Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232797
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113232797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava,
Karadžičova 8, proti žalovanému: L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 189,98 Eur a
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C 14/2014-42 zo dňa 9. 4.
2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo veci samej.

II. M e n í sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur na účet advokáta JUDr.

Jána Šoltésa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 189,98 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 163,99 Eur
od 12.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 25,99 Eur od 12.11.2010 do zaplatenia a je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 110,63 Eur, z toho trovy právneho
zastúpenia vo výške 94,13 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „V danom prípade žalovaný zjavne nepochopil, čo je predmetom
sporu, že ním nie je jeho dlh súvisiaci s poskytnutím finančných prostriedkov od žalobcu, ale dlh za

nezaplatené telekomunikačné služby spoločnosti Slovak Telekom a.s., ktorý túto svoju pohľadávku
postúpil na žalobcu podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je teda pravdou, že žalovaný žiadnu
zmluvu so žalobcom neuzatvoril, ale uzatvoril ju s jeho právnym predchodcom spoločnosťou Slovak
Telekom a.s.

Súd mal za preukázané, že žalovaný uzavrel spomínanú zmluvu o pripojení, zmluvu podpísal, k zmluve
sú pripojené aj jeho identifikačné údaje a súd nemal dôvod uvedené skutočnosti spochybniť. Žalobcovi
preto vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy vrátane úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti príslušných faktúr a keďže náš právny poriadok nemá zavedený inštitút „dočasného

zastavenia plnenia“ ako sa ho dožadoval žalovaný, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pre úplnosť
dodáva, že súd vyzval žalovaného na predloženie dokladov preukazujúcich jeho sociálnu situáciu a
to dokladov o jeho mesačnom príjme a pravidelných výdavkoch, ktoré však doposiaľ nepredložil, na
pojednávanie sa bez dôležitého dôvodu nedostavil a preto súd nemal možnosť rozhodnúť podľa § 160ods. 1 vety druhej O.s.p., keďže k takémuto postupu ho neoprávňovalo ani preukázanie relevantných
dôvodov.

Úspešnémužalobcovibolapodľa§142ods.1O.s.p.priznanánáhradatrovkonania,nakoľkosúdnezistil

žiadny dôvod pre použitie výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Priznaná náhrada trov konania
predstavuje zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,5 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
94,13 Eur za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k
odporu zo dňa 12.2.2014. Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. činí 18,26 Eur a k tomu bol pripočítaný aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 7,81

Eur a 1 x 8,04 Eur. Odmena tak predstavuje spolu s režijným paušálom 78,44 Eur a po pripočítaní 20%
DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky (15,69 Eur) trovy právneho zastúpenia predstavujú úhrnne
sumu 94,13 Eur.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol cit. „je
pravda, že nikdy neprijal od Slovak Telekomu a.s., nakoľko je pravda, že neuhradený poplatok 99 Eur z
jeho strany nebol. Nepodal návrh na odročenie tohto prípadu, pretože má návrhy na splatenie tohto dlhu

vovýške189,98Eur,ktorénašielakoalternatívuzjehostrany,pluspotrebnédoklady,ktorébolopotrebné
doniesť na pojednávanie 9. 4. 2014. Napriek nepodaniu žiadosti o odročenie tohto prípadu, nakoľko mu
boli priznané súdne trovy, zároveň žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku z ekonomickej situácie v
rodine. Nik nie je zamestnaný, každý, kto mohol brigáduje, resp. poberá od štátu príspevky. On pochopil,
že nešlo o poskytnutie finančnej pôžičky, o poskytnutie telefónnych služieb, plus pri poskytovaní okolo

služieb mu bolo povedané, že rôzne cenové výhody popri tomu, nakoľko sa snažil dojednať na druhom
termíne pojednávania, lenže vzhľadom na situáciu okolo rozsudku v mene Slovenskej republiky nedala,
pretože už ako uviedol vyššie v tomto odvolaní, preto žiada o opakovanie pojednávania. Predložené
dôkazy, resp. dôkazy nepredložil kvôli uvedeným skutkovým stavom okolo biznisu. Ďalej v odvolaní
uviedol, že jeho otec L. Q. starší sa o neho a R. Q. nepostaral ako o O. Q., preto sa nemohol tiež dostaviť

9. 4. 2014 na pojednávanie. Mama sa starala ako mohla, otčim všelijako, výchova takmer žiadna, len
materiálne bol.“

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zistil, že rozsudok je vo veci samej správny. O

odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na

správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každýargument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, str. 12, § 29;

Hirobalanice, Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový
súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel; jeho rozhodnutie nemožno
považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné.

Žalovaný namieta, že mu postupom prvostupňového súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá
súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň

účastníkov konania (§ 115 ods. 1 OSP), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej
päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať
v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého

dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Súd teda nie je povinný vyhovieť akejkoľvek
žiadosti o odročenie pojednávania, ale len takej, ktorú účastník odôvodní "dôležitým dôvodom".

Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím
ku všetkým okolnostiam prípadu.

Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo
všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť

a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla
byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10.
2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010).

Žalovaný v predmetnej právnej veci požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu cit.: „som lapil biznis
a treba chodiť okolo toho...“. Odvolací súd ničím nepreukázaný dôvod pracovnej zaneprázdnenosti

účastníka konania nepovažuje za dôležitý dôvod, pre ktorý bolo dôvodné pojednávanie odročiť.
Námietku odňatia možnosti konať pred súdom preto považoval za nedôvodnú.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok vo veci samej ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.).

