Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Panáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237141
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114237141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: KVANTUM Slovakia, s.r.o. so sídlom Matice Slovenskej 8, Prievidza, IČO: 36 334 359,
právne zast. JUDr. Mária Habalčíková, advokátka so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti odporkyni: H.
T., B.. XX.XX.XXXX, X. Ž.N., R. XXXX/X, o zaplatenie 979,20 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 548,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 478,- Eur od 28.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,80 Eur od 28.08.2014
do 20.11.2014, zo sumy 82,80 Eur od 28.08.2014 do 09.12.2014, zo sumy 82,80 Eur od 28.08.2014 do
14.01.2015, zo sumy 82,80 Eur od 28.08.2014 do 12.02.2015 a zo sumy 100,- Eur od 28.08.2014 do

12.02.2015, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie sumy 431,20 Eur zastavuje.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo
výške 39,20 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 Eur, a to všetko na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 18.11.2014, doručeným Okresnému súdu v Žiline
dňa 20.11.2014, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške
979,20 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že
navrhovateľ poskytol odporkyni úver a odporkyňa sa zaviazala ho splácať v mesačných splátkach.

Taktiež bola dohodnutá aj zmluvná pokuta. Odporkyňa však poskytnutý úver nesplácala.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 02.04.2015, na ktoré
boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto
súd vec prejednal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisového materiálu.

Predmetom tohto konania je pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni titulom nezaplatenia sumy 979,20
Eur.V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh späť v celovej sume 431,20 Eur v dôsledku úhrady v danej
výške odporkyňou.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych
dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh späť v časti sumy 431,20 Eur, súd
konanie zastavil, a to bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas odporkyne, keďže k čiastočnému späťvzatiu
došlo pred začatím pojednávania.

Predmetom konania tak zostala suma 548,- Eur s príslušenstvom.

Z predloženej zmluvy mal súd zistené, že účastníci konania uzavreli ako zmluvné strany predmetnú
zmluvu dňa 09.05.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporkyni vo výške 1.300 Eur, ktorú
odporkyňa sa zaviazala splácať 24 mesačnými splátkami po 82,80 Eur, pričom splátka zahŕňa istinu
spolu s úrokom 28,63% mesačne. Konečná splatnosť bola dohodnutá do 15.05.2015 a splatnosť prvej
splátky dňa 15.06.2013. Jednalo s o bezúčelový spotrebiteľský úver na dobu určitú. Bola dohodnutá aj

RPMN vo výške 57,51 %.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky.

Súd mal preukázané výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 09.05.2013 poskytnutie
finančných prostriedkov odporkyni. (l.č.10 obsahu spisu)

Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa poskytnutý úver riadne a včas nesplácala.

V zmluve o úvere bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške do 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej
splátky.

Navrhovateľ tvrdil, že všetky zmluvné podmienky boli riadne individuálne dohodnuté s odporkyňou.

Súd dojednanú a aj uplatnenú výšku zmluvnej pokuty považuje za primeranú ku hodnote a aj významu
zabezpečenej povinnosti a aj na správanie odporkyne, ktorá neplatila riadne a včas poskytnutý úveru.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj náhradu za 7 zaslaných upomienok vo výške 10, Eur, spolu 70,- Eur,
ktoré navrhovateľ riadne doručoval.

V zmysle bodu 2 všeobecných podmienok dlžník je povinný nahradiť veriteľovi paušálnu sumu výdavkov
v sume po 10,- Eur za každú zaslanú upomienku.

Zpredloženýchpoštovýchpodacíchhárkovsúdmalpreukázané,ževystavenéupomienkyboliodporkyni

doručované.Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené. Odporkyňa bola v konaní nečinná.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento
typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo
zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba

dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný
vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy.
V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či

uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa § 1 zák.č. 129/2010 Z.z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov
spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského

úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 zák.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Súd posúdil, že bola platne uzavretá spotrebiteľská zmluva, pričom žalovaná istina vo výške 548,- Eur
pozostáva zo sumy 478,- Eur na súčte neuhradených splátok istiny úveru a zmluvného úroku a zo sumy

70,- Eur zo zaslaných upomienok.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to zo sumy neuhradených splátok.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadomnato,žeodporkyňasisvojupovinnosťzaplatiťdlžnúsumunesplnila,dostalasadoomeškania

ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 28.08.2014, ako požadoval navrhovateľ, aj keď odporkyňa
sa dostala do omeškania vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca porušil zmluvné ustanovenia, v
zmysle ktorých navrhovateľ si opodstatnene uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorú však odporkyňa neuhradila
ani na výzvu.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonnéustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil
skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že
v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky, navrhovateľove tvrdenia

nebolinikýmaničímspochybnenéanamietané,ataksúdnávrhunavrhovateľavcelomrozsahuvyhovel.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Vzhľadom na predmet konania a na dôvody čiastočného späťvzatia, súd zaviazal odporkyňu na náhradu
trov konania aj ohľadne zastavenia časti konania v zmysle § 146 ods.2 O.s.p., keďže odporkyňa

procesne zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 431,20 eur, nakoľko uhradila danú sumu
až po podaní žalobného návrhu na súd.

Vo zvyšnej časti, v ktorej bol taktiež navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, súd rozhodol o trovách
konania podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., pre ktoré by navrhovateľovi
sčasti alebo celkom nepriznal náhradu trov konania.

Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporkyni náhradu trov konania - titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur za dva
úkony po 51,45 eur + 2 x režijný paušál v sume 8,04 eur + DPH.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 142,78 eur a to za úkony právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% podľa

§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky,2/ za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd v sume 51,45 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH podľa §
18 ods. 3 cit. vyhlášky,

a titulom súdneho poplatku za návrh sumu 39,20 eur. (Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na
začatie konania v sume 58,50 eur o zaplatenie sumy 979,20 eur príslušenstvom. Nakoľko súd konanie
zastavil v časti istiny 431,20 eur, súd samostatným uznesením rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi za návrh o zaplatenie istiny 431,20 eur : v sume 19,30 eur, t.j. 58,50 eur mínus 32,50
eur mínus 6,70 eur s poukazom na ust. § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., keďže predmetom konania

zostala žaloba o zaplatenie sumy 548,-eur s príslušenstvom, čomu zodpovedá súdny poplatok v sume
32,50 eur + suma 6,70 eur, o čo bol krátený súdny poplatok za čiastočné späťvzatie návrhu).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume
39,20 eur titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 142,78 eur titulom trov právneho zastúpenia,

všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku pre uznanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky pre vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v takom prípade je odvolanie prípustné do 15 dní

odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu o trovách konania a proti rozhodnutiu, ktorým bolo pripustené vykonanie peňažného
plneniavsplátkach,jeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručeniaprostredníctvomOkresného
súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého

stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.