Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/230/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212210116.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej
Slovenskej republike, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod 10C/245/2012,
10C/248/2012, 10C/250/2012, 10C/252/2012, 10C/253/2012, 7C/446/2012 a 7C/475/2012 v y l u č u
j e vec na samostatné konanie.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Prešov žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 7922-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) T. F., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44

ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 4.797,13 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 959,43 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/245/2012.

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. E., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovejškody sumu 1.926,94 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 385,39 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/246/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Prešov žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 7874-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. D., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 2.784,96 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 556,99 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/247/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Prešov žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 7870-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. D., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 3.945,91 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 789,18 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/248/2012.

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) F. X., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody
sumu 2.584,62 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 516,92 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/249/2012.

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) Z. Š., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 1.615,10 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 323,02 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/250/2012.

RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná jezodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) X. E., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 1.010,85 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 202,17 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/252/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Prešov žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 7817-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom

(povinným) J. J., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 927,03 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 185,41 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/253/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Prešov žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom 7913-ISTINA
RS. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prešov z
dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku

žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom
(povinným) H. Č., nar. X.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 672,61 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 134,52 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na

Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/254/2012.

dôvodu, že tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom
(povinným) Z. T., nar. XX.X.XXXX, postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku a aby následne rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej
škody sumu 1.243,30 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 248,66 €, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na
Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/255/2012.

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 8.10.2012, č.k. 10C/245/2012-7, rozhodol o spojení vecí
vedených pod sp.zn. 10C/245/2012, 10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/249/2012,
10C/250/2012, 10C/252/2012, 10C/253/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012, na spoločné konanie s

tým, že toto bude na Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou značkou 10C/245/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.1NcC/50/2012zodňa18.10.2012bolisudcoviaOkresného
súdu Prešov vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 10C/245/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/230/2012.Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom
ZE-6704-50. Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná

je zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom (povinným) H. F., nar. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a aby následne
rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175,-€ a z titulu nemajetkovej

ujmy sumu 110,64 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť
mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou
značkou 7C/446/2012.

Dňa 27.9.2012 žalobca doručil na Okresný súd Svidník tiež žalobu označenú ako „žaloba na plnenie o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ ktorá je u žalobcu evidovaná pod číslom ZE-6706-6204.
Žalobca sa ňou domáhal, aby súd najskôr medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že žalovaná je

zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Svidník z
dôvodu, že tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom(povinným)X.Q.D.,nar.XX.XX.XXXX,vzákonomstanovenej30-dňovejlehoteaabynásledne
rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175,-€ a z titulu nemajetkovej

ujmy sumu 1.272,36 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s povinnosťou žalovanej nahradiť
mu trovy konania. Konanie o uvedenej žalobe bolo na Okresnom súde Prešov vedené pod spisovou
značkou 7C/475/2012.

Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012, č.k. 7C/44/2012-7, rozhodol o spojení vecí vedených
pod sp.zn. 7C/446/2012 a 7C/475/2012, na spoločné konanie s tým, že toto bude na Okresnom súde

Svidník vedené pod spisovou značkou 7C/446/2012.

UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2NcC/67/2012zodňa18.10.2012bolisudcoviaOkresného
súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp.zn. 7C/446/2012 a vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bardejov, kde je vedená pod spisovou značkou 4C/215/2012.

Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 20.5.2014, č.k. 4C/230/2012-54, rozhodol o spojení vecí

vedenýchpodsp.zn.4C/230/2012a4C/215/2012,naspoločnékonaniestým,žetotobudenaOkresnom
súde Bardejov vedené pod spisovou značkou 4C/230/2012.

Žalobca svoje žaloby pôvodne vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/245/2012,
10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/249/2012, 10C/250/2012, 10C/252/2012,
10C/253/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012, odôvodňoval tým, že Okresný súd Prešov ako exekučný

súd nerozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých
žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne
interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverenia.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na Okresnom súde Prešov pod

sp.zn. 10C/245/2012, 10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/249/2012, 10C/250/2012,
10C/252/2012, 10C/253/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012 žalobca uviedol, pre akú konkrétnu
pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa §
38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom

Okresnému súdu Prešov a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný
súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k
založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v
zákonom ustanovenej lehote. Žalobca poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
- jednak účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričomrozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom
na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu
k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že
exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky
rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných
pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Ďalej poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto
pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú
povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia

navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo napr. notárska
zápisnica. Podľa žalobcu exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá
by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol,
že nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhov na vykonanie exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom
odporujúcimzákonu(t.j.bezsplneniazákonnýchpodmienok)bezďalšíchlegálnychpredpokladovzaložil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový

stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému
súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu
spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu (zásadu legality). Podľa
žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce

k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený). Žalobca poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v zmysle § 40 a
nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a tiež na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou ust. § 40 a
§ 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním o veci, na

ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok definovaných
v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej v §
41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa §
40 zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať
o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci,

výberu právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav.
Žalobca tvrdil, že z hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý štátny orgán - všeobecný súd
dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú
na inom mieste a v inom čase (t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje). Tiež uviedol, že ak v zákone

existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto
obmedzenia zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v
rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto
obmedzení, pretože základné práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec
jeho interpretácie a aplikácie, preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia

revízie rozhodnutia musí byť vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania, čím
degraduje ochranu ich subjektívnych práv bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát
(napr.posilňovaniepozíciespotrebiteľa),pričomtentoúčelnemôžeprevážiťnadochranousubjektívnych
práv účastníka konania tak, že ochrana týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí.Poukazoval na to, že ochranu práva vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom
konaní nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou
kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie

uvedených žalobách uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v tom-ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako
oprávneným a príslušným dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (v jednotlivých
žalobách označenej) zmluvy o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný

exekučný titul (rozsudky rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa §
41 zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak
je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobcu iniciovať občianske súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou
(toho-ktorého) rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej,
ktorá tvorí neodstrániteľnú vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným

exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie
opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva
založením prekážky rozhodnutej veci.

Týmito samostatne podanými žalobami pôvodne vedenými na OS Prešov pod sp.zn. 10C/245/2012,
10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/249/2012, 10C/250/2012, 10C/252/2012,
10C/253/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012 žalobca uplatňoval náhrady majetkovej škody a to v

každom jednotlivom prípade v celkových sumách zodpovedajúcich tej-ktorej istine s príslušenstvom,
ktorépodľanehonemôžuviacbyťpriznanéprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskom
súdnomkonanívedenomprotidlžníkovizpríslušnéhozáväzkovéhozmluvnéhovzťahu.Zároveňvtýchto
žalobách uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a to v každom jednotlivom prípade v rozsahu
20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v tom-ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky

majetkovej škody). Uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým,
že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na
spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu je podľa žalobcu dôsledkom

jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu. Podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom k zmareniu jeho
legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky,
pričom mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad
iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky

a jej príslušenstva. Žalobca uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Tiež uviedol, že neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,
resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov

riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty
a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Podľa žalobcu vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu

na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov a nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Žalobca poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej

ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu jepovinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad

a používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany
všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Žalobca tiež uviedol,
že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

V samostatne podaných žalobách, o ktorých sa konanie viedlo pod pôvodnou spisovou značkou
7C/446/2012 a 7C/475/2012 (tvrdené včasné nerozhodnutie o zmene súdneho exekútora) žalobca
uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na to, že pre obavy

o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy
udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene
súdneho exekútora, pričom zvýraznil to, že exekučný súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu
súdneho exekútora do 30 dní od doručenia takéhoto návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, a to podľa žalobcu napriek
tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa žalobcu neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca
hodnotí ako nesprávny a v rozpore zo zákonom (Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pričom žalobca sa podľa jeho tvrdení dozvedel o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, vždy až po doručení
uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora - skutkový dej bol podľa žalobcu zavŕšený

doručením uznesenia o zmene exekútora.

Žalobca v tejto žalobe majetkovú škodu, ktorej náhradu požadoval vyčíslil vo výške 175,-€, pričom podľa
neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci
správyaudržateľnosti pohľadávkyvobdobí,ktoréuplynulo medzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v uvedenom období vynaložil

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému sumu 70,-€, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-€ a na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,-€ a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-€.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v tejto žalobe poukazoval na
to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase (čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu je podľa žalobcu
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup
exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre

stratukontaktuspovinnýmarizikuinsolvenciepovinného.Uviedol,ženáhradunemajetkovejujmyvníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov (definovaných zákonom
stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv. Tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia

strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľovpocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Podľa
žalobcu úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov,
uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na to, že do obsahu
práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej

právnej normy, súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad
aplikovanej právnej normy. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu
je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie
podľa relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. S poukazom na konkrétne

rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy
vypočítal požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 € za každý mesiac
omeškania činnosti exekučného súdu s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby bezdôvodnej nečinnosti
exekučného súdu. Poukázal tiež v žalobe na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,

žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní na spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 27.9.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podstatnými námietkami žalovanej
proti uplatnenému nároku, ktoré táto podrobne rozviedla vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe boli

poukaz na zmätočnosť podaní žalobcu, na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd, na nejasnosť
titulu nároku na náhradu škody. Žalovaná namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne
prostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie. Poukazovala na
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu.
Tiež tvrdila, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené

23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a
teda predčasne. Tiež poukázala na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody a na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa

§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. Ďalej uviedla a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Poukázala na
to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie nie je splnené. Argumentovala tiež tým, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky a
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalovanej zo
samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie

rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a tiež nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009. Namietala aj vyčíslenie škody s tým,
že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Namietala, že

žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani výšku škody a že nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Žalovaná poukazovala aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho
v spojení s touto činnosťou vytvorené pričom tvrdila, že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané

negatívne a žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Podľa žalovanej, nakoľko žalobca nepreukázal, že bydošlo činnosťou súdu v namietaných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku
skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Vo

vzťahu k žalobe týkajúcej sa neskorého rozhodnutia o zmene súdneho exekútora žalovaná poukazovala
aj na to, že v rozhodnutí o zmene exekútora súd zároveň poverí vykonaním exekúcie exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne vykonaním exekúcie
povereného exekútora - teda na nevyhnutnosť vykonať zo strany exekučného súdu aj iné úkony, v
dôsledku ktorých nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy

a nesprávny úradný postup.

Právny zástupca žalobcu v písomne podanom vyjadrení zo dňa 13.06.2014 uviedol, že súdu predložil
znalecký posudok č. 1/2014 s tým, že jeho založenie originálu do každého konania by bolo
mimoriadne finančne náročné a personálne zaťažujúce a preto uviedol spisovú značku, pod ktorou je
znalecký posudok založený (4C/219/2012). Tento dôkaz preukazuje minimálnu výšku spôsobenej škody.
Žalobca odkazuje na originál znaleckého posudku ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti. Je

nepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípadeneskoréhorozhodovania
súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne 30,76 € a majetková
škoda v každom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
hodnotu minimálne 31,68 €. Porušením práv spoločnosti vznikla aj nemajetková ujma.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, Znalecký ústav, č. 1/2014, odbor

Ekonomika a riadenie podnikov, Ekonómia a manažment zo dňa 17.01.2014 súd zistil, že žalobca
zadal vypracovanie predmetného znaleckého posudku za obdobie rokov 2009-2012. Ako literatúru
použili napr. Teoriu a prax firemných financií, Oceňování majetku a dluhu v účetníctví, Riadenie hodnoty
podniku, Podnik a podnikanie, Metódy oceňovania podniku, Stanovení hodnoty firiem, Finančno-
ekonomická analýza podniku od rôznych autorov. Predmetom znaleckého posudku je posúdenie

činnostíaichekonomickejnáročnostispojenýchsvymáhanímpohľadávoknavrhovateľa.Znaleckýústav
posudzoval činnosti spoločnosti Pohotovosť, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti
o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie e neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora. Výpočet škody

obsahuje štyri základné časti:

- Zvýšené mzdové náklady

- Náklady na tlač

- Náklady na úpravu informačného systému

- Náklady na telekomunikačné služby a poštovné

1. Výpočet zvýšených nákladov: zistenie pracovného času jedného pracovníka, jeho priemernej
hodinovej mzdy, časová náročnosť a porovnanie - zadané množstvo tabuliek. Celkové mzdové náklady
na jednu hodinu práce sú 9,052 €. Mzdová náročnosť na 1 žalobu /NZP a NP/ je 4,151 € a mzdová
náročnosť na 1 žalobu /ZE/ 5,076 €.

2. Náklady na poštovné - 85.676,94 €, pričom za jeden úkon je vo výške 3,01 € a v priemere menej ako

doporučené zásielky a jednu žalobu.

3. Náklady na telekomunikačné služby - priemerná cena na jednu žalobu 4,43 €

4. Prepočet nákladov na tlač - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu pripadá 5,31 € nákladov vynaložených na správu tlače.

5. Prepočet nákladov na úpravu informačného systému - na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu pripadá 13,86 € nákladov vynaložených na úpravu informačného
systému.

Žaloby NZP a NP sú v celkovej výške 30,76 € a žaloby ZE - 31,68 €.Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP spolu 30,76 € (mzdové nálady 4,15 €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Žaloby ZE spolu 31,68 € (mzdové nálady 5,07,- €, náklady na tlač 5,31 €, náklady na úpravu
informačného systému 13,86 €, náklady na poštovné 3,01 €, náklady na telekomunikačné služby 4,43 €).

Žalovaný v písomne podanom vyjadrení zo dňa 22.04.2014 uviedol, že znalecký posudok predložený
žalobcom považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu

majetkovej škody navrhovateľa a navrhujú naň neprihliadať z nasledujúcich dôvodov :

