Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219029
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114219029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 29C/261/2014-68 zo dňa 20.3.2015 a uzneseniu č.k. 29C/261/2014-82 zo dňa 6.5.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (v ďalšom aj len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2012 vo veci
ktorá bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C 477/2012 domáhal toho, aby

súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu 260
eur z dôvodu, že Okresný súd Humenné nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Súd pritom nevykonával
žiadne také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal.

Súd prvého stupňa z dôkazov - listín z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 22Er
180/2011 zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako

oprávneného proti povinnému Z. W. na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok,
bola exekučnému súdu doručená 16.3.2011, 25.3.2011 bola vypracovaná výzva na preukázanie výšky
úveru, platieb povinného, spolu s výzvou na predloženie rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu
predložený dňa 29.4.2011. Uznesením z 8.6.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá;
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.7.2011.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba dôvodnou nebola,

nesprávny úradný postup - existencia prieťahov v konaní zistená nebola, postup exekučného súdu,
ktorý skúmal, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
prípadne právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, bol plne opodstatnený. Rozhodnutie
vo veci samej právne odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, 9, ods. 1, 2, § 15 ods. 1, §16 ods. 1, § 17 ods. 2, 3, § 19 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a § 41 ods. 1, 2, 3, § 44 ods. 1 - 9
zák. č. 233/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že postupom súdu prvého
stupňa sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne právne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci
na základe „inšpirácií“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho
vzťahu. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa

nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Svojim rozhodnutím
súdprvéhostupňadeíureadefactoaplikovalprincíppriamejretroaktivity.Súdnevysvetlil,prečozastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného

práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprisluší polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne rozhodnutie. Svojimi
úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé, aký môže mať dopad

na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadrí svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s
predmetom nesúviseli.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (v ďalšom len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10

ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom len „O.s.p.“), preskúmal rozsudok
v rozsahu, v akom bol napadnutý, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 a 2 O.s.p., miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 10.6.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods.
3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav správne aplikoval právne
predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a v súvislosti s odvolacími
dôvodmi žalobcu dopĺňa:

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu,
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky).

Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkých vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch
ustanovených zákonom (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy
v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmpostupom spôsobená škoda ( § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012).

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré žalobca poukázal, stanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorú je potrebné dodržať pri neexistencii
rozporu žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2
zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom
v čase začatia exekúcie).

Materiálny prieskum súladu exekučného titulu so zákonom je potrebné vykladať v kontexte s ust. § 45
ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého (§ 45 ods. 2) súd zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ tohto zákona je nedostatkom to,
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nesúlad exekučného titulu so zákonom je tiež dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57
Exekučného poriadku. Zákon pritom upravuje dôvody, pri existencii ktorých súd exekúciu zastaví či už
obligatórne (§ 57 ods. 1) alebo fakultatívne (§ 57 ods. 2). Časový okamih, kedy tak urobiť má alebo

môže však upravený nie je, z čoho vyplýva, že exekučný súd je povinný skúmať, ex offo, existenciu
predpokladov pre vedenie exekučného konania v celom jeho priebehu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, podľa ktorých, pokiaľ oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takomto prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný súd nie

je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

Ak teda exekučný súd skúmal po tom, ako ho súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia exekučný
titul, realizoval tým svoje oprávnenie a povinnosť. Z úradnej činnosti je pritom odvolaciemu súdu
známe, že žalobca ako oprávnený podal v rovnakom čase množstvo návrhov na vykonanie exekúcie na
základe exekučných titulov, ktorými boli rozhodcovské rozsudky. Štát je povinný prístup k spravodlivosti
zabezpečiť vo vzťahu ku každému subjektu a to včas v tom zmysle, že dotknutý subjekt sa nemusí

zaoberať prípadným personálnym alebo materiálnym deficitom súdu, ktorý sa jeho vecou zaoberá.
Uvedené však platí pre štandardné situácie úmerne zodpovedajúce obvyklej kapacite súdov, nie pre
situácie vyvolané množstvom súčasne podávaných návrhov. V takejto situácii žalobca podľa názoru
odvolacieho súdu ani nemohol rozumne očakávať vydanie poverenia v 15 dňovej lehote ani v tých
prípadoch, keď by vydaniu poverenia nebránili zákonné obmedzenia.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť
žalovaného vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z.z. danou nie je.

Nesprávny úradný postup, ktorý by mohol založiť nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003
Z.z. v exekučnom konaní, priebeh ktorého posudzoval súd prvého stupňa ako prvý predpoklad
zodpovednostného nároku zistený nebol, žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o
existencii predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázal ani žiadne dôvody pre priznanie

nemajetkovej ujmy, nebol preto ani dôvod zaoberať sa náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá bola taktiež
žalobcom uplatnená. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy zamietol, správne, správne je taktiež rozhodnutie o náhrade trov konania, keď súdprvého stupňa s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu
trov prvostupňového konania nepriznal.

Len pre úplnosť, vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu v tom, že ust. § 9 ods. 2 zák. č 514/2003
Z.z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu
medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia, lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii
právneho predpisu žiada sa uviesť, že o uvedené ustanovenie bol zákon č. 514/2003 Z.z. doplnený
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013, je preto možné aplikovať ho len na tie právne

vzťahy, ktoré vznikli od 1.1.2013. To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad
v zmysle inšpirácie, t.j. slovného spojenia použitého samotným žalobcom v odvolaní, uviesť právne
významné okolnosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte celkového skúmania,
ktoré súd musí realizovať aj keď pri posudzovaní otázky možného nesprávneho úradného postupu
vychádza z hypotézy definovanej ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. účinného v čase, keď mal vzniknúť
zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi konania v preskúmavanom exekučnom konaní.

Z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s

použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a ust. § 151 ods. 1 O.s.p. Aj keď bol v odvolacom konaní úspešný
žalovaný, tento nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh
nepodaltaktiež,aleanivzhľadomnavýsledokodvolaciehokonaniabymunáhradatrovkonanianemohla
byť priznaná; ide o návrhové konanie a súd bez návrhu o trovách odvolacieho konania rozhodovať
nemohol.

Uznesením č.k. 29C/261/2014-82 zo 6.5.2015 súd prvého stupňa vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní
od doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur. Poplatok bol
vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (v ďalšom len „zákon o súdnych poplatkoch“) Pri

stanovení výšky súdneho poplatku vychádzal súd z ceny poplatkového úkonu v sume určenej podľa ust.
§ 7 zák. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Namietal, že uznesenie neobsahuje podstatnú
náležitosť tohto druhu rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Poukázal na znenie ust. § 169 ods. 1 O.s.p.

Podľa žalobcu uznesenie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k vydaniu
tohto uznesenia. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie. Súd
však uviedol, že súdny poplatok je vyrubený v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
Podľa položky 7a sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto

definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, nie ďalšie
úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke č. 1 Sadzobníka
súdnych poplatkov. Žalobca uviedol, že podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, súd nie je podľa
neho oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil s poukazom na ust. § 210a O.s.p.

Odvolacísúdnazákladeodvolaniapreskúmaluzneseniesúduprvéhostupňavzmyslezásaduvedených
vust.§212O.s.p.,beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľaust.§214O.s.p.azistil,žeodvolanie
žalobcu proti uzneseniu dôvodné nie je.

Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo nesprávnym úradným postupom bolo do novelizácie zákona o súdnych poplatkoch zákonom č.
286/2012Z.z.podľa§4ods.1písm.k/zák.osúdnychpoplatkochodpoplatkuoslobodené.Súčinnosťou
od 1.10.2012 bolo na základe novely zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zákonom č. 286/2012
Z.z. ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vypustené.

Z ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch v súvislosti s účinnosťou novely zákona o súdnych poplatkoch
vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté po 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými do 30.9.2012.Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu zákona o
súdnych poplatkoch, s poukazom na znenie ust. § 1, § 5 tohto právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo ak je v sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.9.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.9.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred

novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zák. o súdnych poplatkov až
podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.9.2012, aj keď
samotnésúdnekonanienasúdeprvéhostupňazačalodo30.9.2012,použijesanapoplatkovúpovinnosť
v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.9.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 sa zo žaloby na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaním vo
veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaní
na jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť sa posudzuje podľa
právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 1.10.2012 na
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 veta druhá zák. o súdnych poplatkoch položky

7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Vychádzajúczuvedeného,pokiaľsúdprvéhostupňauznesenímč.k.29C/561/2014-82zo6.2.2015uložil
žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, rozhodol správne a preto odvolací súd toto uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.