Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613010428
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1613010428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému E. U., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.11.2014 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

E. U., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom T. A. č. XXX/X, R.
D. R.

sa uznáva vinným,
že

dňa 19.09.2012 v čase o 17.45 h viedol osobné motorové vozidlo zn. A. G. s ev. č. MY- XXX AO po
ceste medzi obcami Jabloňové a Pernek, kde po prejazde mierne ľavotočivou zákrutou neprispôsobil
rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, poveternostným podmienkam, technickému stavu vozidla a iným

okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho dostal s vozidlom šmyk, prešiel do protismeru,
potom zišiel mimo vozovku a skončil v potoku na kolesách, teda porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
a), § 16 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
v dôsledku čoho spolujazdec sediaci na pravom zadnom sedadle, poškodený B. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. č. XXX, utrpel ťažké poranenie krčnej chrbtice a miechy, na následky ktorých na mieste
dopravnej nehody zomrel,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkých druhov na dobu v trvaní 3 ( tri ) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 06.11.2013 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
2Pv 400/12 zo dňa 05.11.2013 na E. U. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Tunajší súd vydal vo veci dňa 19.03.2014 trestný rozkaz, voči

ktorému podal obžalovaný ako aj prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky odpor. Z toho dôvodu súd
nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného Ing. C. W., svedkov C. M., D.
W., O. T., C. L. a znalca z odboru cestná doprava Ing. C. L., oboznámením sa s ostaným obsahom spisu,

najmä so správou Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, odboru dopravy zo dňa 12.11.2014 a
zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyslovil, že sa necíti byť vinným. Vo svojej výpovedi uviedol, že
predmetného dňa jazdil od X. v R. do R. pod R., pričom v aute viezol dvoch spolupracovníkov zo E.
a z V.. Išlo o C. M. a B. W.. Išiel na vozidle A. G.. Počas jazdy začalo mierne popŕchať, takže musel

sem tam zapnúť stierače a pred obcou D. zrazu dostal šmyk v ľavotočivej zákrute, takže vozidlo sa
otočilo a zadnou časťou preleteli cez priekopu a zostali stáť šikmo zavesení na mostíku nad potokom.
Obžalovaný uviedol, že keď začal vchádzať do ľavotočivej zákruty, ubral plyn, dá sa povedať, že brzdil
motorom a zákrutu prechádzal asi rýchlosťou 75 km/h. V jeho jazdnom smere bola odporúčaná rýchlosť
70km/h pre vozidlá nad 7,5 t, a v protismere je dopravná značka, ktorá odporúča rýchlosť 70 km/h pre

všetky vozidlá. C. M. sedel vo vozidle na mieste spolujazdca a B. W. vzadu vpravo. Obžalovaný udával,
že počas jazdy si nič mimoriadne nevšimol, avšak keď vystúpil, tak si všimol, že vozovka bola klzká a
tiež si všimol, že na boku robili výkopové práce, kde prehlbovali priekopu vedľa cesty a zrejme takto
sa dostal prach na vozovku. Po náraze sa pýtal najprv spolujazdca, či sa mu niečo nestalo, a potom
sa s rovnakou otázkou otočil dozadu, pričom videl, že B. sa najprv na neho pozrel, a potom mu hlava

klesla na hruď. Preto požiadal C., aby rýchlo volal záchranku, avšak pri náraze mu vypadol mobil, tak
požiadali jedného pána, ktorý pri nich zastavil, aby zavolal pomoc. Obžalovaný uviedol, že sa snažil
poskytnúť B. prvú pomoc, tento zomrel v sanitke pri prevoze do nemocnice. Obžalovaný tiež uviedol,
že B. W. bol jeho blízky priateľ, vyrastali spolu v jednej dedine, chodili na rovnakú školu, a potom spolu
aj pracovali. Za to čo sa stalo, sa ospravedlnil aj jeho rodine, ktorá to prijala. Celé ho to veľmi mrzí, nie