1. Na strane 3. znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že je vypracovaný na základe objednávky
žalobcu, je jednostranný, následkom čoho ho odporca spochybňuje ako nevieryhodný, nakoľko
tento nezadával súd, žalovaný nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, náklady na poštovné, tlač,
posudzovanie ktorých je predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané kritérium skutočností,

na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Pri vypracovaní posudku
sa vychádzalo len z podkladov žalobcu, ktoré sú nepresné. I napriek skutočnosti, že predmetom
znaleckéhoposudkunebolourčiť,čivkonkrétnomkonanídošlo,resp.nedošlokpochybeniuexekučného
súdu, nakoľko táto otázka je predmetom konania vo veci samej. I napriek tomu znalecký ústav
konštatoval, že k nesprávnemu úradnému potup súdu došlo, a to bez bližšieho odôvodnenia, s

tým, že časť žalôb bola súdmi zamietnutá už na prvom stupni, pričom tieto odôvodnili predmetné
rozsudky nenaplnením skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo strany súdov tak, ako
to predpokladá zč. 514/2003 Z.z. Najzávažnejším nedostatkom posudku je, že tento by mal byť
vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom úradný postup exekučného súdu,
ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Znalecký posudok je len

prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení na počet žalôb, čo je
neprípustné. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku so štatistickými údajmi,
vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Výpočty pripomínajú voľnú úvahu. Rovnako namietal
posudzované obdobie rokov 2009-2012, keď väčšina konaní neprebiehala v tomto období. Znalecký
posudok nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného

hospodárskeho rastu žalobcu. Namieta, že vo výpočtoch sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie
a pracovníci pre styk s verejnosťou. Jednoznačne spochybňuje závery znaleckého posudku ako i
jeho relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadnú majetkovú škodu vzniknutú v
príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súd v exekučnom konaní.

Na prejednanie veci vedenej pod sp.zn. 4C/230/2012 pred jej spojením s vecou vedenou pod sp.zn.

4C/215/2012 súd nariadil pojednávanie na deň 9.10.2013 a 4.2.2014 a po spojení na deň 30.12.2014.
Vo veci 4C/215/2012 pred jej spojením nariadil pojednávanie na deň 6.11.2013. Žalovaná sa na
pojednávanie nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila s poukazom na hospodárnosť konania, o
odročenie pojednávania nežiadala. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené pojednávanie
taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov

konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, k čomu je
potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu elektronickou poštou (štvrtok dňa 8.10.2013 o 17.31
hod., dňa 3.2.2014 o 11.50 hod.) boli doručené ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania,
ktoré súd už vzhľadom na čas ich doručenia nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie
a žiadosti o odročenie pojednávania nepovažoval za dôvodné. Ani uvádzané dôvody na odročenie

pojednávania nemožno považovať za dôležité dôvody ako ich má na mysli ustanovenie § 119 O.s.p.
(predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 9.10.2013 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
13.9.2013, predvolanie na pojednávanie na deň 4.2.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
20.11.2013),pričomospravedlnenieažiadosťoodročeniepojednávanianeobsahujedeňkedysaprávny
zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie,

neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané, k uvedenému
podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v danom podaní
bol žalobca a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto právnej veci. Súdv tejto súvislosti poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/98
z 13. januára 1999 v zmysle ktorého kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom
termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého

dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Právny zástupca žalobcu, ktorému
predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 6.11.2013 bolo doručené dňa 13.9.2013 a predvolanie
na pojednávanie na deň 30.12.2014 bolo doručené dňa 14.10.2013 neospravedlnil svoju neúčasť na
týchto pojednávaniach a ani nepožiadal súd o jeho odročenie.

Súd sa oboznámil s obsahom žalôb, konanie o ktorých tu je spojené do spoločného konania, s obsahom

písomných podaní účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópií listín
Okresného súdu Prešov zo spisov sp.zn. 11Er/59/2009, 13Er/665/2010, 14Er/235/2010, obsahom spisu
Okresného súdu Prešov sp.zn. 1Er/529/2011, 5Er/2107/2011, znaleckým posudkom a oboznámením sa
s obsahom ďalších v spise pripojených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov zo spisu sp.zn. 1Er/529/2011 súd zistil, že v uvedenej exekučnej
veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému H. E. o vymoženie sumy 479,-€ s príslušenstvom (tejto

exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 10C/246/2012) bola dňa 22.2.2011
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, exekučným
titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 17.3.2011. Uznesením zo dňa 1.4.2011 súd o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ju zamietol z dôvodu absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej doložky na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, keďže táto
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Proti tomuto uzneseniu oprávnený
nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011.

Z fotokópie spisu Okresného súdu Prešov zo spisu sp.zn. 14Er/235/2010 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému H. D. o vymoženie sumy 560,29 €

s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.
10C/247/2012) bola dňa 18.3.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 30.4.2010. Uznesením zo dňa
15.3.2011 súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol

tak, že ju zamietol z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky na ktorej rozhodcovský súd
založil svoju právomoc, keďže táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Proti
tomuto uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011.

Z fotokópie spisu Okresného súdu Prešov zo spisu sp.zn. 13Er/665/2010 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému F. X. o vymoženie sumy 672,-€ s príslušenstvom

(tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 10C/249/2012) bola dňa
27.7.2010 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 5.10.2010. Uznesením zo dňa 3.2.2011 súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ju zamietol z dôvodu

absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, keďže
táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Proti tomuto uzneseniu oprávnený
nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.4.2011.

