Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 19, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200961
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615200961.3

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa
Friendly Finance Slovakia s.r.o., Košice , Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. advokátom Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátka kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti odporcovi Y. V., W..
XX.XX.XXXX, F. Y. XX, t.č. na neznámom mieste , zastúpeného opatrovníčkou X. T., zamestnankyňou
Okresného súdu Zvolen v konaní o zaplatenie 714,53 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 500,- eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania
od 22.07.2013 do zaplatenia a trovy konania 58,31 eura, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Lučenec dňa 05.02.2015 č.k. 17C/35/2015-20 sa z r u š
u j e v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.01.2015 sa domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 714,53 eura s príslušenstvom. Ako dôvod uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo dňa
20.06.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky

a s tým spojených ďalších služieb a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe
ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške 500,- eur. Odporca sa
zaviazal vrátiť celkovú sumu 649,53 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov
za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 149,53 eura. Úver s príslušenstvom sa stal
splatný dňa 21.07.2013. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku.
V zmysle čl. IV bod. 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených

nákladov v sume 65,- eur. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu 714,53 eura s príslušenstvom.
Nakoľko odporca nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti uplatňujú si aj príslušný úrok z omeškania z
dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal
doručenieriadneavčasvykázané,svojuneúčasťnapojednávaníospravedlnilasúhlasilspojednávaním

v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom na to, že sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk platobný rozkaz Okresného súdu
Lučenec č.k. 17C/35/2015-20 zo dňa 05.02.2015 súd ho zrušil s odkazom na ustanovenie § 173 ods. 2
veta prvá O.s.p., z ktorého vyplýva že ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému s odporcov,
súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom

vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. Z dôvodu, že pobyt odporcu nie
je známy bola mu ustanovená opatrovníčka X. T. na zastupovanie v konaní, ktorá sa pojednávanianezúčastnila, doručenie mala vykázané, preto súd pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2
O.s.p..

Dokazovanie bolo vo veci vykonané oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený
nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa20.06.2013uzatvoriliúčastnícikonaniaRámcovúzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver
vo výške 500,- eur a odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške
649,53 eura. Splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 21.07.2013. Celkové náklady v čase uzatvorenia
zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 352,1 % s tým, že celkové náklady
odporcu sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 149,53 eura. Zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zároveň odkazovala na predchádzajúcu Rámcovú zmluvu pokiaľ ide

o ďalšie náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa čl. IV. bod. 5 Rámcovej zmluvy v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný
zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o
súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-

mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.
Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane
vypracovania prvej upomienky - celkové náklady vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní
s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur,
spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane spracovania tretej upomienky - celkové

náklady vo výške ďalších 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou vrátane vypracovania
štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - celkové náklady vo
výške ďalších 30,- eur.

Dňa 20.06.2013 previedol navrhovateľ na účet odporcu uvedený v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského

úveru sumu 500,- eur. Odporca úver nesplatil ani čiastočne.

Podľa § 1 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

odbornej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvalo médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2, písm. i) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

Podľa § 11 ods. 1, písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a podľa písm. b) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa mali inak použiť normy obchodného práva.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods. 11 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu od ktorej závisí.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy
714,53 eura s príslušenstvom je dôvodný iba čiastočne a to do sumy 500,- eur spolu s úrokmi z

omeškania a preto súd návrhu vyhovel iba v tejto časti a vo zvyšku ho ako nedôvodný zamietol.

Je nesporné, že účastníci konania v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku uzavreli najskôr Rámcovú zmluvu a následne aj Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500,- eur a

odporca sa ho zaviazal vrátiť do jedného mesiaca s tým, že zaplatí aj príslušenstvo úveru, čo malo
predstavovať celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) Zák.č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a teda odporca mal do 21.07.2013 zaplatiť
navrhovateľovi sumu 649,53 eura. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský úver je potrebné podľa
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmať, či zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje

také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu. V
tomto prípade bolo potrebné predovšetkým skúmať, či suma 149,53 eura, ktorú navrhovateľ požadoval
ododporcuakocelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúveromjevsúladesozákonom
a čo vlastne tieto celkové náklady predstavujú. Podľa zákona by do týchto nákladov mali byť zahrnuté
úroky, provízie, dane a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov. Navrhovateľ
však v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadnym spôsobom nešpecifikoval z čoho pozostávajú celkové
náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 149,53 eura a keďže podľa zákona v tejto sume by mali
byť aj úroky, tak skutočnosť že úroková sadzba spotrebiteľského úveru nie je uvedená v zmluve
spôsobuje, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ

síce v predchádzajúcej Rámcovej zmluve zakonponoval ustanovenie, že úver poskytnutý veriteľom je
bezúročný, avšak tomuto odporuje aj samotné znenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď
celkové náklady spotrebiteľa sú vyčíslené na sumu 149,53 eura a podľa zmluvy sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou a pokiaľ by skutočne uvedenú sumu mal tvoriť iba poplatokza poskytnutie úveru, tak jeho výška by bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ z toho
dôvodu je zmluva v tejto časti neplatná podľa § 39 OZ. Takáto výška odplaty je v rozpore s ustanovením §
53 ods. 6 OZ a teda je v rozpore so zákonom a aj z toho dôvodu je potrebné toto ustanovenie považovať

za neplatné. Podľa názoru súdu však poplatok za poskytnutie úveru vlastne predstavuje úroky, ktoré je
spotrebiteľ povinný zaplatiť z poskytnutého úveru a navrhovateľ sa zámerne vyhol vyčísleniu úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. V Rámcovej zmluve sa síce uvádza, že poskytnutý úver je bezúročný
ale toto ustanovenie je v rozpore s obsahom samotnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v
ktorej navrhovateľ požaduje za poskytnutý úver poplatok vyjadrený pevnou sumou a podľa názoru súdu

tento poplatok tvoria vlastne úroky z poskytnutého úveru a keďže v tejto časti súd považuje zmluvu
za neplatnú, tak v nej potom absentuje úroková sadzba a preto spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ je povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe
zmluvy , čiže sumu 500, - eur .

Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel iba v časti a zaviazal odporcu k zaplateniu sumy

500,- eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. nakoľko odporca sa dostal do omeškania s vrátením úveru odo dňa 21.07.2013
a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania. Vo zvyšku nad priznanú sumu 500,- eur s príslušenstvom
súd návrh ako nedôvodný zamietol, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a preto nebolo možné
priznať navrhovateľovi ani sumu 65,- eur, čo by malo predstavovať náklady spojené s vymáhaním

pohľadávky. Navrhovateľ neuviedol, aké skutočné náklady spojené s vymáhaním úveru si uplatňuje
a ani ich vynaloženie nepreukázal. Navrhovateľ síce k návrhu priložil upomienku zo dňa 26.07.2013,
urgenciu zo dňa 30.07.2013, upozornenie na hrozbu exekúcie zo dňa 06.08.2013 a poslednú výzvu
zo dňa 13.08.2013, avšak nepreukázal, že by tieto boli odporcovi aj naozaj zaslané a ak aj áno,
aké skutočné náklady v súvislosti s tým, navrhovateľovi vznikli. Skutočne vynaložené náklady totiž

predstavujú skutočné výdavky, ktoré navrhovateľ vynaložil v súvislosti s vymáhaním tejto konkrétnej
pohľadávky a nie vopred navrhovateľom v zmluve paušálne určené sumy. Vynaloženie skutočných
nákladov musí navrhovateľ preukázať, čo sa v tomto prípade nestalo.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého navrhovateľovi, ako

v prevažnej časti úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu 69,60% a odporca 30,40%. Pri zohľadnení pomeru úspechu
tak vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania vo výške 39,20% (69,60% - 30,40%). Trovy
konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,50 eura a z trov
právneho zastúpenia vo výške 106,42 eura (2 úkony právnej pomoci 2 x 44,82 eura, 2 x režijný paušál

á 8,39 eura). Súd tak odporcu zaviazal na zaplatenie pomernej náhrady trov konania vo výške 16,60
eura a trov právneho zastúpenia vo výške 41,71 eura. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť na
účet právneho zástupcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, K. L. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený vo
Fio banke a.s. , pobočka Zahraničnej banky, Námestie SNP 21, Bratislava , IČO: 36 869 376.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.