Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 4C/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414201850
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414201850.4

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka, a.s., IČO:
00001350 so sídlom 150 57 Praha, Radlická 333/150, zastúpený Mgr. Petrom Olejárom, usadeným
euroadvokátom, so sídlom 821 08 Bratislava, Miletičova 21 proti odporkyni: G. J., nar. 20.11.1959, bytom
Č. K., E..F.. V. XXX, XXX XXSuchdol X. Z., o zaplatenie sumy 19.617,51 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd v y h l a s u j e, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 52,80 € po
nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému:
Slovenská pošta, a.s., CVT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom domáha proti odporkyni

zaplatenia sumy 19 617,51 Kč s príslušenstvom titulom nesplatenej časti úveru poskytnutého
navrhovateľomodporkyninazákladezmluvyoúvere kČSOBkreditnejkarteč.002673854Ruzatvorenej
dňa 26.2.2008.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Súd odporkyni doručoval súdne písomnosti na adresu uvedenú v návrhu : 968 01 Nová Baňa, Pod
Sekvojou 1707/27. Na označenú adresu neboli súdne písomnosti odporkyni doručené, pretože na tejto
adrese bola odporkyňa neznáma. Pátraním po pobyte odporkyne súd od dcéry odporkyne, R. O., zistil,
že odporkyňa má súčasný pobyt na adrese v Č. K.. Z vyjadrenia odporkyne doručeného súdu dňa

23.2.2015 vyplýva, že odporkyňa má trvalé bydlisko Y. Č. K. a adresu : E.. F.. V. XXX, XXXXX R. X. Z.
má od založenia účtu u navrhovateľa v roku 2005, nezmenenú.V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí
byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže

byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie
môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.

Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.

Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a

nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. § 37 citovaného zákona stanovuje,
že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje
návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak
tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovanou je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského

súdu na konanie.

Ustanovenia§37aaž37czákonaoMPSupravujúprávomocslovenskýchsúdovvoveciachpracovných,
poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne
súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS
vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak

je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce
ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach,
vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia
za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských
súdov.Súdkonštatuje,žeožiadenzuvedenýchprípadovsavtomtokonanínejedná,pretonauvedených

ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.

Potom sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o
základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému
podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne
občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce
kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 3 odsek 1 nariadenia, osoby s

bydliskom na území členského štátu (kde má táto osoba bydlisko) možno žalovať na súdoch iného
členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až
7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody,
poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 16
ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom

má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc
slovenského súdu, pretože je zrejmé, že odporkyňa má bydlisko na území Českej republiky, teda v
zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.

Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na

súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa článku 17 nariadenia Brusel I, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej

podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných
veciach (oznámenie č. 193/1993 Z.z.) neobsahuje ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov zmluvných
strán.

Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporné zmluvy
predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka),
predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou
o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností)

ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

Zuvedenýchdôvodovjezrejmé,ženakonanievoveciniejedanáprávomocsúdovSlovenskejrepubliky,
keď odporkyňa, ktorá má v prejednávanej veci postavenie spotrebiteľa (sporné zmluvy uzavrela ako
fyzická osoba - nepodnikateľ) je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Pod bydliskom odporca
v zmysle ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať

na danom mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že odporkyňa sa na adrese trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky - X. L., J. R. XXXX/XX nezdržiava dlhodobo. Z oznámenia Mestského úradu Nová
Baňa /č.l. 55/ vyplýva, že odporkyni bol zrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods.1 písm. f) zák. č. 253/1998
Z.z.. Ako súd už uviedol v rámci šetrenia pobytu bolo zistené, že odporkyňa sa dlhodobo zdržiava v
Českej republike, kde pracuje a býva na adrese J.F.. V. XXX, R. X. Z..

S poukazom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v danej veci existuje iný súd (v Českej republike),
ktorý má právomoc vo veci konať.

Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, preto súd konanie zastavil a
zároveň vyhlásil, že súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. na základe ktorého,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.

Podľa § 11 ods. 1 druhá veta, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov vrátil súd navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 59,50
€ krátený podľa ods. 1, 3 a 4 uvedeného zákona o sumu 6,70 €, t. j. 52,80 €. Realizáciu vráteniatohto súdneho poplatku vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľ platobného systému
označený vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).