Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313208982
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313208982.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom v Humennom,
Třebíčska 1833/4, IČO: 36497649, právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so
sídlom Humenné, Kukurelliho 1505/50, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom v Humennom,
Chemlonská 1, IČO: 36514918, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom, so sídlom
Humenné, Kukurelliho 58, o zaplatenie 828,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/59/2013-49 zo dňa 4.3.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 402,19 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 40,- eur, čo predstavuje paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 355,56 eur a z

krátenej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur na účet právneho zástupcu žalobcu,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil tým, že uznesením sp. zn. 11Cb/59/2013 zo dňa 16.12.2013 súd
zastavil konanie o zaplatenie 828,- eur s príslušným úrokom z omeškania, vrátil žalobcovi krátený súdny
poplatok a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po
právoplatnosti uznesenia vo veci samej. Právny zástupca žalobcu doručil súdu vyčíslenie trov konania,

pričom si uplatnil ich náhradu vo výške 362,19 eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 355,56
eur. Prvostupňový súd mal za to, že v danom prípade žalovaný spôsobil, že sa konanie muselo zastaviť,
pretože uhradil žalobcom uplatňovanú pohľadávku po podaní žaloby na súd, a preto s odkazom na § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p. priznal náhradu trov konania žalobcovi v celkovej výške 402,19 eur. Žalobcovi
priznalpaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške40eur.Prisúdenétrovy
právneho zastúpenia v sume 355,56eur pozostávajú zo sumy 257,25 eur za 5 úkonov právnej služby

vymenovaných v odôvodnení uznesenia á 51,45 eur, zo sumy 39,05 eur t.j. 5x režijný paušál á 7,81 eur
za úkony v roku 2013 a zo sumy 59,26 eur t.j. 20 % DPH zo sumy 296,30 eur. Zároveň žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcovi aj krátenú časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7Cob/38/2014

- 2 -Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 40,52 eur. Ako dôvod uviedol, že
napadnuté uznesenie je nedostatočne zdôvodnené, uvádzajú sa v ňom chybné stanoviská, ktoré viedli
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k nesprávnemu procesnému postupu. Aj napriek skutočnosti,

že žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil a mal záujem preukázať, že k zaplateniu faktúr zo strany
žalovaného došlo riadne a včas. Prvostupňový súd vo veci uznesením pod č.k. 11Cb/59/2013-46 zo
dňa 16.12.2013 predčasne rozhodol a naviac svoje rozhodnutie dostatočne resp. vôbec neodôvodnil.
Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na zaplatenie sumy
828,- eur s príslušenstvom. Taktiež žalobca nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok má voči

žalovanému aj ďalšie, skôr splatné pohľadávky. Nakoľko žalobca nepredniesol žalobu, v merite veci sa
ani nemohlo začať pojednávanie, čím žalobca znemožnil vykonanie dôkazov. Súd teda vyvodil záver
o dôvodnosti podania žaloby len na základe nepreukázaných tvrdení žalobcu. Nesúhlas žalovaného
so späťvzatím návrhu je právne neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu žalobcu skôr, než sa začalo
pojednávanie. Z toho je zrejmé, že nie žalovaný, ale žalobca zmaril možnosť preskúmavania úspešnosti
a odôvodnenosti uplatňovaného žalobného nároku. Keďže konanie bolo zastavené, nie je možná

aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Predpokladom rozhodnutia súdu podľa tohto
ustanovenia je splnenie oboch podmienok uvedených v tomto ustanovení. Nestačí len, aby bola žaloba
vzatá späť pre správanie žalovaného, ale musí byť zároveň podaná dôvodne. Poukázal v tejto súvislosti
na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010 sp. zn. 5Sžo/173/2010 a na rozsudok sp. zn. 3MObdo
5/2007 zo dňa 28.2.2008. Nakoľko žalobca zavinil, že konanie muselo byť zastavené na základe

späťvzatia žaloby a žalovaný tomu nemohol žiadnym procesným spôsobom zabrániť, súd by mal
rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a žalovanému priznať náhradu trov
súdneho konania v sume 142,22 eur. Zároveň poukázal na skutočnosť, že po späťvzatí žaloby ostala
suma 40 eur, ktorá predstavuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §
369c ods.1 Obchodného zákonníka. Aj napriek skutočnosti, že ide o hmotnoprávny nárok žalobcu, súd o

jeho priznaní rozhodol bez náležitého odôvodnenia, a to samotným uznesením, čím došlo k procesnému
pochybeniu súdu, nakoľko o predmetnom nároku malo byť rozhodnuté rozsudkom.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 71,39 eur. Poukázal na to, že žalovaný vo svojej obrane proti platobnému
rozkazu neuviedol žiadne skutočnosti vyvracajúce dôvodnosť žaloby. Uviedol výlučne tvrdenie, že

záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol zaplatením pred podaním žaloby. Počas konania už toto
žalovaný netvrdil a účelovo, nepravdivo a neobjektívne uvádzal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k zmene záväzku čo do jeho splatnosti. K žiadnej dohode o splátkach medzi účastníkmi nikdy nedošlo
(dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného). Žalobca bezvýhradne preukázal, že má voči žalovanému
aj iné peňažné pohľadávky. K odvolaciemu dôvodu k rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania uviedol,

že kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Taktiež poukázal
na nesprávny výklad obsahu uznesenia NS SR sp. zn. 5Sžo 173/2013 žalovaným, nakoľko už z jeho
citácie vyplýva, že sa neaplikuje v prípade,

ak ide v rozhodovanej veci o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p..

Rozhodnutie o náhrade trov nie je rozhodnutím o veci samej. Naviac, odvolací súd preskúmal napadnuté
uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak
urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto
preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený

toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k
záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je možné ani potvrdiť, ani zmeniť z dôvodu, že konanie trpí vadou,
ktorú nemôže odvolací súd napraviť.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 16.12.2013 č.k.
11Cb/59/2013-46 konanie zastavil, rozhodol, že žalobcovi bude vrátený súdny poplatok vo výške 42,87eur, zrušil uznesenie zo dňa 24.10.2013 č.k. 12Rob/99/2013-24 a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia vo veci samej.

Následne napadnutým uznesením rozhodol o trovách konania tak, že uložil žalovanému zaplatiť

žalobcovi trovy konania vo výške 402,19 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 40,- eur, čo predstavuje
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, z trov právneho zastúpenia žalobcu vo
výške 355,56 eur a z krátenej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a

to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka netvorí súčasť náhrady trov konania priznávaných úspešnému účastníkovi
podľa ustanovení § 142 a nasl. O.s.p.. Jedná sa o hmotnoprávny nárok veriteľa, ktorý mu vzniká bez

potreby osobitného upozornenia dlžníka, a ktorého výška je ustanovená nariadením vlády SR. Nakoľko
sa jedná o hmotnoprávny nárok, považuje sa za príslušenstvo pohľadávky veriteľa a je postavený na
úroveň úroku, poplatku z omeškania, či úroku z omeškania. V dôsledku toho tvorí tento nárok vec samú.
O veci samej rozhoduje súd rozsudkom. Len v prípade, keď to výslovne stanovuje zákon, rozhodne
súd vo veci samej uznesením (§ 152 ods. 1 O.s.p.). Zo zákona nevyplýva, že by sa takáto výnimka

vzťahovala aj na rozhodnutie vo veci zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, uplatnenej podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Za tohto stavu prvostupňový súd
pochybil, keď o tejto časti predmetu konania nerozhodoval rozsudkom.

Na tom nemení nič skutočnosť, že samotný žalobca považoval túto paušálnu náhradu za súčasť náhrady
trov konania.

Pokiaľ žalobca vzal späť žalobu v celom rozsahu, malo by sa týkať toto späťvzatie aj paušálnej náhrady.
Keďže však žalobca si naďalej uplatňuje zaplatenie paušálnej náhrady, nebola súčasťou späťvzatia
žaloby a naďalej zostala predmetom konania, o ktorom sa rozhoduje rozsudkom.

Nakoľko prvostupňový súd urobil pri vyhlasovaní preskúmavaného uznesenia vadu konania,
spočívajúcu v nesprávnej forme rozhodnutia, muselo byť zrušené celé napadnuté uznesenie vrátane

výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi túto paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 206 ods. 2 posledná veta O.s.p.).

Z hľadiska rozhodovania o náhrade trov prvostupňového konania považuje odvolací súd za podstatné
uviesť, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím konania vo veci samej, teda pred otvorením prvého

pojednávania, na ktorom bola prejednávaná vec sama, a že bola vzatá späť len časť predmetu konania.

V novom rozhodnutí o zostávajúcej časti predmetu konania rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.