Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112208083
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112208083.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu LK TRADE, spol. s r.o., so sídlom Svätoplukova 6,
Košice, IČO: 36 191 094, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Šoltésovej 5 proti žalovanej Mgr. C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G. XX, právne zastúpenej
JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom Prešove, Hlavná 111, o zaplatenie 1.179,34 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8C 58/2012-152 zo dňa

14.5.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 19,66 Eur a žalobca je povinný ju
uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia do rúk alebo na účet advokátky JUDr. Márie Jenčovej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 266,13 Eur, k rukám jej právnej zástupkyne,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Vo vzťahu k
čiastočnému zastaveniu konania uznesením súdu č.k. 8C 58/2012 - 92 zo dňa 27.11.2012 súd aplikoval
zásadu zodpovednosti za zastavenie konania. Žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť bez toho,
aby žalovaná svojím správaním toto čiastočné späťvzatie žaloby zavinila. Žalobca teda čiastočným

späťvzatím žaloby využil svoje dispozičné právo vo vzťahu k žalobe, avšak z procesného hľadiska platí
zásada, že čiastočným späťvzatím žaloby bez dôvodu vzťahujúceho sa na správanie sa žalovanej v
priebehu konania žalobca zavinil, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť. Preto právo na náhradu
trov konania v zastavujúcej časti vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. žalovanej.

V zostávajúcej časti predmetu konania reprezentovanej sumou 264,59 Eur s príslušenstvom bola
žalovaná úspešná, nakoľko súd žalobu voči nej zamietol. Preto pri uplatnení zásady úspešnosti

upravenej v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., právo na náhradu trov konania aj v tejto časti žaloby vzniklo
žalovanej.

Preto súd priznal žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle §§ 10, 14,
16, 17 a 18 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za 3 úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 26.09.2012, podanie vyjadrenia vo veci samej dňa

10.10.2012 a zo dňa 26.10.2012,) po 61,41 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu 1.179,34 Eur, zadva úkony právnej služby (podanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa 11.01.2013 a účasť na pojednávaní
dňa 14.05.2014) po 21,58 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu 264,59 Eur po právoplatnosti
čiastočného zastavenia konania, režijný paušál 3 x 7,63 Eur 1 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur, teda spolu

sumu 266,13 Eur.

Proti rozsudku v časti trov konania podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
vo vzťahu k postupu súdu výlučne podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pokiaľ ide o náhradu trov konania
vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania, nakoľko je toho názoru, že súčasne malo byť aplikované
ajustanovenie§142ods.2O.s.p.,keďžežalovanámalavdanejčastilenpomernýúspech.Poukázalina

to, že súd prvého stupňa neposúdil z hľadiska možnosti aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. celý komplex
okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného ustanovenia. Mal
posudzovať v zmysle ustálenej judikatúry aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu nároku
na súde a tiež ich postoj v konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v
napadnutom výroku zmenil a žalovanej nepriznal trovy konania, resp. rozsudok v napadnutej časti zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia

sumy 1 179,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 1 179,34 Eur od
1.2.2006 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Uznesením zo dňa 27.11.2012, č.k. 8C 58/2012-92 súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie nad
sumu 264,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 1.2.2006 do zaplatenia zastavil,
a to na základe späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodov vzťahujúcich sa na správanie žalovanej. Z

procesného hľadiska teda s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p. zastavenie konania v tejto časti zavinil
žalobca.

Vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, a preto súd prvého stupňa správne posúdil, že právo na
náhradu trov konania v tejto časti vzniklo úspešnej žalovanej.

Súd prvého stupňa postupoval teda správne, ak zaviazal žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov

konania žalovanej. V súlade so zásadou zavinenia, ako aj zásadou úspechu jej totiž patrí nárok nanáhradu trov konania voči žalobcovi. Námietka žalobcu týkajúca sa aplikácie § 142 ods. 2 O.s.p., a teda
pomerného úspechu žalovanej, je so zreteľom na uvedené skutočnosti nedôvodná.

Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou odvolateľa v tom smere, že vzhľadom na postoj

žalovanej v predmetnom spore existoval dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov vo vzťahu
k nej.

Použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov
konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady
na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

V citovanom ustanovení je teda fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.

Zákon v označenom ustanovení stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť

o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou
vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Veta druhá uvedeného
ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri využívaní označeného moderačného
práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných

osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom
rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania, a treba vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
150O.s.p.sútiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunároku(práva)nasúde,postojúčastníkovvpriebehu

konania, a podobne (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 5/2006).

Skutočnosť, že žalovaná vzniesla námietku premlčania až v konaní pred súdom, nemôže byť podľa
názoru odvolacieho súdu v žiadnom prípade posúdené ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Zo
žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného totiž nevyplýva, že by žalovaná musela
uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania, resp. už pred začatím konania. Navyše, ak

žalobca uplatňuje v konaní premlčanú pohľadávku, musí si byť vedomý možnosti vznesenia tejto
námietky. Postoj žalovanej v konaní možno práve naopak hodnotiť ako aktívny, prispievajúci ku
včasnému prejednaniu veci. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že po vyjadrení žalovanej k žalobe
vzal žalobca žalobu čiastočne späť. Následne bola žaloba vo zvyšku práve z dôvodu premlčania
pohľadávky zamietnutá.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z obsahu spisu v žiadnom prípade nevyplýva značne
nepriaznivásociálnasituáciažalobcuakoúčastníkakonania,ktorýbybolpovinnýnahradiťtrovykonania.
Súd prvého stupňa postupoval teda správne, ak nevzhliadol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150
O.s.p..

So zreteľom na uvedené skutočnosti nemožno od žalovanej, ktorá má nárok na náhradu trov konania

(§ 146 ods. 2 veta prvá v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.), spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté
v súvislosti s predmetným konaním hradila sama.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, a preto jej odvolací súd priznal náhradu trov
právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, pričom tarifná hodnota veci predstavuje nárok uplatňovaný
v odvolaní, a teda suma 266,13 Eur. Preto odvolací súd priznal žalovanej náhradu trov právneho
zastúpenia podľa § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky za podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 21.8.2014 v
sume 11,62 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál 8,04 Eur, celkom v sume 19,66 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.