to však už možné už napraviť.
Poškodený Ing. C. W., syn zomrelého B. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho otec s
obžalovaným boli celý život priatelia. O dopravnej nehode nevie nič bližšie, pretože tam nebol. Trest,
ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze považuje on, aj celá rodina za príliš tvrdý, celú
udalosť hodnotia ako nešťastnú udalosť. On ani jeho rodina nepociťujú k obžalovanému hnev a o celej

nehode spolu hovorili. Poškodený si voči obžalovanému neuplatnil nárok na náhradu škody.
Svedok C. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pred nehodou cestoval spolu s obžalovaným a B.
W. v aute, ktoré šoféroval obžalovaný. On sedel ako spolujazdec a p. W. sedel vzadu za ním. Svedok
uviedol, že on celú cestu pospával, pokiaľ vie, tak cesta bola trocha popršaná, viditeľnosť bola dobrá.
Svedok uviedol, že on sa zobudil, keď začalo auto hádzať zo strany na stranu, potom ich otočilo a vybehli

z cesty do jarku vedľa cesty. Zadnou časťou narazili a zostali stáť. Auto sa nepretočilo na strechu. Ihneď
po nehode zistili, že on a obžalovaný utrpeli malé zranenia, pričom B. W. nereagoval, preto sa snažili
rýchlo privolať pomoc a obžalovaný sa mu snažil poskytnúť prvú pomoc, a to aj podľa inštrukcií, ktoré
dostávali telefonicky.
Svedok D. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase dopravnej nehody

prichádzal v smere od Jablonového pričom videl na kraji cesty jedného pána so zakrvavenou hlavou,
preto zastavili. On bol v aute ako spolujazdec, šoféroval p. T.. Keď zastavili, videli v auto v priekope.
Potom zavolal rýchlu zdravotnú pomoc, nakoľko jeden z mužov v aute bol v bezvedomý. Násldne odišli
s autom preč, aby nezavadzali v ceste. Samotnú dopravnú nehodu nevidel, prišli tam až keď bolo auto
v priekope.Rovnako vo svojej výpovedi popísal priebeh udalostí aj svedok O. T., ktorý išiel v motorovom vozidle
spolu so svedkom D. W...
Vo veci na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok C. L., ktorý vykonával záznam z dopravnej nehody

a vyhotovoval tiež časť fotodokumentácie. Spomína si, že v tom čase pršalo a vozovka bola mokrá,
nespomína si, že by bola znečistená alebo, žeby tam stála voda. Stav vozovky bol dobrý, v čase
dopravnej nehody však nebol asfaltový povrch nový. svedok ďalej uviedol, že krátko pred dopravnou
nehodou vykonávali v tom mieste dohľad nad plynulosťou a bezpečnosťou premávky a merali rýchlosť
idúcich vozidiel. Počas toho ako sa vracali na oddelenie, boli informovaný operačným dôstojníkom o

dopravnej nehode, takže sa tam vrátili asi po 20 minútach. Svedok sa vyjadril, že k dopravnej nehode
došlo po vyjdení z ľavotočivej zákruty v smere jazdy vodiča a usudzuje, že k nej došlo nie v dôsledku
prekročenia povolenej rýchlosti ale v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti vozila stavu a povahe vozovky.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru dopravy Ing. C. L., ktorý uviedol, že v plnom
rozsahu pridržiava svoj písomného znaleckého posudku a tiež svojej výpovedi zo dňa 20.09.2013, a
k tomu nemá čo doplniť ani zmeniť. Znalec uviedol, že podľa znaleckého dokazovania bola príčinou

nehody zlá technika jazdy v súčinnosti so zlým technickým stavom vozidla ( nesúmernosť brzdového
systému zadnej nápravy a nedostatočná hĺbka drážky behúňa dvoch pneumatík uvedených v znaleckom
posudku, ktorý posudzoval technický stav vozidla ). Vedomosť o nesúmernosti brzdnej sústavy by bola
možná len vtedy, ak by vodič pred dopravnou nehodou musel núdzovo brzdiť, a pritom by bol zistil,
že vozidlo vybočuje z priameho smeru jazdy. Inak o nesúmernosti brzdnej sústavy nemohol vedieť.

