Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714211787
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714211787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery

Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa E. proti odporkyni M., zastúpenej
do nadobudnutia plnoletosti opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. V. - pracovisko P.,
o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 12. januára 2015, č.k. 5P/45/2014-46, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia
výživného na odporkyňu zo sumy 82,98 Eur na sumu 27,13 Eur mesačne od
01.08.2013. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého

zmenu pomerov za preukázanú nemal. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa
24.01.2005, č.k. 17C/63/04-55, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2005, bolo rozvedené
manželstvo rodičov odporkyne, ktorá bola v tom čase ako maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 82,98 Eur mesačne. Od uvedenej
doby sa výživné nezmenilo, navrhovateľ viackrát požiadal súd o zníženie výživného, ktoré návrhy súd
zamietol, naposledy rozsudkom zo dňa 16.10.2014, sp. zn. 6P/50/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 06.11.2014. Dňa 19.11.2014 navrhovateľ opätovne podal na súd návrh na zníženie výživného.

Preskúmaním osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov súd prvého stupňa zistil, že
tak v čase posledného rozhodovania o návrhu na zníženie výživného, ako i v súčasnosti je navrhovateľ
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur
mesačne. Je nemajetný, býva v byte svojej matky, pričom táto platí i náklady na bývanie,
inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka odporkyne pracovala i pracuje v spoločnosti P. s priemerným
mesačným zárobkom 556,36 Eur netto. Spolu s odporkyňou žije v prenajatom byte, za ktorý platí okolo
200 Eur mesačne. Odporkyňa je stále študentkou X. ročníka Gymnázia. Matka jej platí poistenie vo

výške13Eurmesačne,paušálnamobil10Eurmesačne,financujevšetkyškolskéimimoškolskéaktivity,
zvýšenévýdavkymásozdravotnýmstavommaloletej,ktoránavštevujegastroenterologickúambulanciu,
lieči sa z atopického ekzému, laktózovej intolerancie. Súd prvého stupňa konštatoval, že posledné
rozhodnutie o výživnom nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2014 (správne 06.11.2014) a navrhovateľ
návrh na zníženie výživného opätovne podal už 19.11.2014, pričom z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že za tento čas nedošlo k žiadnej zmene pomerov ani na strane rodičov, ani na strane
odporkyne. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že zníženie výživného nie je ani v záujme v

tom čase ešte maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh navrhovateľa zamietol.Protirozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanienavrhovateľ,ktorýpoukazovalnato,žedňa
12.08.2013 bol zaradený do evidencie ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny v K.. Nárok na dávky v nezamestnanosti mu priznané neboli, priznaná mu bola dávka v hmotnej

núdziod01.09.2013vovýške61,60Eur.Poukazovalnato,žejenemajetný,nevlastnížiadnynehnuteľný
ani hnuteľný majetok, nemá žiadne úspory, žiadny účet, ani vkladnú knižku v banke, nevlastní cenné
papiere a nie je majiteľom motorového vozidla. Stále je nezamestnaný, aktívne si hľadá prácu, čo sa mu
nedarí, finančne aj materiálne mu pomáhajú príbuzní, bez ktorých si svoju existenciu nevie predstaviť.
Na základe takéhoto stavu bol nútený podať tretí návrh na zníženie výživného po dobu, pokiaľ

si zamestnanie so stálym a dostatočným príjmom nenájde. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nijakým
spôsobom nezohľadnil jeho terajší finančný a sociálny stav, upiera mu právo na spravodlivé, nestranné
a objektívne súdne konanie. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia jeho návrhu.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka v tom čase ešte maloletej odporkyne, ktorá sa
domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Dôvodila, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť plní
nepravidelne, nepodporuje finančne žiadne aktivity odporkyne, v období rokov 2005- 2012 s ňou nebol v