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému

účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky prepostup podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho
bránení.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.

V danom prípade predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností drobný spor, keďže hodnota
žalovanej istiny je 189,98 EUR.

Určitú inšpiráciu (nie aplikáciu) treba vidieť aj v prístupe Európskej únie k týmto otázkam. Podľa čl. 14
ods. 2 návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu cit:

,,Ak je strana, ktorá prehrá spor, fyzickou osobou a nezastupuje ju právnik alebo iný odborník z právnej
oblasti, nezaviaže sa uhradiť poplatky za právnika alebo iného odborníka z právnej oblasti druhej strany
(návrh).

Trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej
strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke (čl.16 nariadenia

EP a Rady (ES) č. 861/2007 po schválení).

Podľa odôvodnenia návrhu nariadenia Európskej únie išlo o opatrenie v rámci akčného plánu na
zvýšenie ochrany spotrebiteľov. Nariadenie síce sleduje aj ochranu dodávateľov, aby ich neodrádzalo

uplatňovať drobné pohľadávky, ale výslovne sa spomína aj ochrana spotrebiteľov, aby neznášali
neprimerane náklady, keď to dodávateľovi nemôže nijako ublížiť. Napr. banky, operátori majú právnikov
alebo aj pri väčšom počte rovnakých bagateľných právnych vecí, ako sú pokuty v mestskej hromadnej
doprave, ale aj veci o koncesionárske poplatky, veriteľ vzhľadom na enormné množstvo rovnakých
prípadov nemôže mať problém zabezpečiť si právnika na takmer stereotypnú právnu agendu.

V ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je zakotvené toto moderačné právo súdu pri rozhodovaní o výške trov konania.
Jediným kritériom, ktoré stanovuje zákon na aplikáciu tohto ustanovenia je neprimeranosť trov voči
pohľadávke. Primeranosť trov vo vzťahu k hodnote sporu nie je v zákone výslovne upravená.

Odvolací súd zastáva v súlade s vyššie uvedeným názor, že za tohto stavu je dôvodné priznať v konaní
úspešnému žalobcovi náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur.

Pokiaľ ide o náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 94,13 Eur, tú je dôvodné
v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. v tejto časti trovy nepriznať. Odvolací súd trovy právneho zastúpenia
považuje za neprimerané voči pohľadávke.

Odvolací súd zvýrazňuje formulárovú povahu návrhu v tejto a obdobných veciach, v ktorých sa menia
iba účastníci konania a predmet sporu. Trovy konania sa javia preto ako neprimerané. Na zdôraznenie

správnosti predmetného názoru odvolací súd poukazuje na judikatúru vo veciach formulárových žalôb.

„Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je
vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť
vtedy,akvychádzazozákonnýchdôvodovaneprekračujeichmedze.Jepretopotrebnérozlišovaťmedzi

právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokomna náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie
alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu
trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“ (porov.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4 M Cdo 21/2009)

„Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom

zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a

účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov

konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“ (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 4 M Cdo 21/2009)

Rovnako tak odvolací súd poukazuje na judikaturu Ústavného súdu Českej republiky "parazitování na
drobných pohledávkách vůči občanům, které jsou uměle nafukovány' do nesmyslné výše, za účelem
zajištění snadného výdělku". Takové počínání je zneužitím práva na zastoupení advokátem, resp.

dokonce procesní šikanou, a proto náklady s ním spojené nelze stěžovatelce přiznat, ačkoli ve věci
samé uspěla. (porov. Ústavného súdu Českej republiky vo veci I.ÚS 988/2012, tiež I. ÚS 1325/11),

„Právo žalující strany domáhat se svého nároku u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují
obecný soud povinnosti brát na zřetel všechny relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky.

Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně,
s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování výše nákladů v tzv.
formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna jen konkretizace osobních
údajů žalované strany, čísla linky prostředku hromadné dopravy, data jízdy, variabilního symbolu tzv.
hlášenky revizora a kopie této listiny.

Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně
vynaložených nákladů žalobce při vymáhání bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na
spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1 Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná
strana namítala (srov. nález Ústavního soudu ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní
okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním

způsobem, tedy racionálně a srozumitelně.

Právě této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou
podaný návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení,
nemůže Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního
hodnocení dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu

původního návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze
uvedení linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy
se tak mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a
tvrzení lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musíjako provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012
sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně

rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.
Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o
účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího

dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů
řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní
soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledávek
nenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmi
zabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které se
vymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“ (porov.Ústavný súd Českej republiky

vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14).

„PrávnířádajehointerpretaceÚstavnímsoudemsoudůmzachováváprostor,abyvesvýchrozhodnutích
zohlednilynejenokolnostiprůběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituované
ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy
při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce,

zvláště ve specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,
dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek

podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“ (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 3372/11)

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur
na účet advokáta JUDr. Jána Šoltésa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd
na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Žalovaný námietku zaujatosti dôvodil postupom zákonného sudcu pri rozhodovaní v predmetnej právnej

veci. Voľba procesného postupu v konaní je výlučne vecou konajúceho sudcu, čo je bezprostredne
spojené so zásadou nezávislosti súdnictva.

Keďžesapodanávznesenánámietkazaujatostižalovanéhotýkaibapostupusudcuajehorozhodovania
v inej veci, nebolo dôvodné na takúto námietku prihliadať (§ 15a ods. 5 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.