Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Táňa Rapčanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/217/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210526.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka
Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/198/2012-57 zo dňa 27. februára 2014, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému
náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 660 eur.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 8Er/181/2010 súd zistil, že dňa
18.02.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 13306/09 zo dňa 27.08.2009. Okresný súd vyzval
rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu SR 13306/09. Následne okresný súd dňa
09.07.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.
Súd ďalej citujúc ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. o. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmocia§44ods.2Exekučnéhoporiadkuuviedol,žežalobuzamietol,nakoľkonemalpreukázanú
jej dôvodnosť. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenie, že súd
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac
ako 12 mesiacov. Z pripojeného exekučného spisu mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia
bola súdu doručená dňa 18.02.2010 a poverenie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 09.07.2010.
Treba uviesť, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Súd mal preukázané, že doba, uplynutá od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúciedovydaniapoverenianavykonanieexekúcie,zohľadniacnajmävyššie
uvedený charakter exekučného titulu, aj na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej
exekúcie, najmä zákonnosti priznaného plnenia a vykonateľnosti exekučného titulu, nie je takej povahy
a rozsahu, aby bolo možné konštatovať žalobcom tvrdené porušenie práva na rozhodnutie v zákonom
stanovenej dobe. Žalobca v konaní teda nepreukázal, vznik ani výšku tvrdenej majetkovej škody ani
nemajetkovej ujmy.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), podľa ktorým žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že
žalovaný náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu trovy konania nevyplývali, súd rozhodol tak,
že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/), c/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.
2 písm. c/), e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/).
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Opieral
sa o tvrdenia, že aj sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Námietkužalobcu,žeokresnýsúdnemoholvprejednávanejvecipostupovaťpodľa§101ods.2O.s.p.a
vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal
preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 27.02.2014. Právny zástupca žalobcu prevzal
predvolanie dňa 13.02.2014, ktorý podal 21.02.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. K návrhu priložil aj ústavnú sťažnosť,
ktorá však nebola datovaná a ani z tohto podania nevyplývalo, že by bola skutočne osobne alebo
poštou podaná na Ústavný súd SR. V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. teda boli splnené podmienky
na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko účastník nepožiadal o
odročenie z dôležitého dôvodu.
K odvolaciemu dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca odvolací súd v tomto smere poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.03.2013 č. k. 9NcC/312/2013-18, ktorým konajúca sudkyňa
JUDr. Jana Halušková bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 10C/198/2012. Ostatní sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš neboli
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. S odkazom na vyššie označené uznesenie Krajského
súdu v Žiline potom neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená
na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i
námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim
vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s.
p. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu
a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým žalobcovi možnosť
konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám
zbavil. Námietka žalobcu, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalobcu, ku ktorým
nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd
svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o
nenaplnenípodmienokprevzniknárokužalobcunanáhraduškodypodľazák.č.514/2003Z.z.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil i so závermi prvostupňového súdu, že nebolo potrebné vykonávať
ďalšie dokazovanie z dôvodu nepreukázania základu nároku zodpovednosti žalovaného za vznik škody.
S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania,
eventuálne žalovaný proti tomuto výroku odvolanie nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.