žiadnom kontakte. Dňa 28.06.2012 podvodom uzatvoril poistnú zmluvu na meno maloletej, sfalšoval jej
podpis, za založenie zmluvy získal províziu, poistné neplatil a vytvoril dlh 154,18 Eur. Je nespoľahlivý,
rád vytvára dlhy, ktoré neplatí. Od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane odporkyne
k zmene pomerov v tom, že sa stala študentkou gymnázia a v súčasnosti navštevuje tretí ročník.
Odporkyňa navštevuje alergiologickú ambulanciu, gastroenterologickú ambulanciu, trpí na

ezofagálny reflux, laktózovú intoleranciu a atopický ekzém. Mesačné náklady na
zdravotnú starostlivosť sa pohybujú od cca 15 Eur mesačne. Všetky školské i mimoškolské aktivity
(školské pomôcky, poplatky ZRPŠ, splátky na stužkovú slávnosť, kultúrne, športové podujatia, ošatenie,
stravu) hradí matka, zabezpečuje jej nutné potreby pre primeraný vývoj (bicykel, kolieskové, ľadové
korčule,lyžiarskuvýstroj,notebook,tlačiareň,mobily,výlety,dovolenkyprimori,liečebnýpobyt).Uviedla,

že na Úrade práce v K. je veľa ponúk práce pre stredoškolsky vzdelaných ľudí, pričom navrhovateľ
odmieta manuálne pracovať. Je nezdravo hrdý na svoj nemecký pôvod, neuznáva
slovenské zákony, neakceptuje rozhodnutia daňových úradov, slovenských súdov, nedostavuje sa na
súdne pojednávania. Vyjadrila presvedčenie, že navrhovateľ má neoficiálne príjmy. Pre nedostatočné
výživné musela odporkyňa odmietnuť veľa možností zúčastniť sa školských pobytov v zahraničí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a plnenie tejto vyživovacej povinnosti

trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia
prispievajú, je uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú
dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods.

1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov. Povinnosťou súdu je preto
porovnávať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného a v čase nového
rozhodovania, pričom súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia.

Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením postupoval správne, keď zameral svoje
dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene

pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie alebo zvýšenie výživného pre odporkyňu. V danom
prípade z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa preukázanú zmenu pomerov od posledného
rozhodnutia zo dňa 16.10.2014 rozsudkom, č.k. 6P/50/2014-57, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.11.2014, nemal, nakoľko navrhovateľ návrh na zníženie výživného opätovne podal ešte
v mesiaci november 2014, a to konkrétne dňa 19.11.2014, teda o 13 dní. Mal za to, že vzhľadom na

pomerne krátku dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, t. j. odprávoplatnosti predchádzajúceho rozsudku do podania nového návrhu, nedošlo k žiadnym podstatným
a trvalým zmenám pomerov, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožňuje a zároveň dodáva, že ani
v podstate k takýmto zmenám dôjsť za takéto krátke obdobie nemohlo. Nakoľko nebola na strane

navrhovateľa zistená žiadna kvalifikovaná zmena pomerov, jednalo by sa o neprípustnú reparáciu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. V novom rozhodnutí o výživnom totiž nie je prípustná reparácia
predošlého rozhodnutia o výživnom. Aj keď zákon nestanovuje dĺžku doby, ktorá má nevyhnutne uplynúť
od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pre vyhovenie návrhu na zníženie výživného je
nevyhnutné, aby počas tejto doby od predchádzajúceho rozhodnutia nastala podstatná okolnosť ako

na strane dieťaťa, tak aj na strane niektorého z rodičov. V prejednávanej veci je nepochybné, že
od posledného rozhodnutia uplynula doba 13-tich dní, a preto postup súdu prvého stupňa, ktorý návrh
zamietol z dôvodu uplynutia krátkej doby pre možnú zmenu rozhodnutia, je správny.

Pokiaľ navrhovateľ ako odvolací dôvod uviedol aj námietku zaujatosti proti Okresnému súdu Považská
Bystrica, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že námietka zaujatosti nesmeruje proti konkrétnym
sudcom, ale proti okresnému súdu, nemá preto zákonom požadované náležitosti, ktorými sú podľa § 15a

ods. 3 veta prvá O.s.p.: uvedenie sudcov, dôvod vylúčenia podľa § 14 ods. 1 alebo 2 O.s.p., pretože iné
dôvody zákon nepozná a kedy sa účastník dozvedel o dôvode vylúčenia. Podľa vety druhej citovaného
zákonného ustanovenia na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne,
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Navrhovateľ neuviedol mená konkrétnych
sudcov, voči ktorým má námietka zaujatosti smerovať. Z podania navrhovateľa je zrejmá len jeho

nespokojnosť s neúspechom v konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .