Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206514
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614206514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1. Y. M., A.. XX. X. XXXX, bytom Q. D. P., F. Š. XXX/X, 2. P. M.,
A. X. XX. XXXX, bytom S., F. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 935,92 eur s príslušenstvom,
zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 21. 7. 2014 domáhal uloženia solidárnej povinnosti

žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 935,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z
omeškania vo výške 2,66% ročne zo sumy 49,83 eur od 19. 2. 2011 do 7. 3. 2011, zo sumy 49,83 eur
od 19. 3. 2011 do 6. 4. 2011, zo sumy 49,83 eur od 19. 4. 2011 do 5. 5. 2011, zo sumy 49,83 eur od 19.
6. 2011 do 27. 7. 2011, zo sumy 16,50 eur od 29. 7. 2011 do 4. 8. 2011, zo sumy 49,83 eur od 19. 7.
2011 do 4. 8. 2011, zo sumy 16,50 eur od 19. 8. 2011 do 13. 9. 2011, zo sumy 45,21 eur od 19. 9. 2011
do 5. 10. 2011, zo sumy 44,67 eur od 19. 3. 2012 do 9. 4. 2012, zo sumy 43,56 eur od 19. 4. 2012 do
24. 4. 2012, zo sumy 43,56 eur od 19. 5. 2012 do 5. 6. 2012, zo sumy 43,04 eur od 19. 6. 2012 do 24.
7. 2012, zo sumy 49,83 eur od 19. 7. 2012 do 24. 7. 2012, zo sumy 49,83 eur od 19. 7. 2012 do 24. 7.

2012, zo sumy 42,44 eur od 19. 8. 2012 do 5. 9. 2012, zo sumy 40,96 eur od 19. 9. 2012 do 7. 10. 2012,
zo sumy 39,48 eur od 19. 10. 2012 do 7. 11. 2012, z sumy 39,84 eur od 19. 11. 2012 do 18. 3. 2013, zo
sumy 49,83 eur od 19. 12. 2012 do 18. 3. 2013, zo sumy 49,83 eur od 19. 1. 2013 do 18. 3. 2013, zo
sumy 39,50 eur od 19. 3. 2013 do 4. 4. 2013, zo sumy 49,83 eur od 19. 2. 2013 do 4. 4. 2013, zo sumy
38,98 eur od 19. 2. 2013 do 4. 4. 2013, zo sumy 38,98 eur od 5. 4. 2013 do zaplatenia tak, že tento
úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 930 eur a odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 930 eur len

5,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 935,92 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
uzavretouzmluvouorevolvingovomúvereč.8500000957dňa29.9.2010medzižalobcomakoveriteľom
a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi. Na základe zmluvy mal žalobca poskytnúť žalovaným úver vo
výške 930 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 49,83 eur, v počte
splátok 42. Na základe dohody o poskytnutí služby sa žalobca v zmluve zaviazal poskytnúť žalovaným
odklad splatnosti štyroch splátok úveru. Žalovaní zaplatili doposiaľ len sumu 1.156,94 eur. Z dôvodu
omeškania žalovaných s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Do

omeškania sa žalovaní dostali s úhradou splátky č. 1, pričom žalobca si uplatnil právo na zosplatneniedlhu. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo žalovaným doručené 6.
2. 2013, pričom žalovaní boli povinní uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru od dňa 24. 2. 2013.

Žalovaná v 1. rade potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom. Bola jej poskytnutá peňažná suma len 700

eur, nepamätala si presne. Finančné prostriedky jej boli poskytnuté k rukám v hotovosti.

Žalovaný v 2. rade sa nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: zmluvou o revolvingovom úvere,
zmluvnými dojednaniami, oznámením o zosplatnení, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou
klienta, zistiac nasledovné:

Žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá na uzavretie zmluvy so žalobcom. Bola

jej poskytnutá suma 700 eur. Splátka činila 49 eur. Finančné prostriedky jej boli poskytnuté k rukám
v hotovosti. V zmluve bola dosť vysoká úroková sadzba, s ktorou žalovaná súhlasila, lebo peniaze
potrebovala. Zaplatila približne 1.000 eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29. 9. 2010 bolo zistené, že žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovaným sumu úveru