Účinok a súmernosť bŕzd je jedna z vecí, ktoré sa kontrolujú pri technických prehliadkach vozidiel a pri
zistení takejto závady sa vozidlo hodnotí ako nespôsobilé na premávku po cestných komunikáciách.
Vozidlo obžalovaného pri pravidelnej technickej kontrole vyhovovalo zákonným požiadavkám, čo však
neznamená, že v období medzi pravidelnými prehliadkami sa jeho stav nemohol zmeniť. Znalec ďalej
uviedol, že v zásade platí, že voda na vozovke znižuje priľnavosť pneumatík a pokiaľ by sa na vozovke

nachádzal prach alebo piesok po výkopových prácach znižovalo by to priľnavosť vozovky ešte viac, a
v takomto prípade by ani vyššia hĺbka dezénu pneumatík než je povolená nemala zásadný vplyv na
možnosť šmyku. Znalec uviedol, že nie je možné zhodnotiť, či by k šmyku došlo pri rýchlosti, ktorou jazdil
obžalovaný, ak by bola na vozovke iba voda, pretože pre vyhodnotenie tejto okolnosti chýbajú viaceré
vstupné faktory, ktoré vznik šmyku ovplyvňujú ( hrúbka vodnej vrstvy ). V zápisnici o mieste nehody

chýbajú údaje o tom, aký bol stav vozovky v čase nehody. Znalec preto vychádzal z toho, že vozovka
bola mokrá ale neznečistená. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že pred dopravnou nebrzdil, táto okolnosť ani
objektívne zistená nebola, možno konštatovať, že ako príčina šmyku odpadáva nesúmernosť brzdnej
sústavy a zostáva len nesprávna technika jazdy spočívajúca v rýchlosti vozidla a stavu vozovky. V tejto
súvislosti možno povedať, že ak by bola vozovka znečistená, vzniku šmyku by nezabránila ani vyššia

hĺbka dezénu než je predpísaná. V prípade ak nebola na vozovke umiestnená značka obmedzujúca
rýchlosť alebo značka upozorňujúca na znečistenie vozovky, mohol vodič len ťažko predvídať tieto
skutočnosti a prispôsobiť tomu jazdu.
Zo správy Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, odboru dopravy vyplýva, že v čase dopravnej
nehody, nebol na úseku cesty II/501 medzi obcami Jablonové a Pernek položený nový asfaltový povrch

a ani nebolo v tom čase popri vozovke vykonávané pracovníkmi správcu žiadne zemné práce.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má
za preukázané, že obžalovaný neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a technickému
stavu svojho vozidla, v dôsledku čoho dostalo jeho vozidlo šmyk a zišlo mimo vozovky, následkom čoho

spolujazdec B. W. utrpel ťažké poranenia krčnej chrbtice na následky, ktorých zomrel.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), je
vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v prípade ak by vozovka bola znečistená

prachom, pieskom alebo inou nečistotou v dôsledku výkopových prác a na túto skutočnosti by vodič
nebol upozornením dopravným značením, v takom prípade by nebol schopný predvídať takéto okolnosti
a nemohol by vzniku dopravnej nehody zabrániť prispôsobení jazdy, a v tomto prípade by nezohralo
žiadnu rolu ani to, že vozidlo obžalovaného bolo v nevyhovujúcom technickom stave.
Skutočnosť, že vozovka bola znečistená, sa vykonaným dokazovaním nepotvrdila, nakoľko zo správy

Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, odbor doprava jednoznačne vyplýva, že v tom čase neboli
v mieste nehody uskutočňované žiadne zemné práce a takisto ani službukonajúcu policajt C. L.,
ktorý dopravnú nehodu dokumentoval, nepotvrdil, žeby vozovka bola akokoľvek znečistená. Vo svojejvýpovedi uviedol, že vozovka bola v dobrom stave. Je teda zrejmé, že v čase dopravnej nehody bola
vozovka mokrá ale neznečistená, čo korešponduje so závermi znaleckého posudku.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 1

zákona o cestnej premávke, a nakoľko v dôsledku tohto porušenia vznikla dopravná nehoda, je takéto
porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej
premávke hodnotené ako porušenie závažným spôsobom. Pri posudzovaní zavinenia obžalovaného
odkazuje súd v plnej miere na závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru cestná
doprava, ktorý jednoznačne určil ako príčinu dopravnej nehody neprispôsobenie rýchlosti a techniky

jazdy stavu a povahe vozovky a technickému stavu vozidla.
Rovnako bolo preukázané, že obžalovaný porušil aj ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej
premávke, keďže použil na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke. Aj v
tomto smere súd poukazuje na závery znaleckého posudku, podľa ktorého hĺbka dezénu na zadných
pneumatikách vozidla bola menšia ako dovolená hodnota a zároveň bola zistená nesúmernosť brzdovej
sústavy, pričom z dôvodu výskytu týchto chýb vozidlo nebolo spôsobilé na premávku na pozemných

komunikáciách.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný porušil povinnosti vodiča ustanovené v § 4 ods. 1 písm. a/ ako
aj § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke a v dôsledku týchto porušení vznikla dopravná nehoda, čím
obžalovaný porušil dôležitú povinnosť ustanovenú zákonom a spôsobil tak z nedbanlivosti smrť iného.
Skutočnosť, že poškodený B. W. utrpel pri dopravnej nehode také ťažké poranenia krčnej chrbtice v

dôsledku, ktorých zomrel, má súd za preukázanú znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, podľa
ktorého príčinou úmrtia poškodeného boli poranenia krčnej chrbtice, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.
Konanieobžalovanéhosúdhodnotilakovedomúnedbanlivosť,keďžeakodržiteľvodičskéhooprávnenia
vedel o povinnosti vodiča, že jazdu musí prispôsobiť stavu vozovky, vonkajším podmienkam ako aj
technickému stavu vozidla a tiež, že na jazdu môže použiť len také vozidlo, ktoré možno prevádzkovať

v cestnej premávke, avšak tieto povinnosti nerešpektoval spoliehajúc sa, že k následku nedôjde.
Súd sa podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil so správami o povesti obžalovaného, evidenčnou
kartou vodiča a odpisom registra trestov a zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, požíva
dobrú povesť, v roku 2007 a 2008 spáchal priestupky v cestnej premávke bez dopravnej nehody.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Trestného
zákona a zisťoval pomer a závažnosť priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods.
2 Trestného zákona. U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.
Obžalovaný nie je kriminálne závadovou osobou, dopustil sa trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti.
Celú vec oľutoval a pociťuje ju aj ako vlastnú ujmu, nakoľko poškodený B. W., ktorý pri dopravnej nehode

zomrel, bol jeho blízkym priateľom. Z uvedených dôvodov, súd dospel k záveru, že napriek závažnému
následku spočívajúcemu v usmrtení poškodeného, je potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovným
a preventívnym trestom, nie represívnym, za súčasného splnenia ochrannej funkcie trestu v podobe
uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá, preto mu uložil podmienečný trest
odňatia slobody.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby stanovenej zákonom v ustanovení § 149 ods.
2 Trestného zákona, ktorá je určená v rozsahu dva až päť rokov. Po zhodnotení všetkých okolností
prípadu, jeho následkov ako aj osoby obžalovaného, dospel súd k záveru, že vzhľadom na doterajšiu
bezúhonnosť a nedbanlivostné zavinenie bude v súlade so zásadami individuálnej a generálnej

prevencie uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý súd podľa § 49 ods. 1
písm. a) s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaný povinný viesť riadny život, nedopustiť
sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že
sa neosvedčil, a trest odňatia slobody vykoná. Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pri vedení

motorového vozidla, súd mu zároveň podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti
viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 roky, ktorého účelom je represia a splnenie ochrannej
funkcie trestu vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Okresnom súde Malacky.