Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115203898
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115203898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa J.. O.

Ď., V.. XX. XX. XXXX, B. P. N. X, P. P., B.. Č.. Q. XX, P. P., proti odporkyni Q. Ď.Q., I.. X., V.. XX. XX.
XXXX, P. N. X, P. P., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu P. P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že v ich
manželstve existuje dlhodobo vážny rozvrat.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva
pochádza syn J., nar. XX. XX. XXXX. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode

tunajšieho súdu.

Podľa tvrdenia navrhovateľa manželstvo s odporkyňou uzatvoril v máji 1990. Prvých 10 rokov ich
manželstva prebiehalo pokľudne, následne začalo dochádzať k nezhodám. Od roku 2000 sa odporkyňa
začala venovať rôznym aktivitám združenia kresťanského spoločenstva. Toto malo vplyv na chod
domácnosti a fungovanie rodiny. Odchádzala cez týždeň viackrát z domu a on sám to pociťoval ako
ujmu, keď nevenovala dostatok času ani výchove syna, ani domácnosti. V roku 2012 sa odsťahoval aj so
synom zo spoločnej domácnosti, keď už predtým bolo ich manželstvo dlhodobo formálne. Odsťahoval

sa do bytu, ktorý zakúpil do svojho výlučného vlastníctva po tom, čo zrušili spolu BSM. Syn v tej dobe
začal študovať na vysokej škole. S matkou sa naďalej kontaktoval pod jeho vplyvom. S odporkyňou
spolu komunikujú sporadicky k otázkam ohľadom syna. Návrh na rozvod podal v súčasnej dobe z
dôvodu, že chcel počkať, kým syn ukončí vysokú školu. Návrhom na rozvod chcel zlegalizovať stav,
ktorý dlhodobo pretrváva v ich manželstve. On sám sa v priebehu manželstva snažil viackrát situáciu
napraviť. Odporkyňa však mala skôr pokusy ovplyvňovať jeho z pozície kresťanského spoločenstva.Nesúhlasil tiež, aby tam vodila syna. Od jeho 10 rokov zabezpečuje pre neho všetky potreby vrátane
nakupovania prádla a podobne.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že má stále citový vzťah k navrhovateľovi. Keď mal syn

1 rok, začal navrhovateľ podnikať a všetko ohľadom domácnosti bolo na nej. Potvrdila, že keď mal
syn 10 rokov, začala navštevovať kresťanské spoločenstvo. Jednalo sa o návštevy 2-krát do týždňa, v
nedeľu a v stredu poobede. Syn bol v tej dobe buď pri navrhovateľovi alebo pri svokre. Ďalej uviedla, že
navrhovateľ odmietal tráviť s ňou čas, odmietal aj intímny život. Intímne spolu nežijú od roku 2003. Ona
sama nemá známosť s iným mužom, nemá vedomosť o tom, že by navrhovateľ mal známosť s inou

ženou. Po tom, čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v roku 2012, sa stretávali v meste náhodne
alebo pri príležitosti osláv narodenín, menín a podobne. Pokiaľ sa snažila s ním o ich vzťahu rozprávať,
navrhovateľ jej povedal, že má k nej odpor. Napriek tomu s návrhom na rozvod nesúhlasila, keďže mala
za to, že navrhovateľ jej dal manželský sľub, že bude s ňou v dobrom aj v zlom.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Citované zákonné ustanovenie vyjadruje základné požiadavky na vzájomné správanie sa manželov v
životnom spoločenstve, ktoré vzniká uzatvorením manželstva. Jedná sa skôr o požiadavky morálne, či

sociálne, ktorých plnenie nie je vynútiteľné alebo sankcionovateľné právom. Ak sa však nesplnia, môžu
mať za následok rozvrat manželstva a môžu viesť aj k jeho rozvodu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že krátko po uzavretí manželstva začal navrhovateľ
podnikať a podľa odporkyne sa menej zdržiaval v domácnosti a venoval sa rodine. Navrhovateľ
túto skutočnosť odôvodňoval potrebou ekonomicky zabezpečiť rodinu. Následne takto trvajúci stav v

manželstve odporkyňa riešila vstupom do kresťanského spoločenstva, s ktorou skutočnosťou sa však
nedokázal vyrovnať navrhovateľ. Odporkyňa o tomto mala dlhodobo vedomosť, napriek tomu nevedela
ona sama prispôsobiť svoje správanie sa potrebám navrhovateľa, ako aj v tej dobe maloletého syna,
ktorý túto situáciu rovnako vnímal ako ujmu. Je zrejmé, že rozvrat v manželstve účastníkov našiel odraz
v ich intímnom spolužití, keď od roku 2003 spolu intímne prestali žiť. Od tej doby uplynula značná doba a

účastníci neboli schopní nájsť taký modul správania v ich rodine, aby vytvorili zdravé rodinné prostredie
pre seba ako aj ich syna. Postupom času došlo k faktickému rozpadu ich manželstva tým, že navrhovateľ
sa spolu so synom odsťahoval zo spoločnej domácnosti v roku 2012 a od tej doby účastníci komunikujú
len v otázkach ich syna.

Takýto dlhotrvajúci stav súd chápal ako vážny a trvalý rozvrat, ako ho má na mysli aj citované

ustanovenie § 23 Zákona o rodine, keď z postoja navrhovateľa je zrejmé, že dlhodobo považuje ich
manželstvo s odporkyňou za nefunkčné a nemá snahu o obnovenie spolužitia s ňou.

Súd poznamenáva, že argumentácia odporkyne, že navrhovateľ pri vstupe do manželstva sľuboval, že
bude s ňou v dobrom aj v zlom, neznamená, že len jeden z partnerov je povinný pracovať na vytvorení
zdravého rodinného prostredia. Ona sama nepreukázala, že by podnikla nejaké kroky k tomu, aby v

čase vzniku a priebehu ich manželskej krízy podnikla nejaké adekvátne kroky, ktoré by k tomuto viedli.

V súčasnej dobe syn pochádzajúci z ich manželstva je už plnoletý.

Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti

rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma

opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela

ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé

priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,

že upúšťa od používania spoločného priezviska.