Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111211023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu: Coryn, s.r.o., Jesenná
8, Prešov, IČO: 36510 645, právne zastúpený JUDr. Michalom Fecilákom, advokátom, Jesenná 8,
Prešov, proti žalovaným: 1/ Prešovský samosprávny kraj, Nám. Mieru 2, Prešov, zastúpený správou a
údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859 a 2/ Mestu
Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 00327 646, právne zastúpené JUDr. Alojzom Naništom, advokátom
Sládkovičova 8, Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8C/88/2011 - 688 zo dňa 07.03.2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zámenu na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu CORYN, s.r.o., Prešov bude v konaní
vystupovať Benz, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451.

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 33.184,98
Eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 20.04.2011 do zaplatenia od žalovaného v 1.
rade a od pôvodne žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia sumy 1.182,67 Eur spolu s 9,25% ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.04.2011 do zaplatenia zamietol. V odôvodnení poukázal na

dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov a uviedol, že
žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 13.03.2007 so správcom konkurznej podstaty JUDr. L. Z., úpadcu Automobilové závody, a.s., v
likvidácii Prešov. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený dňa 17.04.2007, pod č. V-2061/07.
V konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9Co/62/2012 sa súd zaoberal otázkou
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá tvorí aj predmet tohto konania a dospel
k záveru, že dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o návrhu na vylúčenie

zo súpisu majetku v konkurznej podstate pozemky KNC parc. č. 3292/2 t.j. dňom od 24.11.2006
vznikla nevyvrátiteľná domnienka, že predmetná nehnuteľnosť bola zahrnutá do súpisu oprávnene a
že správca konkurznej podstaty je oprávnený ju speňažiť. Toto speňaženie sa zrealizovalo formou
kúpnej zmluvy zo dňa 13.03.2007 ku ktorej dal konkurzný súd súhlas opatrením č.k. 5K/169/2001 - 140
zo dňa 07.02.2007. Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia je právne posúdené ako nárok na
vydanie plnenia získaného bez právneho dôvodu. Takýto uplatnený, už aj právoplatne prisúdený nárok
má charakter výkonu vlastníckeho práva. Nemožno ho považovať za nárok zo záväzkového vzťahu

založeného pri takej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá by sa týkala zabezpečovania verejných
potrieb. Táto podstata spoločenského vzťahu, v ktorom jeho účastníci vystupovali je rozhodujúcou aj pre
posúdenie právneho režimu, ktorý by sa mal aplikovať na úroky z omeškania. Podstata spoločenského
vzťahu vyplýva aj zo záveru nálezu Ústavného súdu Českej republiky, z ktorého vyplynulo, že zásadnýma kľúčovým činiteľom pre aplikáciu konkrétneho predpisu na riešenie úrokov z omeškania, či premlčania
je podstata tohto spoločenského vzťahu, v ktorom účastníci vystupovali. V tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal aj na právny záver vyplývajúci z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove v

konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/84/2011.

Za účelom posúdenia otázky, či v danom prípade zo strany žalobcu ide o podnikateľskú činnosť
týkajúcu sa uspokojovania verejných potrieb alebo o jeho činnosť, ktorá má predovšetkým charakter
výkonu vlastníckeho práva s verejným záujmom nesúvisiacim súd uviedol, že podnikateľskú činnosť

zabezpečujúcu verejné potreby môže vykonávať ktorákoľvek právnická, či fyzická osoba vo všetkých
oblastiach národného hospodárstva, pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (všeobecnému) záujmu, a
teda záujmu všetkých právnických a fyzických osôb nachádzajúcich sa na území štátu, či danej
územnosprávnej jednotky. Takéto potreby sú zabezpečované jednotne pre všetky subjekty, ktoré ich
môžu tiež hromadne využívať. Na tieto skutočnosti súd prvého stupňa poukázal z dôvodu vznesenej
námietky premlčania žalovanými, ako aj z dôvodu posúdenia vzťahu podľa § 261 ods. 1,2 Obchodného

zákonníka. Ďalej súd poukázal na záver, ktorý vyplynul z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 12Co/29/2012 zo dňa 25.09.2012 v ktorom sa podnikateľ, právnická osoba proti Mestu Prešov
domáhala zaplatenia 3.734,32 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného
malo vzniknúť užívaním pozemkov vo vlastníctve žalobcu pod mestskou komunikáciou. Zo záveru z
predmetného rozhodnutia vyplynulo, že z hľadiska obsahu vlastníckych práv žalobcu je vlastníkom

