Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114220271
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114220271.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit

a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Tomášikova 23/C proti odporcovi: Z. F., bytom G. XXX XX, č. XXX, o zaplatenie sumy 595,11
eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 387,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25% ročne zo sumy 160,58 eur od 4.7.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania ročne
zo sumy 223,56 eur od 4.8.2011 do zaplatenia a s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,50 eur
od 4.10.2011 do zaplatenia, ktorú sumu jej súd povoľuje splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne,

splatných do 15.teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,
pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 43,33 eur,
pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 10,05 eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 33,28 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.7.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy
595,11 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania, pričom žalovaná suma

pozostávala z nákladov za neuhradené služby a zo zmluvnej pokuty.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil, o termíne pojednávania bol riadne
upovedomený, preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že uzatvorila zmluvu so Slovak Telecom. Bol jej poskytnutý telefón v
akciovej cene. Je si vedomá, že neplatila za služby. Nevie, že by jej prišla predžalobná upomienka. Aká
bola predajná hodnota mobilného telefónu nevie. Nezarába veľa peňazí, preto by bola ochotná splatiť
sumu po 50 eur mesačne na splátky. Príjem má do 300 eur, 30 eur splácam pôžičku a 50 eur platí sestre
nájomné, u nej býva, deti má už dospelé.Súd o veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi:
s návrhom, so zmluvou o pripojení, s dohodou o zmene zmluvy, s dodatkom k zmluve, s faktúrami, s
oznámením o postúpení pohľadávky a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a

právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 11.1.2011 Zmluvu
o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb a v rovnaký deň uzatvorili
aj Dodatok ku zmluve, na základe ktorého bol odpredaný mobilný telefón Sony Ericson Cedar za kúpnu
cenu 1 euro. Doba viazanosti bola 24 mesiacov. Právny predchodca navrhovateľa vytavil odporkyni

faktúry a to fa. XXXXXXXXXX na sumu 420,58 eur, ktorá bola splatná dňa 3.7.2011 a z ktorej
odporkyňa neuhradila sumu 160,58 eur, fa.č. XXXXXXXXXX. na sumu 223,56 eur, ktorá bola splatná
dňa 3.8.2011 a ktorú odporkyňa ani z časti neuhradila, fa.č. XXXXXXXXXX na sumu 3,50 eur splatnú
dňa 3.10.2011, ktorú odporkyňa neuhradila a fa.č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 eur titulom zmluvnej
pokuty, ktorá bola splatná dňa 3.12.2012 a ktorú odporkyňa neuhradila. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.11.2013 bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa a navrhovateľ oznamoval

odporkyni uvedenú skutočnosť listom zo dňa 29.11.2013a zároveň ju vyzval na zaplatenie žalovanej
sumy. Odporkyňa dlžnu sumu navrhovateľovi neuhradila a navrhovateľ sa obrátil s návrhom na súd,
pričom žalovaná suma pozostáva zo sumy 387,64 eur za neuhradené služby a zo sumy 207,47 eur
titulom zmluvnej pokuty, ktorú si navrhovateľ uplatnil v alikvotnej časti za príslušný počet mesiacov
počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti odporcom až do mesiaca

ukončenia viazanosti služby, teda za 20 mesiacov. Zároveň sa domáhal úrokov z omeškania a náhrady
trov konania.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej
vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej

vo všeobecných podmienkach.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa

zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53a ods. 1 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 544 ods. 1. Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré

sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splneniapovinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke
citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného
záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla

nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný
len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje
ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže
s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší
zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú

čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej
dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške.

I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však
potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé

typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi
k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa.
Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže

vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53
Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských
zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou
neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len

na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac,
ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv
sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne
pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva
uzatvorená účastníkmi konania, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri
posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor
pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej

pokute.

Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný
zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne
chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže

zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od
spotrebiteľov v paušálnej výške, bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty
existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší
niektorú z povinností...).

Odporkyňa síce porušila zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jej

prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je
však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice
Rady Európy č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie

je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.Súd zdôrazňuje, že nepopiera význam zmluvnej pokuty, ale musí sa jednať o zmluvnú pokutu, ktorá
obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na
povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje

zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa, ani zníženú
sumu zmluvnej pokuty nebolo možné priznať a to nielen na základe toho, že celková výška zmluvnej
pokuty dohodnutá v Dodatku bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním
sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné
považovať za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ tiež ani

nezdokladoval skutočnú predajnú cenu mobilného telefónu, na oznámenie ktorej bol zo strany súdu
vyzvaný

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný iba z hľadiska nároku na úhradu
poplatkov za poskytnuté služby, teda v časti sumy 387,64 eur, ako aj v časti úrokov z omeškania podľa
ust. § 517 ods.1,2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr, kedy sa odporkyňa dostala s plnením do omeškania. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodne

podaný zamietol.

Súd umožnil odporkyni splácať priznanú sumu v splátkach po 50 eur mesačne pod stratou výhody
splátok v zmysle § 160 ods. 1 OSP, s poukazom na jej nepriaznivú finančnú situáciu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu, keď navrhovateľ žaloval sumu 595,11 eur = 100%, súd mu priznal sumu 387,64 eur = 65%,

potom od úspechu navrhovateľa je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 35% a potom celkový
úspech navrhovateľa predstavuje 30% a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 43,33 eur,
ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 10,05 eur ( 30% zo zaplateného
SP vo výške 33,50 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 33,28 eur ( 2 právne úkony á 38,18
eur - prevzatia a príprava + podanie návrhu na súd + 2 x 8,04 eur réžijný paušál = 92,44 eur + 20%

DPH vo výške 18,49 eur = 110,93 eur ) v zmysle Vyhl.č.655/2004 Z. z. v platnom znení a z toho 30%
predstavuje sumu 33,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.