Z fotokópie spisu Okresného súdu Prešov zo spisu sp.zn. 11Er/59/2009 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému H. Č. o vymoženie sumy 167,72 €

s príslušenstvom (tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn.
10C/254/2012) bola dňa 23.7.2009 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 27.8.2009, súdny exekútor
podaním zo dňa 8.3.2010 urgoval o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd dňa 1.2.2011 vyzval

právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a všeobecné podmienky poskytnutiaúveru,pričomoprávnenývyžiadanédokumentypredložilsúdudňa1.3.2011.Uznesenímzodňa4.4.2011
súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ju
zamietolzdôvoduabsolútnejneplatnostirozhodcovskejdoložkynaktorejrozhodcovskýsúdzaložilsvoju

právomoc, keďže táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Proti tomuto
uzneseniu oprávnený nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011.

Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov zo spisu sp.zn. 5Er/2107/2011 súd zistil, že v uvedenej
exekučnej veci oprávneného (žalobcu) proti povinnému Z. T. o vymoženie sumy 358,-€ s príslušenstvom
(tejto exekučnej veci sa týkala žaloba žalobcu pôvodne vedená pod sp.zn. 10C/255/2012) bola dňa

28.6.2011 pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 19.8.2011. Uznesením zo dňa 3.10.2011 súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že ju zamietol z dôvodu
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, keďže
táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Proti tomuto uzneseniu oprávnený

nepodal odvolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011.

Žalobcasatedadomáhavočižalovanej,zdôvodu,žeOkresnýsúdPrešovakoexekučnýsúdnerozhodol
v ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v týchto žalobách, o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie „postupom v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku“, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia resp. zastavením

exekučného konania: náhrady majetkovej škody vo výške 1.926,94 € a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 385,39 € (pôvodná sp.zn. OS Prešov 10C/246/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Prešov pod sp.zn. 1Er/529/2011), náhrady majetkovej škody vo výške 2.784,96 € a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 556,99 € (pôvodná sp.zn. OS Prešov 10C/247/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Prešov pod sp.zn. 14Er/235/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 2.584,62

€ a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 516,92 € (pôvodná sp.zn. OS Prešov 10C/249/2012, príslušné
exekučnékonanievedenénaOSPrešovpodsp.zn.13Er/665/2010),náhradymajetkovejškodyvovýške
672,61 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 134,52 € (pôvodná sp.zn. OS Prešov 10C/254/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Prešov pod sp.zn. 11Er/59/2009), náhrady majetkovej škody
vo výške 1.243,30 € a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 248,66 € (pôvodná sp.zn. OS Prešov

10C/255/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Prešov pod sp.zn. 5Er/2107/2011).

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na

súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom

súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacovodo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v
mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie

citovaných zákonných ustanovení žaloby žalobcu, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie
považuje za nedôvodné v celom rozsahu a preto všetky žaloby z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto
odôvodnenia zamietol.

Vo vzťahu k všetkým týmto zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom
konaní žalobca nijako nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho-ktorého nimi uplatňovaného nároku -

v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie
postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť
príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo v priebehu

tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne
požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z.).Dôkazyotýchtoskutočnostiach(najmäpotvrdenieoprijatítej-ktorejžiadostiopredbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyvsúvislostistým-ktorýmpríslušnýmexekučnýmkonaním)pritom
žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej

žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Žalobca vo svojom podaní zodňa 11.12.2012 uviedol, že v súvislosti s vecami týkajúcimi sa žalôb pre nerozhodnutie o žiadostiach o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie „postupom, v ktorom by súd správne interpretoval a aplikoval
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody má byť založené v spise OS Prešov, ktorý žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom
konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRa predmetomkonaniajenáhradaškodyanemajetkovejujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia) pri výkone
exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnému J. W., nar. XX.X.XXXX, sp.zn. súdneho exekútora

EX 17232/2010. Toto však nie je preukázaním vyššie uvedených skutočností a tiež tu vyvstáva otázka
prečo by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci k
žalobe o úplne inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní
a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb
(samotnú žalovateľnosť jednotlivých nárokov na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia

žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že dňa 23.4.2012 jej
bolidoručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu škodybeztoho, abyexplicitne
potvrdila že išlo o žiadosti týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu -
teda ani z tohto nemal súd preukázané, že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov
v tomto konaní došlo pred podaním tej-ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok
podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k
preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v
tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

Treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

(v uznesení č.k. 4C/230/2012-24 zo dňa 6.8.2013 a v uznesení č.k. 4C/215/2012-17 zo dňa 6.8.2013).

