Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/186/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111222632.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: S., právne

zastúpenéhoJUDr.VierouStrakovou,advokátkousosídlomvPrešove,kpt.Nálepku5,protižalovanej:
K., právne zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o určenie,
že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z iných trov konania vo výške
150,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 443,50 Eur, to všetko na účet právneho zástupcu

žalovanej v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 11.08.2011 smerovanou proti žalovanej sa žalobca domáhal určenia, že do
dedičstva po nebohom S., zomrelom dňa XX.XX.XXXX patrí nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo
XX postavený na parcele registra KN C číslo XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 695 m2,
zapísaný na LV číslo XXX, katastrálne územie N., obec N., okres N. v spoluvlastníckom podiele X
k celku. Vo svojom žalobnom návrhu poukázal na to, že nebohý S. spolu s manželkou O. rodinný
dom postavili v roku 1962. Jednalo sa o prestavbu staršieho rodinného domku pozostávajúcu z dvoch
izieb, jednej kuchyne, predsiene, špajzy, kúpeľne a pivnice. Prestavba rodinného domu bola realizovaná

za trvania manželstva spoločne obidvoma manželmi. V súlade s ustanovením § 22 ods. 1, 2 zákona
č. 265/1949 Sb. o práve rodinnom, imanie, ktoré nadobudne ktorýkoľvek z manželov v čase trvania
manželstva - vyjmúc to, čo nadobudne dedičstvom alebo darom, a to čo slúži jeho osobným potrebám
alebo výkonu jeho povolania - tvorí jeho získaný majetok. Získané majetky obidvoch manželov sú
majetkom im spoločným (zákonné majetkové spoločenstvo). Po nebohom S. bolo zastavené dedičské
konanie, pretože zomrelý nezanechal majetok. Z manželstva S. s O. pochádzajú dve deti: S. (žalobca)
a K. (žalovaná).

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p., ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou úplnosti a správnosti okruhu účastníkov konania. Ako to vyplýva
zo zápisnice o predbežnom vyšetrení Štátneho notárstva v Prešove zo dňa 23.04.1974 v dedičskej veci
po nebohom S., okruh zákonných dedičov predstavujú traja dedičia: O. (manželka poručiteľa), S. (synporučiteľa) a K. (dcéra poručiteľa). Aktívna legitimácia žalobcu je nesporne daná a
preukázaná s tým, že ide o zákonného dediča, avšak zo zákona prichádzajú do úvahy ešte ďalší dvaja
dedičia: dcéra a manželka poručiteľa, ktorá však účastníčkou konania nie je. Na tunajšom súde

pod sp. zn. D 1278/93 na návrh tejto dedičky prebehlo náhradné dedičské konanie vzťahujúce sa na
novoobjavený majetok, v ktorom v zápisnici výslovne prehlásila, že dedičstvo neodvolateľne prijíma.

Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva sa musí vzťahovať na všetkých dedičov a keďže
nebola jedna dedička poručiteľa v návrhu označená, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením

z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie (neúplný okruh účastníkov) žalobu zamietol. Mal zato, že v
danej veci sa jedná o definovanie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a vyriešenie tejto otázky sa
dotýkaspoločnýchprávapovinnostívšetkýchúčastníkovkonaniaodedičstve.Predmetnékonaniemôže
preto splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t.j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva, je vyriešená
rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania. V konaní pred
súdom preto treba podľa povahy veci považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov.

Právna úprava prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri
nadobúdaní dedičstva. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov
právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q, § 175zca O.s.p.) existuje určitá neistota v tom, s akým
výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto

z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti
poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a
nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. (rozsudok NS SR zo dňa 31.07.2012, sp. zn. Cdo 197/2010).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej vo vyššie citovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., právo
na náhradu trov konania vzniklo žalovanej, voči ktorej súd žalobu zamietol, čo svedčí o jej úspechu v
konaní. Preto súd v súlade s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia podaným žalovanou do podateľne
tunajšieho súdu dňa 03.11.2014, súd priznal žalovanej iné trovy konania predstavujúce sumu 150,-

Eur, ktorú žalovaná na základe uznesenia č.k. 8C 186/2011 - 103 zo dňa 18.01.2013 zložila na účet
súdu a ktoré boli preúčtované na odmenu znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku. Ďalej súd
priznal žalovanej trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“), pričom súd pri
určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ustanovenia § 11 ods.

1 písm. a) vyhlášky, a táto odmena predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu, pretože hodnotu
sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch. Preto súd priznal žalobcovi odmenu za dva úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastupovania zo dňa 22.09.2011, podanie vyjadrenia vo veci samej zo dňa
03.10.2011) po 57,- Eur, za jeden úkon právnej služby znížený na 1/4 - tinu v zmysle § 13a ods. 4
vyhlášky (účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 20.03.2012) vo výške 14,67 Eur, za tri úkon právnej

služby(účasťnapojednávaniachdňa12.06.2012,02.10.2012a29.11.2012)po58,69Eur,zajedenúkon
právnej služby znížený na 1/4 - tinu v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky (účasť na odročenom pojednávaní
zo dňa 08.01.2014) vo výške 15,47 Eur a za jeden úkon právnej služby (účasť na pojednávaní konanom
dňa 29.10.2014) vo výške 61,87, teda tarifná odmena predstavuje spolu sumu 382,08 Eur. Súd ďalej
priznal žalovanej režijný paušál 2 x 7,41 Eur, 4 x 7,63 Eur a 2 x 8,04 Eur, teda spolu 61,42 Eur. Trovy

právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 443,50 Eur (tarifná odmena 382,08 Eur + režijný paušál
61,42 Eur). Preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.