Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Jana Sroková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/68/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610206133
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:7610206133.21
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovu v právnej veci žalobcu Y. T., nar.
X.X.XXXX, bytom W. XX, V., pr. zast. JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou AK, Štefánikovo nám. 5,
Spišská Nová Ves proti žalovanému Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, T. B. L. pr. zast. Beňo
& partners advokátska kancelária, s.r.o. Námestie sv. Egídia 93, 095 01 Poprad, zast. JUDr. Jozefom
Beňom, PhD., v konaní o zaplatenie 3 319,39 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku v predmetnej veci.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves domáhal zaplatenia
žalovanej sumy a úroku z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým. že v júni 2006 si požičal sumu vo výške
250 000,-Sk od žalovaného. Do zábezpeky dal jednoizbový byt. Peniaze uhrádzal v splátkach a celkovo
zaplatil 100 000,-Sk. Byt bol predaný ďalšej osobe a žalovaný mu zaplatenú sumu nevrátil.
Okresný súd Spišská Nová Ves návrh postúpil tunajšiemu súdu z dôvodu miestnej príslušnosti.
Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súdpoučilúčastníkovkonaniaoichprocesnýchprávachapovinnostiachanariadilvovecipojednávania.
Na základe vykonaného dokazovania súd vo veci rozhodol dňa 7.11.2012 tak, že Y. N. je povinný uhradiť
žalobcovi Y. T. sumu vo výške 3 319,39 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 27.4.2010 do zaplatenia a to
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 343,82
eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 14Co/18/2013 zo dňa 19.9.2013
zrušil rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci samej vyhovené, ako aj vo
výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17.1.2012 č.l. 57. Úlohou súdu v ďalšom konaní
je dôsledne zistiť skutkový stav, posúdiť vzniknutý právny vzťah, od ktorého bude závislá aj otázka
posúdenia uplatnenej námietky premlčania.
Žalobca aj na ďalších pojednávania zotrval na svojich predošlých stanoviskách, že bol v celej tejto
záležitosti podvedený bytovou mafiou, ktorá sa dohodla, že mu zoberú byt. Pán I. prišiel za ním s tým,že potrebuje peniaze a chcel si od neho požičať, avšak sumu, ktorú potreboval nemal. Následne ho
opakovane oslovil v tom smere, že sa skontaktoval s p. J., cez ktorého môžu zabezpečiť požičanie
peňazí, avšak keďže p. I. nemal k dispozícii žiaden majetok, ktorý prípadne by mohol dať ako zábezpeku
a tvrdil, že peniaze potrebuje iba na jeden mesiac, išlo o sumu 250 000,- Sk a že hneď potom mu ju aj
vráti, tak p. I. kontaktoval p. J. a spolu vybavili požičanie peňazí od žalovaného.
V júli 2006 sa stretli s N. pred bytovým družstvom, pretože bol vlastníkom 1-izbového bytu, čiže mal čo
dať do zábezpeky. Za účasti p. I., J. a N. sa na bytovom družstve uzavrela zmluva o prevode členských
práv. Išlo o zábezpeku požičaných peňazí. Následne všetci odišli do hotela Metropol v Spišskej Novej
Vsi, žalovaný odišiel do banky pre peniaze a následne mu vyplatil sumu 250 000,- Sk. Nehovorili vtedy o
žiadnej dobe vrátenia peňazí, ani o žiadnom úroku, ani o spôsobe splácania a v podstate ani nič nebolo
písomne spísané. Následne odišiel s p. I. a p. J., p. I. vypísal príjmový doklad o tom, že si od neho
požičiava sumu 250 000,- Sk a on mu dal sumu 150 000,- Sk, pretože ďalšiu sumu 100 000,- Sk dal p. J.,
keďže do toho vstúpil a povedal, že on tiež potrebuje požičať peniaze. Keďže bol p. J. upozorňovaný na
to,žekeďsapeniazenevrátia,takbudepredanýbyt,následnepostupnežalovanémusplácalvsplátkach
peniaze a to prostredníctvom p. J., keďže nechcel prísť o byt.
Spolu zaplatil sumu vo výške 100 000,- Sk. Cez p. J. to uhrádzal z toho dôvodu, že tento bol v kontakte a
stretával sa so žalovaným. Ďalej uviedol, že v roku 2008 mu žalovaný telefonicky oznámil, že mu sumu
100 000,- Sk vráti, avšak doposiaľ sa tak nestalo a nič mi nebolo vrátené. Následne zistil, že predmetný
byt žalovaný previedol na ďalšiu osobu, a to pánovi R. za sumu asi 350 000,- Sk. Keďže p. R. podal
žalobu na súd o vypratanie bytu, on sa po súdnom pojednávaní dobrovoľne z bytu vypratal, pretože mu
bolo jasné, že asi v tejto veci neuspeje, keďže nemal žiadne doklady. Vie o tom, že p. R. potom byt
odpredal ďalšej osobe.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že peniaze si požičal T. prostredníctvom pána J.. Bolo to ústne
dohodnuté, nepamätal si kedy to vrátil s tým, že vrátil nejakých iba 100.000,- Sk a on mu povedal, že
byt následne predá. Byt aj predal, nie za sumu 350.000,- Sk ale bolo to určite menej ako za 350.000,- Sk
s tým, že pán T. vedel, že sa ten byt ide predať a on z toho bytu pôjde preč. Byt bol v totálne dezolátnom
stave, bol dlh na byte a pán T. klame, že mu sľúbil, že mu nejaké peniaze dá. Trestné oznámenie dal
navrhovateľ na pána J., nie na neho.
Žalovaný teda žalobcovi požičal sumu 250.000,- Sk, tieto osobne dal jemu do ruky a žalobca na neho
previedol sporný byt. Pravdou je aj tá skutočnosť, že následne suma 100.000,- Sk mu bola vrátená.
Písomne nemali ošetrené nič, všetky dohody boli robené iba ústne.
Žalovaný nevedel sa vyjadriť k tomu, za akú sumu som následne tento byt odpredal, v tomto čase
realizoval živnostenskú činnosť, vlastnil realitnú kanceláriu, čiže odpredal niekoľko bytov. Tejto činnosti
sa t.č. už nevenuje. Poukázal ďalej na to, že aj keď by súdu predložil listinný dôkaz o odpredaji tohto
bytu, išlo by v podstate zase iba o prevod členských práv a povinností, keďže išlo o byt družstevný,
žiadna suma tam uvedená nie je. Predtým, kým vôbec chcel tento byt odpredať musel ho prerobiť, čiže
musel do neho značnú sumu peňazí investovať, celý zbúrať, pokiaľ by do tohto bytu neinvestoval a
neprerobil ho, tento byt by sa vôbec nedal predať, pretože bol v totálne dezolátnom stave.
Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal zato, že neexistuje žiaden
zmluvno-právny nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie žalovanej čiastky a to preto, že boli
uzatvorené dva samostatné, hmotnoprávne záväzkové úkony, teda zmluva o pôžičke, v ktorej boli
požičané peniaze v čiastke 250.000,- Sk a zároveň bola dohoda o prevode členských práv a zostatkovej
hodnoty bytu zo dňa 22.6.2006 a z predmetnej dohody žiadnym spôsobom nevyplýva, že by táto dohoda
mala byť zabezpečujúcim záväzkom vo vzťahu k zmluve o pôžičke a aj z vyjadrení tak žalobcu ako aj
žalovaného vyplýva, že žalobca mal vôľu tento byt previesť, nakoľko podpísal danú dohodu a týmto
účelom bola dohodnutá odplata spôsobom takým, ako popísal žalovaný a to tým, že jednak časť tejto
danej pôžičky bola vrátená zo strany žalobcu v hotovosti a časť tak, ako je uvedené v bode d/ predmetnej
dohody, že sa písomne ako keby vyporiadali týmto spôsobom, zápočtom peňazí predmetnej pôžičky.
Z predmetnej dohody ozaj vyplýva, že v momente jej podpisu sú právne vzťahy medzi nimi vyporiadané,
čo znamená, že žiadna zo strán nemá záväzkovú povinnosť plniť druhej strane. Dohoda nie je
zabezpečovacím inštitútom vo vzťahu k zmluve o pôžičke ale vrátenie požičanej sumy prebehlo práve
prostredníctvom tejto zmluvy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho právnej zástupkyne, žalovaného, jeho právneho
zástupcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Dohodou o prevode členských práv a zostatkovejhodnoty bytu zo dňa 27.7.2006, spisom OS Spišská Nová Ves 9C/91/2007, ďalšou Dohodou o
prevode členských práv medzi žalovaným a R. I. z 22.2.2007, výpoveďou svedka T. J. prostredníctvom
dožiadaného OS Košice I, písomnými listinami, najmä doplnkom k výpovedi č. ORP 152/OEK-SN-07 zo
dňa 16.4.2007, dohodou o prevode členských práv zo dňa 27.7.2006 a rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach 5To/7/2011 a zistil tento skutkový stav:
V júli 2006 si žalobca požičal od žalovaného sumu 250 000,-Sk, a to prostredníctvom p. J.. Pôžičku
zobral žalobca z dôvodu, že ho oslovil p. I., ktorý potreboval peniaze a sprostredkoval ju cez p. J.. S
úmyslom zabezpečiť vrátenie pôžičky uzavrel žalobca so žalovaným a jeho manželkou dňa 27.7.2006
dohodu o prevode členských práv k 1 izbovému bytu, ku ktorému mal členské práva žalobca. Podľa tejto
dohody žalobca prevádzal na preberajúceho žalovaného všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z
členstva v bytovom družstve spojené s užívaním 1-izbového družstevného bytu na adrese J. XX/X, U.
B. P., v bl. XX, vrátane zostatkovej hodnoty bytu, ktorá ku dňu podpísania dohody mala predstavovať
29.891,- Sk. Obsah tejto dohody svedčí aj o tom, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto dohody sa
vzájomne majetkovo účastníci vyporiadali a nemajú voči sebe ani voči družstvu žiadne finančné ani iné
požiadavky.
Žalobca začal splácať poskytnutú pôžičku splátkami, spolu uhradil žalovanému prostredníctvom p. J.
sumu 100 000,-Sk, čiže 3 319,39 eur. Žalovaný previedol členské práva k bytu žalobcu, resp. predal byt
žalobcu ďalšej osobe - p. R. za sumu okolo 270 000,-Sk.
Z výpovede svedka T. J. /č.l.82/ súd zistil, že žalobca si skutočne požičal peniaze od žalovaného v sume
250.000,- Sk s tým, že žalobca na neho previedol svoj byt. Svedok tiež potvrdil, že žalobca splácať
pôžičku žalovanému, avšak nebol si istý či to bola istina alebo úrok z omeškania. Nevedel uviesť v akých
sumách bola splácaná.
Žalovaný na súde potvrdil, že horeuvedenú sumu žalobcovi požičal a následne mu bola vrátená suma
ale iba 100.000,- Sk. Písomne nebolo realizované nič, všetky dohody boli robené iba ústne. Žalovaný
tvrdil, že si nepamätá za akú sumu následne byt predal, lebo v tom čase realizoval živnostenskú činnosť,
vlastnil realitnú kanceláriu, čiže odpredal niekoľko bytov. Byt žalobcu bol v dezolátnom stave, a tak ho
musel najprv celý prerobiť a investovať doň značnú časť peňazí.
Žalovaný vo svojom doplnení k výpovedi ORP 152/OEK-SN-07 zo dňa 16.4.2007 uviedol, že suma,
ktorú platil p. J. bola vo výške 100.000,- Sk.
