Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/216/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811222510
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811222510.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa S., zastúpeného G. proti odporkyni Y., za účasti
vedľajšieho účastníka E., zastúpeného V., o zaplatenie sumy 204.529,30 Kč s príslušenstvom, na
odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. januára 2013, č.k.
11C/191/2012-117, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku vo veci samej o d m i e t a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 294,18 Eur, na účet zástupcu navrhovateľa, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 204.529,30
Kč spolu s úrokom z úveru vo výške 8,91 % ročne od 01.01.2008 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne od 01.01.2008 do zaplatenia, do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania spoločne a nerozdielne v sume 1.692,51 Eur, na účet G., do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny
predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 06.06.2007 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 200.000,- Kč s úrokom vo výške 8,91 %
ročne podľa článku 10 tejto zmluvy. Účastníci si v zmluve dohodli, že úroky je sporiteľňa oprávnená

pripisovať k istine úveru, a to vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca. Celkom za
obdobie od 06.06.2007 do 31.12.2007 bol pripísaný k účtu odporkyne riadny úrok vo výške 10.163,30
Kč. Potom, čo sa odporkyňa dostala do omeškania, bol jej účet zaťažený sumou
834,- Kč za upomienky na zaplatenie v zmysle sadzobníka. Dohodnutý zmluvný úrok z omeškania bol vo
výške 18,91 % ročne, navrhovateľ požadoval s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov len
zákonný úrok z omeškania. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo

výške 3.234,- Kč, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť zaplatená 20.07.2007.
V prípade dodržania podmienok splácania mala odporkyňa úver hradiť 84 splátkami
a posledná splátka mala byť vo výške 3.211,- Kč a mala byť uhradená 20.06.2014. Odporkyňa riadne
a včas nesplácala úver a neuhradila ani prvú splátku, ďalšie splátky neuhrádzala pravidelne a celkom
uhradila len čiastku 6.876 Kč. Pre prípad omeškania so zaplatením splátok v dohodnutom termíne
bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku

úveru, ktoré právo využil a v liste zo dňa 05.12.2007 zaslal odporkyni lehotu pre
zaplatenie splatných splátok do 30.12.2007, a tým, že upozornil odporkyňu, že dňom
nasledujúcim po márnom uplynutí zostávajúcej lehoty sa celý zostatok úveru s príslušenstvom stane
splatným.Odporkyňazostalanečinnou,splatnosťceléhozostatkuúveruspríslušenstvomnastalakudňu31.12.2007 a ku dňu zosplatnenia bola istina vyčíslená na sumu 204.529,30 Kč (zvyšok nesplateného
úveru, kapitalizované úroky vo výške 10.163,30 Kč, poplatky vo výške 834,- Kč). Navrhovateľ uplatňoval
tiež úrok z úveru vo výške 8,91 % ročne v súlade s § 503 ods. 3 Obchodného zákona odo dňa

01.01.2008 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania odo dňa 01.01.2008 do zaplatenia. Okresný súd
posúdil právny vzťah účastníkov podľa Českého Obchodného zákona, nakoľko úverová zmluva bola
uzavretá v Českej republike. Z vykonaného dokazovania okresného súdu
vyplynulo, že na požiadanie odporkyne zo dňa 04.06.2007 o poskytnutie úveru jej J. poskytla úver vo
výške 200.000,- Kč, o čom svedčí zmluva o úvere zo dňa 06.06.2007. Odporkyňa sa

zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 3.234,- Kč vždy k 20-temu dňu v mesiaci, pričom prvá
splátka mala byť zaplatená 20.07.2007 a posledná 20.06.2014 vo výške 3.211,- Kč. Odporkyňa uhradila
len časť dlhu vo výške 6.876,- Kč a zvyšný úver neuhradila. Uvedenú sumu uhradila do 30.12.2007.
Odporkyňa je povinná zaplatiť v zmysle článku 10 Zmluvy o úvere 8,91 % úrok ročne, ktorý
sa zaviazala zaplatiť po celú dobu trvania úveru. Tento úrok je dohodnutý zmluvnými stranami v tejto
úverovej zmluve. Korešponduje aj s ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákona. Odporkyňa

je povinná zaplatiť aj úrok z omeškania podľa článku 14 tejto zmluvy, aj § 369 ods. 1 Obchodného
zákona, lebo sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. s jednotlivými splátkami.
Tento úrok predstavuje zákonný úrok vo výške 10,5 % a je v súlade aj s platnou právnou úpravou a
s Občianskym zákonom. Žalovaná suma teda predstavuje nezaplatený úver, úroky pripočítané k istiny
vo výške 10.163,30 Kč v súlade s článkom 14 Zmluvy o úvere, aj poplatkov v súlade s článkom 14

tejto zmluvy o výške 834,- Kč, úrok z úveru vo výške 8,91 % za poskytnutie úveru a zákonný úrok z
omeškania vo výške 10,5 %. V Obchodnom zákone je upravená premlčacia doba 4 roky,
preto nárok navrhovateľa nebol premlčaný, lebo stal sa splatný dňom 31.12.2007 a návrh bol podaný
30.12.2011, teda pred 4-ročnou premlčacou lehotou, ktorá uplynula dňa 31.12.2011. Navrhovateľ bol
v konaní úspešný, preto mu súd priznal trovy konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v sume 1.692,51 Eur.

Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 481 Eur a z trov právneho zastúpenia za
4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, podanie návrhu, vyjadrenie
navrhovateľa zo dňa 11.04.2012 a pojednávanie dňa 10.01.2013) po 237,34 Eur; 4 x režijný paušál, 2
x po 7,41 Eur, 1 x po 7,63 Eur a 1 x po 7,81 Eur, k tomu 20 % DPH, t. j. 195,92 Eur; cestovné
na pojednávanie dňa 10.01.2013 z W. do B. a späť osobným motorovým vozidlom Škoda

Fabia, W. XXX Z., celkom vo výške 9,95 Eur, lebo v tento deň mal zástupca navrhovateľa ďalšie dve
pojednávania, preto cestovné krátil o 2/3-iny; strata času 6 polhodín po 13,01 Eur, t. j.
26,02 Eur, krátené o 2/3-iny z toho istého dôvodu. Súd nepriznal zástupcovi navrhovateľa za účasť v na
pojednávaní dňa 11.12.2012, nakoľko v tento deň súd odročil pojednávanie pre zdôvodnenie nároku
navrhovateľa jeho zástupcom.

Protitomutorozsudkupodalodvolanievedľajšíúčastníknastraneodporkyneadomáhalsa,abyodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne. Uplatnil si náhradu trov konania vo
výške735,09Eur.Uviedol,žesúdprvéhostupňavdanejvecinesprávneaplikovalčeskýprávnyporiadok
pri riešení predmetnej spotrebiteľskej veci, keď bolo namieste aplikovať slovenský právny poriadok, a to
ust. § 100 a nasl. slovenského Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie ESC C-76/10 vo veci B.

c/a R. N., uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 MCdo 20/2009
zo dňa 25.01.2011 a zdôraznil, že uplatnený nárok sa stal splatným najneskôr 31.12.2007, návrh na
súd bol podaný dňa 30.12.2011, a preto je možné konštatovať, že námietka premlčania, ktorú zniesol,
bola vznesená dôvodne. Ďalej uviedol, že vstúpil do tohto súdneho konania na základe splnomocnenia
daného mu priamo zo zákona v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na strane odporkyne.

Nie je však nositeľom pasívnej ani aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatňovanému nároku,
a preto nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalobného nároku spoločne a nerozdielne s odporcom,
ktorého podporuje a takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznané ani právo na spoločné a
nerozdielne zaplatenie sumy požadovanej navrhovateľom, ktorého podporuje. Zastával názor, že jeho
povinnosť znášať náhradu trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne s odporkyňou, ktorú v

konaní podporuje, by mohla pripadať do úvahy len výnimočne, len za určitých, výnimočných,
objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré v danej veci neexistujú. Zdôraznil, že do konania vstúpil a
stal sa tak účastníkom konania až po podaní návrhu a považuje za principiálne vylúčené a neúnosné,
aby znášal náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré navrhovateľ uskutočnil ešte v čase, keď
nebol nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, ani nebol účastníkom konania. Trval na vznesenej námietke

premlčania, ktorú účinne vzniesol.Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie podané vedľajším
účastníkom odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedol, že vedľajší účastník môže podať odvolanie, iba ak takéto právo má účastník, jeho

lehota na odvolanie je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a nemôže ho podať proti vôli
účastníka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012, sp. zn.
6Cdo/30/2012, v ktorom je uvedené, že v odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, v zmysle
ktorej môže byť odvolacie konanie začaté iba na návrh účastníka konania. Nedostatok návrhu na začatie
odvolacieho konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, musí viesť k zastaveniu

odvolacieho konania. Vyjadril názor, že vedľajší účastník nie je legitimovaný na tzv. dispozičné
úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním, alebo dispozície predmetom konania.

Odporkyni bolo doručené odvolanie vedľajšieho účastníka i vyjadrenie navrhovateľa v súlade s
uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.11.2012, č.k. 11C/191/2012-92 a bola odvolacím
súdom vyzvaná, aby sa vyjadrila, či výslovne súhlasí s odvolaním vedľajšieho účastníka - Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom B.. Odporkyňa na výzvu súdu nereagovala, súhlas s

odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku vo veci samej,
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie
prípustné a či spĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa ust. § 201 účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Ustanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli a
úkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie v
tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p. nemožno však vykladať tak, že
vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor,
že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný
účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka

nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník,
musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný
vedľajším účastníkom. Ak sa podporovaný účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie
podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k
tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi neudelí, ako je to aj v tomto

prípade,jeodvolanievedľajšiehoúčastníkaneúčinné,čomázanásledok,žeodvolacísúdodmietnejeho
odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Totožný záver konštatuje Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3Cdo/188/2012.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.Pre absenciu súhlasu odporkyne s odvolaním vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na jeho
strane, rozhodol krajský súd tak, že v uvedenej procesnej situácii odvolanie vedľajšieho účastníka voči
výroku rozsudku vo veci samej odmietol podľa citovaného ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.

ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Vo výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania bola uložená povinnosť priamo vedľajšiemu
účastníkovi, preto v tejto časti súhlas odporkyne s odvolaním nebol potrebný a výrok o náhrade trov
konania krajský súd v napadnutom rozsahu vecne preskúmal. Zistil, že v tejto napadnutej časti je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne

správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho
účastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania
navrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní
neúspešného odporcu, či je takáto povinnosť solidárna s odporcom, a či sa takáto povinnosť vzťahuje aj

na trovy, ktoré navrhovateľ vynaložil v štádiu konania, kedy vedľajší účastník v konaní ešte nevystupoval,
prípadne na časť konania, do ktorej vedľajší účastník nevstúpil.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust.
§ 93 ods. 2 O.s.p.) nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade
trov konania (ust. § 142 - § 150 O.s.p), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná

právna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný
žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho
účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to
solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených
prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. veta prvá a druhá,

podľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba
sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov,
teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím),
je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne
účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Ustanovenia § 142

O.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa
či odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 142
O.s.p., je tak daná povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Správny nie je ani názor vedľajšieho účastníka, že jeho povinnosť náhrady trov sa nemôže týkať trov,
vzniknutých pred jeho vstupom do konania. Takýto názor vychádza z predpokladu,

že rozhodujúcim kritériom je časové hľadisko vzniku trov. Ustanovenia § 142 O.s.p. a všeobecne
právna úprava náhrady trov konania však vôbec nevychádza z časového hľadiska vzniku trov. Naopak,
kľúčovým pojmom je tu účelnosť vynaložených trov. Pokiaľ teda na strane účastníka vzniká povinnosť
nahradiť trovy konania, nie je pre jej rozsah rozhodujúce, kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale to, či boli
vo vzťahu k nemu účelne vynaložené. Účel zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, podania

návrhu, ale ani iných úkonov nie je daný v jednom okamžiku a nikdy viac, ale všetky uvedené úkony sú
potrebné pre celé konanie a jeho ďalší priebeh nie je bez nich možný, i keď sú vykonané v
jednom konkrétnom čase. K otázke vstupu vedľajšieho účastníka iba do časti konania (iba príslušenstvo,
iba zmluvná pokuta a pod.) vedľajší účastník takýto parciálny vstup nedeklaroval. Všeobecne je však
účasť vedľajšieho účastníka v konaní v inom rozsahu, ako je to priamo u podporovaného účastníka

pojmovo vylúčená.

Je teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť
nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho
účastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje s jeho účasťou
v konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z jedného zo

základných princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnejzodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré
zaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej
forme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by

na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť
dané dôvody na jeho strane.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu je vo výroku o náhrade trov konania v súlade s vyššie
uvedenými závermi preto bolo v tejto časti krajským súdom ako vecne správne potvrdené.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý má proti vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., pričom trovy

odvolacieho konania spočívajú v odmene za 1 úkon právnej služby zástupcu navrhovateľa podľa § 14
ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd vo veci samej. Sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby pri základe 204.529,30 Kč predstavuje 237,34 Eur podľa § 10 ods. 1
vyhlášky + režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH z uvedených položiek, spolu 294,18 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .