Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/647/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513207561
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7513207561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 36 857 033, proti žalovanému U. K., M. G., G. X, o zaplatenie 1401,22 eur istiny
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/122/2013-45 z 19.11.2013 v znení opravného uznesenia
13C/122/2013-60 zo 14.5.2014 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.

Vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca XX.X.XXXX uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., Kežmarok (ďalej len spoločnosť) zmluvu o postúpení pohľadávok. Medzi pohľadávkami,
ktoré získal žalobca ako postupník je aj pohľadávka voči žalovanému. Žalovaný XX.XX.XXXX uzavrel so
spoločnosťou zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej mu bola schválená výška pôžičky 40.000,-
Sk. Výška mesačnej splátky bola stanovená na 1293,- Sk, počet mesačných splátok bol stanovený
na 48. RPMN bola určená vo výške 26,20%, pohľadávka žalobcu voči žalovanému je 1.096,71 eur,
dátum podpisu zmluvy bol 26.10.2006 a dátum zosplatnenia úveru bol 20.3.2009, výška odkúpenej

pohľadávky bola 1344,97 eur, aktuálna výška dlhu 1581,64 eur. Reprodukoval výpoveď žalovaného na
pojednávaní, v ktorej o.,i., uviedol, že nikto sa s nimi nerozprával, čo znamená termín uznanie dlhu a ani
im nebolo vysvetlené, že týmto uznaním dlhu sa vlastne predlžuje premlčacia lehote v prospech žalobcu.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a urobil záver, že medzi žalovaným a pôvodným veriteľom
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, vychádzajúca z ust. zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorý je vo vzťahu k občianskemu zákonníku v pomere špeciality. Citujúc znenie § 2, 3 zák.č.
258/2011 Z.z., § 497, § 499, § 502 Obch. zák., § 503 ods. 2 cit. zák., § 3 ods. 1, § 39 ods. 1, §

100 ods. 1,2, § 101 Obč. zákonníka, § 103, § 111, § 558, § 37 ods. 1 Obč. zák.. § 4 ods. 8 a §7
ods. 1 a § 8 ods. 3,4 zák.č. 250/2007 Z.z urobil záver, že žalovaného dôkaz o neslobode vôle odporu
je to, že dohoda o uznaní záväzku nebola jeho vlastným úkonom vykonaným na základe vlastného
rozhodnutia a presvedčenia ale s týmto prišiel samotný žalobca, keď vopred pripravené tlačivo so
vsunutým textom o vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu mu už dal iba podpísať, že je to dôkaz o tom,
že v záujme dosiahnutia vymožiteľnosti pohľadávky bol samotný adresát „uznania dlhu“, t.j. žalobca,
ktorý si nepriamo od žalovaného podpis na vopred pripravenom tlačive dohody vynútil a o tom, že opremlčaní vedel iba žalobca. Takto získaným podpisom na dohode z 23.9.2012, boli naplnené zákonné
znaky neslobody vôle žalovaného (§37 OZ), ktorej prejav v podobe jeho podpisu bol dosiahnutý použitím
nekalej obchodnej praktiky a preto je neplatná. Z uvedených dôvodov dohodu z 23.9.2012 posúdil

ako neplatnú pre rozpor so zákonom a ako nekalú praktiku a preto námietku premlčania vznesenú v
tomto konaní mal za dôvodnú, prihliadol k tejto námietke a žalobu v celom rozsahu zamietol .O trovách
konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému tieto nepriznal,
pretože si ich neuplatnil.

Uznesením zo 14.5.2014 opravil krstné meno právneho zást. žalobcu v rozsudku tak, že znie „Peter“

podľa § 164 a § 167 ods. 2 O. s. p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Citujúc znenie § 110 ods. 1 Obč. zák. uviedol, že v uvedenom ust. nie je stanovené na rozdiel od §
558 Obč. zák., že dlžník musí vedieť o premlčaní, že vedomosť o uznaní premlčaného dlhu má význam

výhradne len z hľadiska vzniku vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu. Tvrdil, že z § 558
Obč. zák. neplynú právne dôsledky uznania pre premlčaciu dobu, že účinky podľa § 110 ods. 1 Obč.
zák. nie sú od účinkov podľa § 558 závislé. Uviedol, že uznanie dlhu je vždy jednostranným úkonom,
bez ohľadu na to, či je súčasťou nejakej dohody, že zákon nepredpisuje formálne znenie uznávacieho
prejavu, aj prehlásenie dlžníka, že chce dlh v určitej výške uhradiť v splátkach spĺňa zákonné znaky

uznania práva podľa. § 110 ods. 1 Obč. zák. a žalovaný takéto prehlásenie počas konania spravil, a
to nielen v dohode o uznaní dlhu, ale aj pred súdom. Poukázal na to, že dlžník môže dlh uznať aj bez
súhlasu veriteľa, veriteľ nemá a objektívne mať ani nemôže poučovaciu povinnosť o premlčaní dlhu,
jeho dôsledkoch a dôsledkoch uznania premlčaného dlhu. To isté by preto platilo aj v situácii, kedy sa
veriteľ a dlžník dohodli na úhrade dlhu v splátkach a pod., preto nemohol porušiť žiadnu svoju povinnosť

v súvislosti s uznaním dlhu, ktoré spravil žalovaný. Vytýkal súdu, že ponechal stranou, že žalovaný o
námietke premlčania a premlčaní vedel, nakoľko aj Dohoda o uznaní dlhu bola uzavretá až počas tohto
súdneho konania, že k žalobe sa vyjadril pritom tak, že je ochotný pohľadávku s prísl. zaplatiť, a to v
splátkach. Z uvedeného je nesporné, že zo strany žalovaného bola jednoznačne prejavená vôľa dlh
uhradiť, a to aj napriek jeho premlčaniu. Ďalej uviedol, že zároveň je z výsledkov konania evidentné,

že úkon vedľajšieho účastníka je v rozpore s vyhlásením žalovaného o ochote uhradiť žalovanú sumu
a preto súd na námietku premlčania nemal prihliadať ani z tohto dôvodu, že nakoľko Uznanie dlhu
je jednostranným úkonom dlžníka, potom nemôže ísť o žiadnu obchodnú praktiku dodávateľa. Dodal,
že predloženie návrhu dohody nespĺňa definíciu obchodnej praktiky podľa ust. § 2 písm. pň zák. č.
250/2007 Z.z., že rozhodnutie žalovaného o tom, či návrh dohody príjme, resp. či prejaví vôľu dlh

uznať, nie je rozhodovaním spotrebiteľa podľa § 2 písm. z) zák. č. 250/2007 Z.z., dohoda o uznaní
dlhu nie je podmienkou, súčasťou a ani samotným poskytnutím služby či predaja tovaru, že uznanie
dlhu nespôsobuje ani žiadny hrubý nepomer v právach a povinnostiach jej strán, nakoľko jeho dôsledky
stanovuje zákon (nie zmluva), neprijateľnou podmienkou môže byť len dojednané ustanovenie a jeho
zmluvné dôsledky, nie však jednostranný úkon a jeho zákonné dôsledky. Navrhol rozsudok zmeniť a

žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený
súdny poplatok a za odvolanie spolu 51,20 eur vrátene DPH.

Odvolací súd bez nariadenia pojednania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je

vecne správny. Súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má poklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože
dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého

stupňa je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnejstránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
- § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,

ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania.

K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku
možno doplniť, že uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 O. z., sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky,
je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie

dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že
v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj
dlh premlčaný, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len
vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl
skutkový alebo právny (napr. že nepoznal ust. o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.

Aj súdna prax sa zjednotila v tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len
ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a
contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá a nezáleží na tom,
či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov
(skutkových).

K výhrade žalobcu o tom, že žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie
záväzku, v ktorom uviedla, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je potrebné uviesť,
že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné, o. i. dodať, že „vyhlásenie“ o tom, že v
bode 2.2 Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom vyhlásil, že toto vyhlásenie robí s vedomím,že záväzok alebo jeho časť sú premlčané, že vyhlásenie bolo dopredu (žalobcom) pripraveným textom
v podobe formulára, vytlačeným drobným písmom, podsunutým žalovanému na podpis, ktorého obsah
dlžník - žalovaný nemohol ovplyvniť a text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a „stráca“ sa v ďalšom

texte dohody a umožňuje to, že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť, prehliadne ho a neprečíta si ho
a pokiaľ by si ho aj prečítal, ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ, pokiaľ nemá právnické vzdelanie,
by si mohol byť vedomý právnych následkov uznania premlčaného dlhu.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaný uznal dlh už počas súdneho konania, že mal ochotu žalovanú sumu
uhradiť je nepravdivé a z obsahu spisu nevyplýva .

V prejednávanej veci vedľajší účastník do konania nevstúpil, preto odvolávanie sa na jeho úkony, ktoré

mali byť v rozpore s úkonmi žalovaného, je bez akéhokoľvek opodstatnenia .

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre
odvolacie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanému trovy
v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.