Čo sa týka žalobcom namietaných zbytočných prieťahov v príslušných exekučných konaniach, ktoré
žalobca tvrdil vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách súd poukazuje na to, že tunajší súd
nemôžerelevantneposudzovaťaneprináležímuužvôbecrozhodnúťotom,čivpríslušnýchexekučných
konaniach v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba
Ústavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúroupreskúmavavždysohľadomnakonkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie

je kompetentný preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný
súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy, žalobca nesúci vo veci dôkazné bremeno však ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie
uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu sám žiadne dôkazy). Okrem
toho z obsahu exekučných spisov ani nevyplýva, že žalobca v týchto exekučných konaniach sťažnosť

na prieťahy predsedovi exekučného súdu podal. Opačný výklad, ako výklad o nemožnosti posudzovať
prieťahy v konaní všeobecným súdom, by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by
boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo

by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo
vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom
stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to,
že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR

(správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

Vo vzťahu k relevancii tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho žalobách treba tiež poukázať na to, že v
texte týmto rozsudkom zamietnutých žalôb žalobca uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného
súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a

oboznámených exekučných spisov (podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnejveci proti povinnému H. E. /sp.zn. OS Prešov 1Er/529/2011/ malo byť rozhodnuté dňa 10.5.2011, hoci
v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 1.4.2011; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o
udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému H. D.Č. /sp.zn. OS Prešov 14Er/235/2010/ malo

byť rozhodnuté dňa 4.5.2011, hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 15.3.2011; podľa
tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci proti povinnému F. X. /sp.zn. OS
Prešov 13Er/665/2010/ malo byť rozhodnuté až dňa 1.4.2011 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti
rozhodnuté už dňa 3.2.2011; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie poverenia v exekučnej veci
proti povinnému H. Č. /sp.zn. OS Prešov 11Er/59/2011/ malo byť rozhodnuté až dňa 3.5.2011 hoci v

skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 4.4.2011; podľa tvrdenia žalobcu o žiadosti o udelenie
poverenia v exekučnej veci proti povinnému Z. T. /sp.zn. OS Prešov 5Er/2107/2011/ malo byť rozhodnuté
až dňa 24.10.2011 hoci v skutočnosti bolo o tejto žiadosti rozhodnuté už dňa 3.10.2011 a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia).

Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala iba na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od
doručenia tej- ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení
účinnom v každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by zákonodarca zamýšľal stanoviť pre
rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie15dňovúaleboinúlehotu,
zaiste by to bol v § 44 ods.2 Exekučného poriadku priamo a výslovne uviedol. Ak ale zákonodarca
v § 44 ods.2 druhá veta Exekučného poriadku výslovne uviedol, že „ak súd nezistí rozpor...do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu“ a potom v samostatnej
tretej vete tohto ustanovenia osobitne uviedol, že „ak súd zistí rozpor...žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne“beztoho,žebytamzakotvilakýmkoľvekspôsobomvyjadrenie
akejkoľvek lehoty, potom je absolútne zrejmé, že neprichádza do úvahy iný výklad ako ten, že pre
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota

stanovená nebola a nie je.

Keďže žalobca tvrdené prieťahy v postupe exekučného súdu vyvodzuje z času uplynutého od dátumu
začatia exekučného konania (t.j. odo dňa keď bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie do zápisnice
súdneho exekútora) do dňa rozhodnutia súdu, treba tiež uviesť to, že tento čas pre posudzovanie
prípadných prieťahov súdu nemôže byť smerodatný, lebo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzniká, a čas jej realizácie preto možno posudzovať až odo
dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu. Tu potom súd pripomína žalobcovi, že súdny exekútor,
ktorého si žalobca sám a dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie, doručoval žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúciesúduažpouplynutízákonnej15-dňovejlehoty,vktorejtakbolvzmysle
§ 44 ods.1 Exekučného poriadku povinný učiniť (v prípade exekučného konania proti povinnému H. E.

toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 22.2.2011, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až
dňa 17.3.2011; v prípade exekučného konania proti povinnému H. D. toto začalo spísaním návrhu na
vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 18.3.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 30.4.2010, teda po viac ako

mesiaci; v prípade exekučného konania proti povinnej F. X. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie
exekúcie u súdneho exekútora dňa 27.7.2010, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až dňa 5.10.2010; v prípade exekučného
konania proti povinnej H. Č. toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
dňa 23.7.2009, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená až dňa 27.8.2009; v prípade exekučného konania proti povinnému Z. T.
toto začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dňa 28.6.2011, ale žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
až dňa 19.8.2011. Nečinnosť exekučného súdu preto nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v
jednotlivých žalobách, už od momentu začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného

poriadku - spísania toho-ktorého návrhu pred exekútorom). Navyše v exekučnej veci voči H. E. došlo krozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote ustanovenej zákonom pre
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade splnenia zákonných podmienok.

Okrem toho tunajší súd doby vo vyššie uvedených exekučných konaniach, v ktorých exekučný súd

rozhodol o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia, nepovažuje vzhľadom na konkrétne okolnosti
týchto vecí vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah posudzovaných exekučných titulov,
súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú z jednotlivých spisov), ako ani
vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované žalobcovi v súvislosti s riadnym
preskúmaním exekučných titulov ako sú vyššie pri jednotlivých exekučných konaniach popísané. Ak

žalobca argumentuje prieťahmi spôsobenými nerozhodnutím v zákonnej lehote, súd nad rámec už
uvedených dôvodov vo vzťahu k neexistencii zákonnej lehoty pre zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pripomína, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR samotné
nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní, viď napr. Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02 v ktorom Ústavný súd judikoval, že pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.

48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj
v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch

postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Súdu je z obsahu exekučných
spisov Okresného súdu Svidník s ktorými sa oboznámil v rámci dokazovania v tejto veci, ako aj z jeho
vlastnej činnosti (§ 121 O.s.p.) a z ďalších u neho vedených vecí žalobcu proti žalovanej známe, že
žalobca inicioval obrovské množstvo exekučných konaní na podklade nespôsobilých exekučných titulov

- rozhodcovských rozsudkov, preto vyvodzovať právo z tvrdených prieťahov v týchto konaniach, ktoré
boli od začiatku nedôvodné a neopodstatnené, lebo na ich iniciovanie žalobca nemal spôsobilý podklad
(exekučný titul) nie je podľa súdu vzhľadom na množstvo týchto konaní a predovšetkým konkrétne
okolnosti prejednávaných vecí namieste. Aj opakovane tvrdené legitímne očakávania žalobcu totiž treba
posudzovať s prihliadnutím na to, že žalobca sa dobrovoľne a sám rozhodol iniciovať tieto exekučné

konania práve na podklade rozhodcovských rozsudkov, kde bolo vzhľadom na platnú právnu úpravu
nevyhnutnépreskúmavaťrozhodcovskédoložky,skúmaťčisavymáhaprávomdovolenéplnenie,pričom
exekučné konania boli vyhlásené za nedôvodné, neprípustné, tak ako v tu prejednávaných veciach.
Základnýprávnyprincípspravodlivostiodsúdupožaduje,abyprávnaochrananebolaposkytovanátomu,
kto sám právo porušuje. Každý by mal ctiť zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a nárok na

právnu ochranu majú len práva, nadobudnuté v súlade so znením a účelom zákona. Tu uplatňované
nárokyžalobcujenemožnénehodnotiťajvtýchtointenciách.Nazačiatkutoboltotižprávežalobca,ktorý
inicioval najskôr rozhodcovské, a potom následne tu prejednávané exekučné konania proti povinným,
hocinatonebolisplnenézákonnépodmienky.Žalobcupritomztakéhotopostupunijakoneospravedlňuje
prípadná existencia určitej pohľadávky proti povinným. Inými slovami povedané, nemôže sa zo zákonom

zakázaného konania stať zákonom dovolené konanie len s poukazom na existenciu pohľadávky. Preto
ak sa žalobca snaží celú zodpovednosť preniesť na exekučný súd tvrdením, že ak by ten rozhodol
skôr, a teda žalobca by skôr vedel, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude
zamietnutá, mohol uskutočniť náhradu exekučného titulu, čím údajne postup súdu zamedzil žalobcovi
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára, tak tu súd pripomína žalobcovi, že zodpovednosť

za „nevedomosť“ žalobcu o nespôsobilosti jeho exekučného titulu ani samotné riziko jeho podnikania
nemožno prenášať na exekučný súd, resp. na žalovanú. Ak by sa žalobca skutočne správal ako riadny
hospodár, zaiste by ako oprávnený neinicioval množstvo nedôvodných, zbytočných exekučných konaní
a ako riadnemu hospodárovi mu už to, že v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nebolo udelené
poverenie na vykonanie exekúcie a následne mu preto nemohlo byť doručené ani upovedomenie o

začatí exekúcie mohlo signalizovať, že na vykonanie exekúcie nie sú splnené zákonné podmienky.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní treba poukázať na to, že uvedené škody žalobcovi v žiadnom
prípade nemohli vzniknúť. Vo vyššie uvedených exekučných konaniach exekučný súd nevykonal žiaden

úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami ozamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach,
ani nevyvolal stav zakladajúci prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných
prieťahov sa súd vyjadril už vyššie). V prvom rade treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z

rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v uvedených exekučných
konaniach nebolo zrušené ako nezákonné, dokonca žalobca sa vo všetkých konaniach voči uzneseniu
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ani len neodvolal. Exekučný
súd postupoval v každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne v súlade so zákonom, ak
preskúmavalotázkusamotnejvykonateľnostitoho-ktoréhoexekučnéhotitulu(rozsudkurozhodcovského

súdu). Exekučný súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v dotknutých exekučných konaniach
splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či na návrh účastníka konania
alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti toho - ktorého exekučného titulu, musel na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať či exekučné tituly, na
základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, boli spôsobilými

exekučnými titulmi v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučnými titulmi v
dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel pritom exekučný súd popri
ust. Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k. IV. ÚS
60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade

právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp.zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že

pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie

je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že

všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu1.a2.smernice)ajpodmienky,ktorýchzmyslomaleboúčinkomjeneposkytnúťspotrebiteľoviprávo

alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernicabola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky
zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku
a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré

upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach nevyužili oprávnenia
v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-

ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Tiež bol oprávnený a povinný skúmať splnenie ďalších podmienok pre vykonanie
exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť
vyplývajúcu z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod
sp.zn. 1Er/529/2011, 14Er/235/2010, 13Er/665/2010, 11Er/59/2009, 5Er/2107/2011 dospel k záveru
o neplatnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých v príslušných všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám o úvere uzavretým medzi žalobcom ako
veriteľom a tým-ktorým dlžníkom, o právach a povinnostiach z ktorých rozhodoval v jednotlivých
konaniach rozhodcovský súd. Rozhodcovské doložky v každom z uvedených konaní exekučný súd
vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda ako neplatné (čo v každom rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach

náležite a podrobne odôvodnil). Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené
rozhodcovské rozsudky a príslušné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel k
záveru, že rozhodcovské doložky, na podklade ktorých boli príslušné rozhodcovské rozsudky vydané,
nezakladali pre ich neplatnosť (prameniacu z ich povahy neprijateľných zmluvných podmienok)

právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň znamená, že príslušné
rozhodcovské rozsudky neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné
viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu boli plne opodstatnené a zákonné.
Uvedené postupy exekučného súdu neboli posudzovaním vecnej správnosti toho-ktorého rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom

žalobcu,žeexekučnýsúdvovyššieuvedenýchexekučnýchkonaniachzaložilprekážkuvecirozhodnutej
- pokiaľ totiž rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach, ním vydané
rozsudky, ktoré boli predložené ako exekučné tituly sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré sú z hľadiska
právneho neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a ako také nemôžu zakladať v prípadnom občianskom
súdnom konaní prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu na náhrady

majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb vedených
pôvodne na OS Prešov pod sp.zn. 10C/246/2010, 10C/247/2010, 10C/249/2010, 10C/254/2010,
10C/255/2010) sú absolútne nedôvodné, nakoľko žalobcovi uvedené škody nevznikli.

Žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Napriek uvedenej skutočnosti
žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi

rozhodovania OS Prešov v ním vedených exekučných veciach vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto
konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných
exekučných konaniach, ani porušenie práva na súdnu ochranu, či práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS Prešov. V príslušných exekučných konaniach
bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané

riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu
s povinným, ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou
doby od podania tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej
zamietnutí.Nemožnosatiežstotožniťstvrdeniamižalobcu,ženeexistenciaakéhokoľvekvnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných

nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, resp.
s údajnou absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u
neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu
ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov
žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánovžalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli súdu zo strany žalobcu
predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha
sa náhrady škody, či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity členov jeho riadiacich orgánov

sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca
taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného súdu v jednotlivých vyššie uvedených exekučných
konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych) ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu iba o ničím nepreukázané, prosté
tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom,
že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli
v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V súvislosti s tvrdenou frustráciou
treba pripomenúť, že žalobca v exekučných konaniach nevystupoval ako povinný voči ktorému by sa

viedlo nedôvodné exekučné konanie, ale ako oprávnený, ktorý sám také nedôvodné konanie inicioval.
Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal
nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani
jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazochpodľavyššiecitovaného§17ods.3zákonač.514/2003Z.z.ačosatýkauplatnenýchnárokov

na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej-ktorej istiny s príslušenstvom požadovanej
v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody, treba opätovne zdôrazniť, že súd nemal
nijako preukázané, že by v dotknutých exekučných konaniach OS Prešov (ktorých sa jednotlivé uvedené
žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému či nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla

akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

V časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10C/245/2012,
10C/248/2012, 10C/250/2012, 10C/252/2012, 10C/253/2012, 7C/446/2012 a 7C/475/2012 vylúčil vec

na samostatné konanie, nakoľko pre aktuálnu nemožnosť zabezpečiť pre potreby dokazovania príslušný
exekučný spis iný postup neprichádzal do úvahy.

S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutými v jej
vyjadrení doručenom súdu 23.9.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie uvedenými

dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie uvedených
dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania, zmätočnosti žalôb
a pod.).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo

rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa§151ods.1,ods.2O.s.p.,opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní dňa 30.12.2014 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.), že v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá je v celom rozsahu neúspešný „žalobca povinný
zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške, ako budú určené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku vlehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto
rozhodnutiatrovynevyčíslila,pričomzobsahuceléhospisovéhomateriálujejžiadnepreukázateľnétrovy
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa §

151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania vo veciach vylúčených na samostatné konanie bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej
veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 13, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014