Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/543/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112233185
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112233185.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J., zastúpeného Y. proti odporcovi I., v súčasnosti
na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Y., v konaní o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. februára 2014, č.k.
13C/253/2013-26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p

o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia výšku 11,63 eur, do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a to na účet vedený v U. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, pod
VS:XXXXXXX. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok číslo 1140071
Dopravného podniku Bratislava, a.s., zo dňa 26.09.2011 mal za preukázané, že odporca dňa 26.09.2011
cestoval na linke MHD č. X bez cestovného lístka, čím porušil články 5, 6 Prepravného poriadku MHD
vBratislaveačímvznikolnavrhovateľovinárok,abymuodporcazaplatilcestovné0,70eur aúhradu
50 eur. Odporca však do dnešného dňa dlžnú sumu 50,70 eur navrhovateľovi neuhradil. Vzhľadom k

tomu, že odporca cestovné nezaplatil, cestoval bez cestovného lístka a takto mu vznikla povinnosť
zaplatiť okrem cestovného lístka v hodnote 0,70 eur aj sumu 50,- eur ako maximálne 100-násobok
základného cestovného, v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. d) ods. 2, § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012
Z.z. o cestnej doprave. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 150 ods. 1,2 O.s.p. V
prejednávanej veci navrhovateľ vo veci samej požadoval od odporcu zaplatenie sumy 50,70 eur, pričom
trovy prvostupňového konania vzniknuté v súvislosti s uplatnením takejto pohľadávky vyčíslil spolu na

sumu 103,74 eur [16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za tri úkony
právnej služby: 1. za prevzatie veci a prípravu zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „tarifa“,
2. za pokus o zmier v podobe tzv. predžalobnej výzvy odporcovi na zaplatenie podľa § 14 ods. 1 písm.
c/ tarify a napokon 3. za písomný návrh na začatie konania podľa rovnakého ustanovenia pri výške
odmeny za úkon 16,60 eur (§ 10 ods. 1 tarify), a 3 krát paušálnu náhradu v sume 7,63 eur (§ 16 ods.

3 tarify) k tomu 20 % DPH (§ 18 ods. 3 tarify)]. Takto advokátom vyčíslené trovy konania v súčte potom
dvojnásobne prevyšujú žalovanú pohľadávku (2x 50,50 eur = 101 eur vs. 103,74 eur). Trovy, vyčíslené
v takejto výške podľa názoru súdu spĺňajú podmienku neprimeranosti voči žalovanej pohľadávke, a
preto o trovách konania rozhodol pri aplikácii § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to aj
s ohľadom na nízku právnu náročnosť a časovú náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Súd
prvého stupňa rozhodol o nepriznaní odmeny za úkon právnej služby, označený ako - „pokus o zmier -

výzva na zaplatenie“ z dôvodu, že ide o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnuprácu, a nie odborné právne vedomosti. Ostatnú odmenu právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby
- príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby na súd po 16,60 eur spolu s režijným paušálom vo
výške 2 x 7,63 eur a 20% DPH vo výške 9,69 eur súd krátil na rozsah 20% z dôvodu, že v danej veci

ide o drobný spor, pričom navrhovateľom uplatnené trovy konania predstavujú viac ako dvojnásobok
samotnej žalovanej pohľadávky. Trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, tak
zahŕňajú súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 11,63 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
odvolanienavrhovateľ.Dôvodiltým,žesúdprisvojomrozhodovaní otrováchkonanianesprávne

aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie
konaniavovecisamej.Považovalzanepochybné,žepredmetnúvecjemožnépovažovaťzadrobnýspor
podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v

obdobných prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia,
keď suma trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v
odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú
voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania,
trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné

v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne
vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že
súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o
trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok

konania, a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne
služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poukazoval na to, že samotné úkony právnych

služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú
časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach
nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by

mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp.
zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený
advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov
spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol
splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
87,24 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 19,61 eur.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku
o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím

námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom

konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať
pomery účastníkov konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §

150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
103,74 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 87,24 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto

aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka
konania a hovorí len o trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto

spôsobom rozlišovať trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v
pomere k predmetu konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne
nepriznania náhrady len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda
bez ohľadu na to, čím sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto

podľa odvolacieho súdu vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri
účastníkom uplatnených celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v
rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.

Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .