Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414211511
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414211511.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého G. D., narodeného XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov matky Q. D., narodenej XX. XX. XXXX, bytom
Q. XX a otca G. H., narodeného XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XX, Q. nad T. tohto času bytom R. XX,

U. R., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 19P/82/2014-42 zo dňa 02. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
10P/291/2008 zo dňa 24. 09. 2008 vo výroku o výživnom tak, že otca maloletého zaviazal prispievať na

jeho výživu zvýšeným výživným zo sumy 49,79 € na sumu 80,00 € mesačne od 01. 11. 2014, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Na zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2014 do 30. 11. 2014 vo výške 30,00 € povolil otcovi
maloletého splátky po 10,00 € mesačne, ktoré je povinný zasielať spolu s bežným výživným počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i

len jednej z nich.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho
posúdenia veci dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému je dôvodný. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy
ustálená rozsudkom okresného súdu zo dňa 24. 09. 2008 s účinnosťou od 01. 10. 2008, kedy bol

maloletý Marek žiakom prvého ročníka Základnej školy v Q.. Naopak, v súčasnej dobe navštevuje
siedmy ročník základnej školy, čím sa nepochybne zvýšili náklady na jeho výživu. Od poslednej úpravy
je maloletý starší, fyzicky vyspelejší, čím sa zvýšili výdavky matky na zabezpečenie jeho nevyhnutných
potrieb, ako sú oblečenie, obuv, hygiena, ako aj zabezpečenie jeho zdravotnej starostlivosti a podobne.
Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti matka maloletého poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške
1.320,00 Sk, bola vedená ako nezamestnaná, pričom v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke,

poberá rodičovský príspevok vo výške 320,00 € mesačne a prídavok na dve maloleté deti vo výške
47,04 €. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o otca maloletého okresný súd zistil,
že otec nad rámec jeho vyživovacej povinnosti, tak ako bola určená naposledy súdom, maloletému
nijakým spôsobom neprispieva a s maloletým sa nestretáva. Dňom 25. 03. 2014 bol otec vyradený
z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu umiestnenia sa na trhu práce. Od januára r. 2014
pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, jeho príjem dosahoval 25,60 až 49,46 € mesačne.

Krátku dobu bol otec maloletého zamestnaný v spoločnosti Cortizo s. r. o., z ktorej odišiel na vlastnú
žiadosť, nakoľko mu nevyhovovala uvedená pracovná činnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovalsúd správanie sa otca, ktorý ukončil pracovný pomer len z dôvodu, že mu nevyhovovala uvedená
pracovná činnosť, za konanie, ktorým sa vzdal zamestnania, ktorým mohol zabezpečovať svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi. Súd považoval správanie otca za ľahkovážne konanie,

ktorým sa pripravil o pravidelný príjem, pričom jeho prvoradým záujmom a povinnosťou je zabezpečiť
si taký príjem, aby mohol prispievať na výživu svojich detí primeraným spôsobom ich odôvodneným
potrebám. Na záver okresný súd konštatoval, že otec je objektívne spôsobilý zamestnať sa, súdu
nepreukázal žiadne zdravotné ani iné skutočnosti, ktoré by mu v tom bránili a na dôvažok bolo
preukázané, že sa vzdal zamestnania, v ktorom mohol dosahovať pravidelný mesačný príjem, príjem z

ktorého mohol zabezpečovať vyživovaciu povinnosť. Naviac mal za preukázané, že otec na seba berie
neprimerané majetkové riziká v podobe úverov a pôžičiek od nebankových spoločností, pričom sám
v konaní deklaruje, že nemá stabilný príjem a je prakticky bezdomovec bez akéhokoľvek hnuteľného
a nehnuteľného majetku. Keďže okresný súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sa zmenili
podstatným spôsobom pomery na strane maloletého, ako aj na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia
povinnosť, uložil otcovi dieťaťa povinnosť uhrádzať zvýšené výživné vo výške 80,00 € mesačne počnúc

dňom 01. 11. 2014, ktoré výživné súd považoval v súčasnej dobe za postačujúce s prihliadnutím na vek
a odôvodnené potreby maloletého, ako aj príjem otca, ktorý mohol dosahovať.

Keďže k určeniu zvýšeného výživného došlo počnúc dňom 01. 11. 2014 a okresný súd vo veci rozhodol
dňa 02. 12. 2014 za obdobie od 01. 11. 2014 do 30. 11. 2014 rozhodol o zameškanom výživnom vo

výške 30,00 €, na ktorú sumu povolil otcovi splátky po 10,00 € mesačne, ktoré je povinný zasielať spolu
s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s p.) odvolanie otec
maloletého. Uviedol: „Chcem sa odvolať voči rozsudku z dôvodu mojej finančnej situácie“. Konštatoval,

že momentálne je nezamestnaný, nedostáva žiadny príjem a v najbližších dňoch sa pôjde zaevidovať
na úrad práce.

Matka maloletého k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že trvá na dôvodoch, ktoré už uviedla
na pojednávaní pred súdom. Zdôraznila, že pre maloletého syna zabezpečuje riadnu starostlivosť, otec

sa na jeho výchove a starostlivosti žiadnym spôsobom nepodieľa, so synom neudržiava žiadny kontakt
s tým, že naposledy bola jeho vyživovacia povinnosť ustálená v r. 2008, od ktorej doby sa podstatne
zvýšili náklady na syna. Syn je fyzicky starší, vyspelejší a úmerne s vekom sa zvýšili aj jeho výdavky
na zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ako je oblečenie, obuv, školské potreby, či hygienické potreby.
Zdôraznila, že je tohto času na rodičovskej dovolenke, preto nemá možnosť zlepšiť svoju finančnú

situáciu, naopak, otec maloletého sa dobrovoľne vzdal pravidelného príjmu. Navrhla preto, aby odvolací
súd na odvolaní otca neprihliadal.

Kolízny opatrovník maloletého k odvolaniu otca maloletého v písomnom vyjadrení uviedol, že životné
náklady, ako aj potreby maloletého dieťaťa sa neustále zvyšujú, dieťa je staršie, fyzicky vyspelejšie a

je nepochybné, že úmerne s vekom sa zvýšili aj výdavky na výživu a zabezpečovanie jeho základných
potrieb. Je povinnosťou oboch rodičov využiť svoje schopnosti a možnosti a upraviť si svoje pomery tak,
aby si vyživovaciu povinnosť voči deťom mohli riadne plniť, a to v rozsahu zodpovedajúcom ich veku
a odôvodneným potrebám.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm.
a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne

a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností
vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. §
157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na podané odvolanie otca dodáva nasledovné :Otec maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom
prvostupňového konania, resp., ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Pokiaľ

otec maloletého v odvolaní poukazuje iba na svoju zlú finančnú situáciu, k tejto otázke vyslovil okresný
súd svoj právny záver v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 4, keď výslovne konštatoval, že otec
je objektívne spôsobilý zamestnať sa, súdu nepreukázal žiadne zdravotné ani iné skutočnosti, ktoré by
mu v tom bránili a na dôvažok mal za preukázané, že sa vzdal zamestnania, v ktorom mohol dosahovať
pravidelný mesačný príjem, z ktorého mohol zabezpečovať vyživovaciu povinnosť. Aplikujúc tak ust. §

75 ods. 1 Zákona o rodine veta druhá, dôvodne okresný súd prihliadal na to, že otec maloletého sa
bez dôležitého dôvodu vzdal zárobku a súčasne mal za preukázané, že na seba berie neprimerané
majetkové riziká, spočívajúce v podobe úverov a pôžičiek od nebankových spoločností, pričom sám v
konaní deklaroval, že nemá stabilný príjem a je bez akéhokoľvek hnuteľného či nehnuteľného majetku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že nie je možné v

žiadnom prípade opomenúť skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v r. 2008, teda pred
6 rokmi, maloletý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy, je vo veku dospievajúceho chlapca,
čím sa apriori zvýšili výdavky matky na zabezpečenie jeho najzákladnejších nevyhnutým potrieb, ako
sú oblečenie, obuv, hygiena, ale aj zabezpečenie jeho zdravotnej starostlivosti, školských pomôcok a
podobne. Naviac na strane matky maloletého dieťaťa pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Vzhľadom

najmä na tieto skutočnosti preto odvolacia námietka otca maloletého týkajúca sa jeho nepriaznivých
finančných pomerov neobstojí, naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je prvoradou
povinnosťou otca maloletého a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné predovšetkým brať

ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu,
predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto
však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby
dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je

povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené,
resp. odôvodnené potreby, avšak pri nižšej životnej úrovni rodiča resp. pri jeho nižšom finančnom príjme
sa určuje také výživné, ktoré pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.

U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť

obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu
potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru
svojich finančných a materiálnych možností.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie

výživného pre maloletú zistil skutkový stav náležite a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom
zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Je nesporné, že výdavky spojené so starostlivosťou
o maloletého od posledného určenia výživného vzrástli, čo je dané objektívne jednak všeobecným
nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a uspokojenie osobných potrieb sa
prirodzene zvýšil i v súvislosti s jeho nástupom na druhý stupeň základnej školy. Aj odvolací súd

zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami
rodičov, a preto pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy
výdavkypovinnéhorodiča,ktoréniejenevyhnutnévynaložiť,pretoževyživovaciapovinnosťjeprvoradou
zákonnou povinnosťou rodiča, ktorej je poskytovaná i náležitá zákonná ochrana.

Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel a prečo ustálil výšku
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému na sumu 80,00 € mesačne, pričom túto ustálil od 01. 11.
2014 v súlade s písomným návrhom matky maloletéhoa následne správne ustálil aj zročné výživné.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré

nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací
súd rozhodol podľa § 219 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.