Zo zapožičaného spisu od Okresného súdu Spišská Nová ves č.k. 9C/91/2007 súd zistil, že na
pojednávaní dňa 14.12.2007 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sporný byt následne previedol na
inú osobu za sumu 270.000,- Sk a to ešte dňa 24.1.2007. Na tomto pojednávaní bol prítomný aj žalobca
a teda najneskôr tento deň sa žalobca dozvedel, že členské práva a povinnosti k bytu boli prevedené
žalovaným na ďalšiu osobu dňa 24.1.2007. Žalobca podal predmetnú žalobu na súd dňa 27.4.2010.
Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k
názoru, že nárok žalobcu je premlčaný.
Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom
práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci
podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností
alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri
nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.
Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
V danom prípade uzavreli účastníci konania ústnu zmluvu o pôžičke, ktorú zabezpečili prevodom
členských práv k bytu žalobcu, aj keď účastníci túto dohodu výslovne neoznačili ako zmluvu o
zabezpečovacomprevodepráva.Zozmluvyopôžičkevyplývapreveriteľapovinnosťposkytnúťpeňažné
prostriedky, resp. iné hnuteľné veci dlžníkovi a dlžník má povinnosť vrátiť požičané veci.
V danom prípade síce podľa vyjadrenia žalobcu nebol osobitne dohodnutý dátum vrátenia peňazí,
žalovaný tvrdil, že peniaze boli požičané na dobu 1 mesiac, táto skutočnosť však nič nemenila na
povinnosti žalobcu vrátiť požičané peniaze po výzve žalovaného na ich vrátenie. Súd z výpovede
žalobcu, z vyššie uvedeného trestného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a z doplnku k výpovedi č. ORP 152/OEK-SN-07 mal za
preukázané, že žalobca postupne splatil žalovanému sumu 100 000,-Sk, čiže 3 319,39 eur. Žalovaný
ďalšie peniaze nevrátil, avšak previedol na žalovaného byt, ktorý bol predmetom dohody o prevode
členských práv a povinnosti a tento byt žalovaný previedol následne na ďalšiu osobu dňa 24.1.2007 a
to za cenu 270 000,-Sk /8.962,35 eur/, tak ako to vyplýva z výpovede žalovaného vo veci 6C 91/2007
na OS Spišská Nová Ves dňa 14.12.2007.
Na základe tohto žalovaný mal časť pôžičky splatenú priamo žalobcom a zvyšok pôžičky uspokojil z
predaja bytu, ktorý podľa dohody strán mal slúžiť ako zábezpeka na vrátenie požičaných peňazí.
Obsah tejto dohody však nesvedčí záveru o tom, že by mala napĺňať náležitosti zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva podľa ust. § 553ods. 1, 2 Ob č. zák. v znení účinnom do 31.12.2007.
Nevyplýva z nej údaj o tom, že by sa prevod členských práv a povinností realizoval za účelom
zabezpečenia záväzku žalobcu voči žalovanému. Predmetná dohoda preto nie je zabezpečovacím
prevodom práva.
Za takéhoto stavu mal žalobca žalovanému vrátiť ešte sumu 150 000,-Sk (vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by existovala dohoda o úrokoch, ktoré by bolo potrebné vrátiť), pričom žalovaný
celkovo obdŕžal sumu 370 000,-Sk /100.000,- Sk vrátených od žalobcu a 270.000,- za prevod bytu/ .
Týmto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o 120.000,- Sk, keďže po predaji bytu je plnenie získané
nad sumu 250 000,-Sk plnením bez právneho dôvodu.
Žalobca sa dozvedel o ďalšom prevode bytu na inú osobu za uvedenú sumu na pojednávaní pred OS
Sp. N. Ves vo veci č.k. 9C/91/2007 dňa 14.12.2007, 2-ročná premlčacia doba uplynula teda 14.12.2009,
žalobu na súd podal žalobca dňa 27.4.2010 t.j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. K
predaju bytu došlo dňa 24.1.2007 a objektívna 3-ročná premlčacia lehota teda uplynula dňa 24.1.2010.
Žaloba bola podaná na súd aj po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty.Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodne súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a to do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeru, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zmenám,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona: ak ide o rozhodnutie o výchovu maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.