. 5. 2007 vo výške 34 800,-
Sk a bežného výživného vo výške 1 200,- Sk mesačne od 1. 6. 2007. V spise tunajšieho súdu č.
8Er/156/2007 sa nachádza aj žiadosť žalovanej v 1. rade adresovaná žalobkyni zo dňa 12. 1. 2008,
ktorou bola žalobkyňa vyzvaná na oznámenie čísla účtu, na ktorý môže byť poukazované výživné. Tiež
je tu oznámenie žalovanej v 1. rade adresované zákonnej zástupkyni žalobkyne zo dňa 6.2.2008, ktorým

jej oznamuje poukázanie časti dlžného výživného vo výške 3 000,-Sk. V ďalšom oznámení zo dňa
3.12.2008 súdna exekútorka oznámila zákonnej zástupkyni žalobkyne, že bola poverená na vykonanie
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného a bežné výživné s tým, že celkovo bola
od povinného odvedená suma 32 500,- Sk. Povinný mesačne uhrádza sumu 2 500,-Sk alebo 3 000,-Sk,
je nezamestnaný. Uznesením č. 8Er/156/2007-42 zo dňa 10.3.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

27.7.2011, bola žalovaná v 1. rade vylúčená z vykonávania uvedenej exekúcie a to na základe súdnej
exekútorky z dôvodu sťažností zákonnej zástupkyne oprávnenej, vyhrážania sa trestným oznámením
a zasahovaním do priebehu exekúcie.

Rozhodnutím žalovaného v 2. rade zo dňa 13. 7. 2007 číslo 2007/20102/NV/1, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 23. 8 2007 bolo priznané žalobkyni náhradné výživné v sume 1 200,- Sk s účinnosťou
od 1. 3. 2007 do doby trvania podmienok.Rozhodnutím žalovaného v 2. rade číslo 2/2008/12354/2 zo dňa 12. 11. 2008 bola zastavená výplata
náhradného výživného v sume 1 200,- Sk mesačne od 1. 10. 2008 pre maloletú žalobkyňu. Podľa
odôvodnenia tohto rozhodnutia, na základe potvrdenia exekútora o priebehu exekučného konania, ako

aj písomného vyjadrenia zákonnej zástupkyne žalobkyne v liste zo dňa 31. 10. 2008 je v exekučnom
konaní vymáhané výživné od povinnej osoby a je zasielané na účet zákonnej zástupkyne žalobkyne.
Zároveň listom zo dňa 12.11.2008 adresovaným zákonnej zástupkyni žalobkyne bolo žalovaným v 2.
rade oznámené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci povinnosti vrátiť neprávom vyplatené
sumy náhradného výživného od 1.2.2008 po dobu jeho duplicitného vyplácania.

Žalovaný v 2. rade rozhodnutím zo dňa 12. 12. 2008 číslo 2/2008/12354/3 rozhodol o povinnosti
zákonnej zástupkyne žalobkyne vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného vyplácané
za obdobie od 1. 2. 2008 do 30. 9. 2008 v celkovej výške 8 400,- Sk. Podľa odôvodnenia tohto
rozhodnutia, za uvedené obdobie bolo výživné povinnej osoby zasielané pre žalobkyňu na základe
výkonu rozhodnutia a súčasne bolo poskytované náhradné výživné v sume 1 200,- Sk mesačne. Proti

tomuto rozhodnutiu zákonná zástupkyňa žalobkyne podala odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný v
3. rade. Rozhodnutie žalovaného v 2. rade bolo zmenené rozhodnutím žalovaného v 3. rade zo dňa
9. 2. 2009, číslo A/2009/00204-001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2009 tak, že zákonná
zástupkyňa žalobkyne je povinná vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného vyplácaného
pre žalobkyňu za obdobie od 1. 2. 2008 do 30. 6. 2008 a za obdobie od 1. 8. 2008 do 30. 9. 2008 v

celkovej výške 278,82 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia z potvrdenia exekútora zo dňa 3. 9. 2008
vyplynulo, že v období od 1. 11. 2007 do 1. 8. 2008 sa podarilo vymôcť výživné v sume 18 000,- Sk. Z
tohto potvrdenia vyplýva, že povinný dobrovoľne zasielal splátky poštovou poukážkou. Z doplňujúceho
potvrdenia zo dňa 3. 12. 2008 vplynulo, že ku dňu rozhodnutia bolo zaslané žalobkyni dlžné výživné
v celkovej výške 32 500,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že v mesiacoch február až jún 2008 a august

a september 2008 bolo oprávnenej osobe zasielané výživné od povinnej osoby a súčasne jej bolo
poskytované náhradné výživné. Náhradným výživným je možné zabezpečiť iba bežné výživné, nie
zaostalé. Povinná osoba pritom prednostne uhrádza bežné výživné a preto každá splátka výživného
sa považuje za úhradu bežného výživného. Vymožené výživné bolo vo vyšších sumách, ako výživné
stanovené rozhodnutím súdu a v zmysle návrhu na výkon exekúcie ho treba považovať za vymáhanie

bežného výživného.

Konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného v 3. rade zo dňa 9.2.2009 číslo A/2009/00204-001,
bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 7S/69/2009-31 zo dňa 7.4.2010 z dôvodu, že
žaloba nebola podaná v zákonnej t.j. 2-mesačnej lehote od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v

poslednom stupni. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR č. 7Sžso/17/2010
zo dňa 24.2.2011.

Potvrdenie žalovanej v 1. rade zaslané žalovanému v 2. rade zo dňa 3.9.2008 je vypísané na
predtlačenom formulári a je z neho zrejme, že za obdobie od 11/2007 do 8/2008 bolo vymožené výživné

v sume 18 000,- Sk s tým, že povinný dobrovoľne zasiela splátky poštovou poukážkou.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor

zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáha od žalovaných náhrady škody, ku ktorej malo dôjsť postupom

žalovanej v 1. rade ako súdnej exekútorky v rámci exekučného konania a tiež postupom a rozhodnutiami
žalovaných v 2. a 3. rade pri rozhodovaní o náhradnom výživnom priznanom žalobkyni. Vo svojom
návrhu, ako aj ústnych prednesoch jej zástupcov vymedzila, že škoda jej vznikla vo výške náhradného
výživného,ktoréjepodľarozhodnutížalovanýchv2.a3.radepovinnávrátiť,vovýškedlžnéhovýživného
vypočítaného rozdielom medzi vymoženým výživným a dlžným výživným priznaným rozhodnutím súdu,

bežným výživným za 5 mesiacov po zastavení vyplácania náhradného výživného a škoda z dôvodu
nesprávneho dátumu vymáhania výživného. Žalobkyňa svoj nárok vyhodnotila aj právne s tým, že
náhrady škody sa domáha na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia Exekučného
poriadku. Posúdenie nároku žalobkyne po právnej stránke je však vecou súdu. Súd nie je viazaný
právnou kvalifikáciou uvádzanou žalobcom. Žalobca je povinný svoj nárok vymedziť len skutkovo, a súd

je povinný zistené skutkové okolnosti podriadiť pod určitú právnu normu.

Pri posudzovaní právnej kvalifikácie nároku žalobkyne súd vychádzal z toho, že v zmysle § 1 ods. 2
Občianskehozákonníkaobčianskoprávnymivzťahmisúmajetkovévzťahyfyzickýchaprávnickýchosôb,
majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Uvedené vzťahy sú založené na princípoch
právnej rovnosti ich subjektov a sú upravené normami súkromného práva. Vzťahy, ktoré sú založené
na nerovnom právnom postavení účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a
povinnostiach účastníkov sú verejnoprávne.

Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu t.j. orgánu, ktorému je zverený
výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym
poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa preto nemôže
považovať za súkromnoprávny vzťah. Naopak v danom prípade šlo o verejnoprávny vzťah, kde žalovaná
v 1. rade ako súdna exekútorka vo vzťahu k žalobkyni ako oprávnenej vystupovala ako nositeľ verejnej

moci. Pokiaľ sa týka žalovaných v 2. a 3. rade títo pri rozhodovaní o vyplácaní náhradného výživného,
či už pri rozhodovaní o jeho zastavení resp. povinnosti na vrátenie vyplateného náhradného výživného,
rozhodovali o právach a povinnostiach žalobkyne resp. jej zákonnej zástupkyne ako orgány verejnej
moci. Aj v tomto prípade sa teda nejedná o súkromnoprávny, ale verejnoprávny vzťah.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti na činnosť, postup a rozhodovanie žalovaných v danom prípade
nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ani iné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Taktiež v prípade žalovanej v 1. rade neprichádza do úvahy aplikácia § 33
Exekučného poriadku, v ktorom je ustanovené, že zodpovednosť exekútora prichádza do úvahy len ak
osobitný predpis neustanovuje inak. Zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone verejnej

moci pritom upravuje ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej správy zodpovedá štát.Na základe uvedeného súd má za to, že žalovaní v 1. až 3. rade nie sú v tomto konaní vecne
pasívne legitimovaní. Vecnou legitimáciou je stav, ktorý vyplýva z noriem hmotného práva, kedy jeden
účastník občianskeho súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Poučenie o tom, kto je v konaní vecne
legitimovaný, či už aktívne alebo pasívne, je poučením hmotnoprávnym. Súd pritom v zmysle § 5 O.s.p.
účastníkov je povinný poučiť len z hľadiska procesných práv a povinností.

Zuvedenýchdôvodovbolnávrhvočižalovanýmprenedostatokvecnejlegitimáciezamietnutý. Zdôvodu
nedostatku vecnej legitimácie v konaní nebolo súdom vykonané ďalšie dokazovanie navrhované zo
strany žalobkyne. Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšom nezaoberal námietkou premlčania žalobou
uplatneného nároku, ani tým, či skutočne došlo ku škode na strane žalobkyne a ak áno z akého dôvodu.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobkyňa, žalovaní v 1. a 3. rade si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa v
konaní nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Úspešní v konaní boli žalovaní.

Napriek tomu súd im náhradu trov konania nepriznal poukazujúc na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o výnimočné ustanovenie, ktoré je možné použiť len
výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa
existujú hlavne na strane žalobkyne, ktorá je ešte maloletá. Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania
neuplatnil, preto poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p. súd o trovách žalovaného v 2. rade nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.