Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220295
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112220295.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska
5, Bratislava, proti žalovanému: W. V., nar. X.X.XXXX, C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov
5, IČO: 42176778, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát so sídlom v Stropkove, Nám. MSNP 7,
o zaplatenie 7.253,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 22.10.2014, č. k. 11C 403/2012-140, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 413,98 Eur a žalobca
je povinný ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na účet advokáta JUDr.
Ambróza Motyku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 673,88 Eur na účet jeho právneho
zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že ostatní účastníci nemajú nárok na
náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 24.7.2003 uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako štandardná, typová zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou, ako to vyplýva z § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2003 do 30.11.2003).

Súd sporné uznanie dlhu v písomnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 9.2.2010 vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon aj s poukazom na § 39 a §3 ods. 1 OZ. V
kontexte s týmto právnym názorom a zistenými skutkovými okolnosťami súd vyhodnotil postup žalobcu
pri podpisovaní uznania dlhu aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom zakázaná - § 7 ods.
1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ďalší dôvod neplatnosti uznania dlhu vyvodil aj z ustanovenia § 54 ods. 1 OZ. Normy tzv.
spotrebiteľského práva sa aplikujú nielen na základnú spotrebiteľskú zmluvu (v danom prípade zmluvu
o splátkovom úvere), ale aj na všetky ďalšie súvisiace právne úkony, teda nepochybne aj na sporné
uznanie dlhu. Podpísaním uznania dlhu si spotrebiteľ výrazne zhoršuje svoje postavenie, čo v zmysle
§ 54 ods. 1 OZ spôsobuje jeho neplatnosť.

Pri prijatí záveru o neplatnosti dohody o uznaní dlhu súd dospel k názoru, že uplatnený nárok je
premlčaný. Nepochybne bolo totiž preukázané, že úver bol zosplatnený dňa 22.5.2008, to znamená,
že premlčacia lehota začala plynúť od 23.5.2008. Žaloba pritom bola podaná na súd až 4.7.2012, teda
nepochybne po uplynutí nielen trojročnej premlčacej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka, ale aj
štvorročnej premlčacej lehoty počítanej podľa Obchodného zákonníka. Námietka premlčania vznesená
vedľajším účastníkom bola teda dôvodná, a preto súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si pritom
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca a vedľajší účastník, ale podľa zásady úspechu v
konaní tento nárok prináleží len vedľajšiemu účastníkovi. V tomto prípade súd považoval za účelné len 2
úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 2.1.2012 a písomné podanie vyjadrenia k žalobe
19.6.2013. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí
336,94 Eur (z hodnoty sporu 16.827 Eur) a pripočítaný bol aj režijný paušál 7,63 Eur a 7,81 Eur podľa §
16 ods. 3 citovaného vyhlášky. Účasť na pojednávaniach vrátane hotových výdavkov s tým spojených
nezodpovedajú kritériu účelnosti. Vedľajší účastník na pojednávaní len poukázal na písomné vyjadrenie,
v ktorom dokonca z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a navrhol,
aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a proti výroku o trovách
konania i vedľajší účastník na strane žalovaného.

Žalobca vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci a tiež to, že súd prvého stupňa
dospel k na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust.§ 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dňa 9.2.2010 žalovaný
podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorých žalovaný
uznal záväzok voči žalobcovi. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre
platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky
a prísľub, že tento dlh zaplatí. Zastáva názor, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním
práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v
čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.
Uznanie premlčaného práva nie z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 O. s. p. je viazané
na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v
§ 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčanie so vznikom vyvrátiteľnej
domnienky, že dlh v čase uznania trvá, tzn. že ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje
samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho
následkov. Žalobca zastáva názor, že v čase podpisu dohody nebol dlh premlčaný. Teda nastupuje
účinok ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný si bol vedomý svojho záväzku, avšak ten
nebol uhradený. Podpísaním dohody došlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, teda
právny účinok v spojení s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby, ktorý v tomto prípade nastal. Z tohto dôvodu sa žalovaný nemôže brániť námietkou
premlčania. Odvolateľ namieta i priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi s odôvodnením,
že nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách. Poukázal na to, že vedľajší účastník musí byť sám
zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských sporoch.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, tak že návrhu vyhovie v plnom rozsahu, resp.
zruší a vráti na ďalšie konanie a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Vo vzťahu k podanému odvolaniu sa vyjadril aj vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok vo
veci samej potvrdiť.

Vedľajší účastník vo svojom odvolaní voči výroku o trovách konania vyjadril nesúhlas so záverom súdu
prvého stupňa v tom smere, že mu nepatrí náhrada trov konania za účasť na pojednávaniach. Má
za to, že tieto úkony boli účelné, pretože pojednávania nariadil súd a riadnym spôsobom ho na tieto
pojednávania predvolal. Jeho účasť na pojednávaniach spolu v komplexe s predchádzajúcimi úkonmi
prispela k úspechu ním podporovaných spotrebiteľov vo veci samej.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav vec, prijal správne závery, na zistenie ktorých sa nič nezmenilo ani
pred odvolacím súdom, a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.

Na zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že ak súd prvého
stupňa poukázal na to, že žalobca pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil žalovanému na
podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú žalovaný podpísal bez toho, aby
jej obsahu porozumel, správny bol jeho právny záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech, a teda s
poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 OZ je absolútne neplatná.

Odvolací súd zdôrazňuje okolnosť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným, je
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba
súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k
nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správania priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
výrobku, alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť
a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej
obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti
premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej
praktike. Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu,
kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach. Pri vyhodnocovaní
praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18
preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú
obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Z tohto
hľadiska je preto správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku
ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom. So zreteľom na správny záver o
neplatnosti dohody o uznaní dlhu je potrebné prisvedčiť súdu prvého stupňa v tom smere, že uplatnený
nárok je premlčaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
zamietnutí žaloby ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd
poznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne,
právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O.
s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník namietal neplatnosť dohody o uznaní dlhu a premlčanie
uplatneného nároku (čl. 64-67). Inštitút námietky premlčania nestratil svoje opodstatnenie napriek
zavedeniu povinnosti súdu prihliadať aj bez návrhu na oslabenie nároku.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto
mu náhrada trov konania prináleží. Treba však prisvedčiť súdu prvého stupňa v tom, že vedľajšiemu
účastníkovi patrí len náhrada trov konania vynaložených účelne, t.j. bez duplicitného opakovania tých
istých skutočností.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p. tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebol úspešný, a
úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 336,94
Eur (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 8,04 Eur (režijný paušál) + 20% DPH, spolu vo
výške 413,98 Eur, ktoré je žalobca povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku do rúk alebo na účet JUDr. Ambróza Motyku.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.