pozemkov pod líniou stavbou - mestskou komunikáciou a na druhej strane vlastníctvo k tejto líniovej
stavby svedčí mestu. Žalobca nepodnikal s prenájmom nehnuteľnosti pod touto komunikáciou, mesto
nepodnikalo s vlastníctvom tejto pozemnej komunikácie, aj keď prevádzkovanie tejto komunikácie
znamenalo zabezpečovanie verejných potrieb. Samotná vec sa týkala ochrany vlastníckeho práva,
nie plnenia z podnikateľskej činnosti účastníkov. Vec sa netýka prenájmu podnikateľského prenájmu

nehnuteľnosti cesty, čo by bolo obchodnozáväzkový vzťah, ale žalobca si v tejto veci chráni svoje
vlastnícke právo k pozemkom, resp. využíva obsah svojho vlastníckeho práva na určitú návratnosť tohto
vlastníctva a to platenie poplatkov za doposiaľ bezodplatné užívanie týchto pozemkov, na ktorých je
zriadená mestská komunikácia. Mestská komunikácia nie je priamo predmetom podnikania žalovaného,
aj keď sa zabezpečujú verejné potreby. Netýka sa podnikateľskej činnosti mesta v oblasti mestských

komunikácií.Jetuzabezpečenieverejnýchpotriebbezúmyslupodnikaťvoblastimiestnychkomunikácií,
a preto ani nároky žalobcu nemožno podradiť pod ustanovenie § 261 ods. 1,2 Obchodného zákonníka
z hľadiska povahy subjektov zmluvného vzťahu, žeby sa to týkalo podnikateľov pri ich podnikateľskej
činnosti kde u mesta nie je možné povedať, že podniká v oblasti miestnych komunikácií a u žalobcu
sa tak isto nejedná o podnikanie v oblasti prenájmu nehnuteľností pod miestnymi komunikáciami.

Nejedná sa o obchodnozáväzkový vzťah, kde platí všeobecná štvorročná premlčacia doba na uplatnený
nárok bezdôvodného obohatenia t.j. z dôvodu bezodplatného užívania nehnuteľností. Nie je možné
konštatovať, že zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľmi zo zákona pri zabezpečovaní verejných
potrieb, kde nie je preukázaný úmysel žalovaného podnikať s vlastníctvom - miestnou komunikáciu
vedenou cez pozemok žalobcu. Na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda vzťahuje dvojročná

premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd poukázal na ustanovenie § 261 ods. 2,3 Obchodného zákonníka, ďalej § 107 ods. 1,2, Občianskeho
zákonníka a ďalej uviedol, že v prejednávanej veci je potrebné na otázku premlčania aplikovať
ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený žalobcom má charakter

výkonu jeho vlastníckeho práva a nie obchodno-záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
ako subjektmi verejného práva, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Žalobca ako
vlastník predmetných nehnuteľností sa najneskôr odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva t.j. dňa
17.04.2007, dozvedel o bezdôvodnom obohatení, ako aj o tom kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca si
nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 20.04.2007 do 03.05.2008, ktorý súd posúdil

ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobou zo dňa 20.04.2011, t. j. po uplynutí
premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa na vznesenú námietku premlčania žalovanými v 1.
a 2. rade prihliadal a žalobu žalobcu zamietol.

K výroku o trovách konania súd poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

s tým, že vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové
zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Bol tohto názoru, že súd prvého stupňa malvznesenú námietku premlčania posúdiť v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka. Namietal, že
súd sa nevysporiadal s predloženými rozhodnutiami iných súdov ku ktorým nezaujal žiadne stanovisko.
Považoval to za arbitrárny postup súdu prvého stupňa, čím došlo k zásahu do princípu právnej istoty,

ako súčasti právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v prvom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že predmetom konania je
uplatnenievýkonuvlastníckehoprávatým,ževzmysleustanovenia§261ods.2Obchodnéhozákonníka

nie je dôležitou len skutočnosť, že na strane žalovaného sa týka len zabezpečovanie verejných potrieb,
ale je dôležité aj to, či sa jedná o podnikateľský subjekt, alebo jeho podnikateľskú činnosť. Právny
vzťahmedziúčastníkmipovažovalzavzťahobčianskoprávny,naktorýsavzťahujedvojročnápremlčacia
lehotavzmysleustanovenia§107ods.1Občianskehozákonníka.Navrholpotvrdiťnapadnutýrozsudok.
Právny zástupca žalovaného v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia je
presvedčivé v súlade so zákonnými požiadavkami. Dôležité je to, že žalobca v odôvodnení odvolania

neuviedol k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvého stupňa dospieť. Tento uplatnený
dôvod považoval za nedôvodný. Taktiež za nedôvodné považoval namietané nesprávne právne
posúdenie. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra má žalobca v predmete činnosti zapísanú
ako činnosť prenájom nehnuteľností, ktorá činnosť patrí medzi voľné živnosti, je zapísaná pod kódom
25.2. K poznámke k tejto živnosti je konštatované, že základnými službami treba rozumieť druh

služieb, ktoré zabezpečujú a podmieňujú možnosť riadneho užívania nájomcom. Za takéto služby v
praxi možno považovať napr. dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvod
tuhého komunálneho odpadu, odvod do odpadovej vody alebo odvod splaškov, kominárske služby,
upratovanie spoločných priestorov a pod. Zo skutkových zistení nemožno vyvodiť záver, aby žalobca pre
žalovaného poskytoval čo i len základné služby, nie to ešte iné. Na zistené skutkové okolnosti t.j. vznik

stavby - cesty, resp. chodníka v dávnej minulosti, rešpektovanie tohto stavu právnymi predchodcami,
neexistencie nájomnej zmluvy a skutočnosť, že žalobca nevykonával pre žalovaného činnosť v súvislosti
s jeho podnikateľskou činnosťou, nemožno tento vzťah kvalifikovať ako obchodnozáväzkový. Aj
samotný žalobca v žalobe zdôrazňoval, že je vlastníkom pozemku a realizuje svoje vlastnícke právo,
a preto žalobcom uplatnený nárok má charakter výkonu vlastníckeho práva, ktorý nesúvisí s jeho

podnikateľskou činnosťou, ktorá by sa týkala zabezpečenia verejných potrieb. Právne posúdenie vzťahu
medzi účastníkmi ako občianskoprávny považoval právny zástupca žalovaného v 2. rade za správne,
vrátane právneho posúdenia veci. Námietky žalobcu týkajúce sa nevysporiadania sa s rozhodnutiami
Najvyššieho súdu SR, Českej republiky, prípadne ústavných súdov nepovažoval za dôvodné, lebo
skutkové zistenia, z ktorých vychádzali súdy boli odlišné ako v posudzovanej veci. Navrhol potvrdiť

napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Podaním zo dňa 06.03.2015 predložil právny zástupca žalobcu návrh na zámenu účastníka v zmysel
ustanovenia § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu postúpenia pohľadávky z 04.03.2015
na spoločnosť Benz, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 365 064 51, ktorý so vstupom do konania na strane

žalobcu súhlasil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konaním mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez

nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený
na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke (§214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1,3 Občianskeho
súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Na základe procesného návrhu právneho zástupcu žalobcu odvolací súd z dôvodu postúpenia

pohľadávky žalobcu na spoločnosť Benz, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451 zmluvou o
postúpení dňa 04.03.2015, pripustil zámenu na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu CORYN, s.r.o.
Prešov, bude v konaní vystupovať Benz, s.r.o., Jesenná 8, Prešov, IČO: 365 064 51, ktorý so vstupom
do konania na mieste žalobcu súhlasil (č.l. 724 spisu).

K veci samej odvolací súd uvádza, že oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného
dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa správne posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, ako aj právnyvzťahmedziúčastníkmikonania.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímuvedeným
súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho
právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvého stupňa správne vzhľadom na dôvodne vznesenú
námietku premlčania sa touto námietkou zaoberal. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah
občianskoprávny z dôvodu, že uplatnený nárok za užívanie nehnuteľností z titulu bezdôvodného
obohatenia nie je nárokom, ktorý by vznikol z dôvodu podnikateľskej činnosti na ktorú skutočnosť súd

prvého stupňa správne poukázal. Obdobie uplatneného nároku je od 20.04.2007 do 31.12.2007 a
následne od 01.01.2008 do 03.05.2008. Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania súd
postupom podľa § 107 Občianskeho zákonníka dospel k správneho záveru, že uplatnený nárok žalobou
zo dňa 20.04.2011 je premlčaný. Pri občianskoprávnom vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno
na vznesenú námietku premlčania aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu vyplývajúcu z ustanovení
Obchodného zákonníka. Namietané skutočnosti preto neboli dôvodné.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nevysporiadania sa s predloženými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, Českej republiky, prípadne ústavným súdom z dôvodu, že záver
súdu o dôvodne vznesenej námietke premlčania bol rozhodujúci vo veci samej v súlade so zásadou
hospodárnosti konania. Nebolo povinnosťou súdu vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie, resp. zaujímať

stanovisko k predloženým rozhodnutiam z dôvodu, že na vznesenú námietku premlčania je súd povinný
prihliadať (§ 101 Občianskeho zákonníka) a náležite sa s ňou vysporiadať. Odôvodnenie rozhodnutia
spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je jasné,
zrozumiteľné a preskúmateľné, a preto ani namietaná arbitrárnosť nebola dôvodná.

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 224 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o
trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd
prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa podľa § 224 ods. 1, 4
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomer hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.