(úverový limit) 930 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými splátkami vo výške 49,83 eur v
počte splátok 42, splatné do 18. dňa v mesiaci. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70,01%
ročne, RPMN činila 66,47% a priemerná RPMN činila 47,39%. Podľa bodu 8 bod 1 zmluvy účastníci
konania sa dohodli, na poskytnutí služby, ktorou bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovaným
ako dlžníkovi na jeho žiadosť, po splnení uvedených podmienok, odklad maximálne troch akýchkoľvek

splátok úveru. Žalovaní mali zaplatiť za túto službu (možnosť odkladu splátok úveru) sumu 133,98
eur. Podľa zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere zmluva sa uzatvára na predtlačenom
formulári veriteľa. Z karty klienta bolo zistené, že prvá splátka bola splatná 18. 11. 2010. Z písomného
oznámenia zo dňa 31. 1. 2013 vyhotoveného žalobcom, adresovaným žalovanej v 1. rade bolo zistené,
že je v omeškaní s úhradou splátok č. 25, 26, 27 podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500000957,

pričom bol vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok 149,49 eur. V prípade, ak sa dostane do
omeškania s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa
splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu,
právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v 2. rade, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní.

Nepožiadali o odročenie pojednávania. Nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah
spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne
rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka:

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo

podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I.
W., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť Vykonaným dokazovaním bolo preukázané
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere dňa 29. 9. 2010 medzi účastníkmi konania, na základe
ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať mesačnými
splátkami riadne a včas. Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah

aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd bol povinný ex offo preskúmať,
či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré
vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť

strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ služby
žalovanému ako spotrebiteľovi predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad
žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorým poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby sa
vovzťahukžalovanýmchovalpoctivo.Aktýmtospôsobomnepostupoval,spreneverilsaprincípudôvery,
resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno priznať

právnu ochranu. Žalovaní, ktorí podpisovali predmetnú zmluvu nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť
znenie uvedených formulárových listín, ako ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných dojednaniach.
S poukazom na judikatúru vnútroštátneho ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať zo
všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany
spotrebiteľa, teda žalovaného ako strany slabšej.Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je
povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším

vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu
podmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s

judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez
možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy.

S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo nebolo možné uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie.

Zmluvou o revolvingovom úvere bolo preukázané, že ročná úroková sadzba úveru prestavovala 70%,
ktoré dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uvedená výška zmluvného
úroku je neprimerane vysoká. Na uvedené nemá vplyv súlad celkových nákladov za poskytnutie úveru,
ani uvedenie RPMN, ako ani priemernej RPMN. Ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujú len
demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok k spotrebiteľskej zmluve. Predmetná zmluva o úvere

predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Vyplýva to aj zo znenia zo
všeobecných zmluvných dojednaní priložených v žalobe (podľa článku 2 bod 1 zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári). Výšku ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru
stanovuje v tejto formulárovej zmluve veriteľ (žalobca). Túto výšku úrokovej sadzby v danom prípade
bolo potrebné považovať za dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení

strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalovaných v 1. a 2. rade. Je neprípustné dojednanie úrokov
vo výške, ktorá nemá morálny základ a zjavne vybočuje z rámca primeranosti vyjadreného v § 3
Občianskeho zákonníka.

Výška úrokovej sadzby je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere uzatváranej so spotrebiteľom a
preto jej dojednanie musí spĺňať požiadavku primeranosti. Má svoj význam aj z hľadiska posúdenia

súladu zmluvy s dobrými mravmi (podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý
sa prieči dobrým mravom). Výška zmluvných úrokov za poskytnutie fyzickej osobe nepodnikateľovi
je teda významná z hľadiska posúdenia tzv. civilnoprávnej úžery, ako aj úžery z hľadiska noriem
trestného práva. Podzákonné normy (nariadenie vlády) upravujúce celkovú výšku odplaty za poskytnutie
úveru, nemôže limitovať posudzovanie platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva (v danom

prípade Občianskeho zákonníka, keďže pre spotrebiteľa je výhodnejšia občianskoprávna úprava
posudzovania súladu s dobrými mravmi, v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou s poukazom na ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že zmluva neobsahovala platné dojednanie o obligatórnej
náležitosti zmluvy o úvere a to o úrokoch za poskytnutie úveru, bol daný dôvod kvalifikovať uvedenú
zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, ako absolútne neplatnú. Aj keď zmluvné

dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nemôže byť
posudzované ako neprijateľná podmienka, je možné hodnotiť dojednanie ročnej úrokovej sadzby za
poskytnutie predmetného úveru žalovaným vo výške 70,01% za rozpor s dobrými mravmi, zjavne
zneužívajúce zlú finančnú situáciu spotrebiteľa; priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v
eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti (spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1

do 5 rokov predstavovali v danom období 12,75%; ak potom súdy za prijateľné úroky považujú
dvojnásobok takto stanovených úrokov, ročná úroková sadzba úveru dojednaná medzi účastníkmi
značne prevyšovala aj dvojnásobné navýšenie úrokov bankami (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 29. 1. 2015, č. konania 9Co/1045-2014). Argument o súlade výšky odplaty za úvery na finančnom
trhu ako ani súlad odplaty za poskytnutie úveru s vykonávacou normou nemá vplyv na uvedený záver.

Pri poskytnutí úveru vo výške 930, by len výška úveru a úrokov za poskytnutie úveru predstavovala
sumu 1.581 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade boli preto povinní vydať žalobcovi peňažné plnenie, ktoré
na základe zmluvy získali a to 930 eur. Z dôvodu, že podľa výslovného tvrdenia žalobcu zaplatili napredmetnú sumu peňažné plnenie vo výške 1.156,94 eur, vrátili žalobcovi prijaté plnenie v podstatne
vyššej sume, ako prijali (plnenie navyše). Keďže v čase vyhlásenia rozsudku, ktorý stav je pre súd
rozhodujúci, žalobca nepreukázal trvanie dlhu zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, žaloba musela byť

zamietnutá ako nedôvodná.

Predmetná zmluva neobsahovala ani platnú obligatórnu zmluvnú náležitosť výšku, počet, termíny
splátok istiny ako aj úrokov, poplatkov, ktoré sú zahrnuté v každej splátke, následkom čoho je
považovanie úveru zo zákona za bezúročný a bez poplatkov (§9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods.
1 písm a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov v znení neskorších predpisov). Žaloba aj

z uvedeného dôvodu musela byť zamietnutá. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti
výšky každej jednotlivej časti žalovanej sumy zaťažuje žalobcu. Žalobca nemal záujem konkretizovať
a preukazovať výšku uplatneného nároku spôsobom, aby bola naplnená úradná povinnosť súdneho
prieskumu a noriem na ochranu spotrebiteľa. Žalobcu však nemožno nútiť byť úspešný v sporovom
konaní, keďže takýto postup by predstavoval porušenie zásady rovnosti strán v konaní. S poukazom na
judikatúru komunitárneho práva opakovanie výzvy súdu, odročovania súdnych pojednávaní z dôvodov

na strane veriteľa, predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom.
Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, najmä z výšky poskytnutého úveru žalobcom a výšky
peňažného plnenia poskytnutého žalovaným, nebolo možné žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť sumu,
na zaplatenie ktorej žalobca svoj nárok preukázal. Vo vzťahu k akýchkoľvek ďalším iným nárokom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, s čím je spojené zamietavé rozhodnutie súdu. Sporové konanie

je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť a preukazovať tvrdenia je zásadne vecou
účastníka konania. Žalobca napriek výzve súdu nekonkretizoval a nepreukázal nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Je potrebné uviesť, že podľa novelizovanej úpravy
spotrebiteľského práva súd je povinný prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo dôvod, ktoré
bránia priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, nemohlo

dôjsť k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute medzi zmluvnými stranami. Žalobca nepreukázal trvanie
omeškania s plnením dlhu, vzhľadom na nepreukázanú existenciu dlhu v čase vyhlásenia rozsudku.
Keďže splátky zahŕňali aj úroky okrem istiny, nebolo preukázané omeškanie s platením istiny.

S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo, nebolo možné uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie a

to žalovanú sumu 935,90 eur, zmluvnú pokutu a úrok z omeškania, najmä ak žalovaní zaplatili na
predmetnú zmluvu o 226,94 eur viac, ako predstavovalo poskytnuté peňažné plnenie zo strany žalobcu
(z dôvodu nedodržania obligatórnych zmluvných podmienok v predmetnej zmluve).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľaktoréhoustanoveniažalovanýmv1.a2.rade,ktoríbolivkonaníúspešní,vznikolnároknanáhradu

trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaní v 1. a 2. rade si náhradu
trov konania neuplatňovali, súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.