Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/65/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611010143
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Lehoczký

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1611010143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Malackách samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému V. W., pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 08.09.2014 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
V. W., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom G. č. XXXX/XX,
Q.

sa uznáva vinným,
že

dňa 14.03.2008 v čase o 09.35. hod si v Q. na ulici I.. G. číslo X v pobočke ČSOB banky prisvojil sumu
vo výške 400 000,- Sk, ktorá sa do jeho moci dostala omylom potom, ako mu pracovníčka predmetnej
banky vyplatila sumu vo výške 577 000,- Sk namiesto požadovanej sumy 177 000,- Sk, pričom vyplatený
rozdiel si ponechal, čím poškodenej ČSOB, a.s. spôsobil škodu vo výške 13 277, 60 € (400 000,- Sk),

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci omylom a spôsobil tak väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,

Za to sa

odsudzuje

podľa § 236 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j) a 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 18 ( osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej

spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. so sídlom Michalská č. 18, 815 63 Bratislava, IČO:36854140 škodu vo výške 11.355,56.-€ a poškodenej F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. č. XXX/XX,
Q. škodu vo výške 2.164,81 .-€.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 18.04.2011 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
2Pv 107/08-34 zo dňa 18.04.2011 na V. W. (ďalej len „obžalovaný") pre prečin zatajenia veci podľa §
236 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona Súd vo veci vyhlásil rozsudok dňa 18.02.2013, proti ktorému podal
obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí konanom dňa
01.10.2013 uznesením sp. zn. 3To 82/2013 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
okresnému súdu Malacky, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej F. J., zást. poškodeného JUDr.
K. Y., svedkov D. V., A. W., U. W., kpt. JUDr. E. Q. a H. R., znalca ppl. Ing. Z. I. z Kriminalistického a
expertíznehoústavuPolicajnéhozboruvBratislave(ďalejlenKEÚPZ)aprečítanímsvedeckejvýpovede
U. V., oboznámil sa s odborným vyjadrením KEÚ PZ a priloženým CD nosičom obsahujúci videozáznam

z pobočky ČSOB Q., ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený
vo výroku rozsudku.

Obžalovaný V. W. sa necítil byť vinným zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Obhajoval
sa tým, že vtom čase chcel kúpiť záhradnú chatku so záhradou za 180.000,- Sk od manželov V.. Za

týmto účelom im vyplatil zálohu vo výške 3.000,- Sk. Z tohto dôvodu išiel do banky, kde chcel vybrať
zvyšnú sumu 177.000,- Sk. Pracovníčka pokladne sa ho najprv pýtala, v akých bankovkách to chce,
keď jej povedal, že mu je to jedno, odrátala mu najprv 77.000,- Sk v rôznych bankovkách v nominálnej
hodnoty 1.000,- a 5.000,- Sk. Zvyšných 100.000 narátala v čítačke zapáskovala ich s tým, že navrchu
bola päťtisícová bankovka. Na jeho požiadanie mu dala obálku, do ktorej si vložil peniaze a takto si ich

dal do vnútorného vrecka bundy. Peniaze pred vložením do obálky neprerátaval, dôveroval pracovníčke
banky. Po odchode z banky si ešte z bankomatu z iného účtu vybral 2.000,- Sk, ktoré potreboval na
poplatok do katastra nehnuteľností. Ešte v ten deň boli s manželkou a dcérkou u V., kde im odovzdal
peniaze v obálke, pričom on sa venoval dcérke, ktorá bola nervózna a plakala. Po chvíli sa spýtal V., či je
všetko v poriadku, či suma zodpovedá kúpnej cene, načo ho oni uistili, že áno a preto odišli a išli podať

vklad do katastra nehnuteľností. Asi o 3 dni, t.j. v pondelok mu telefonovali z banky, aby tam prišiel, čo
nemohol, nakoľko bol v tom čase v Košiciach. Nechceli mu povedať dôvod, preto povedal, aby zavolali
jeho manželke, ktorá do banky išla a zistila, čo je vo veci, t.j. že mu vyplatili o 400.000,- Sk viac. V záujme
vyriešenia veci išli s manželkou a švagrinou v piatok do banky, tu s nimi rokoval jeden pán z Bratislavy a
bola tam aj pani W.. Tvrdili, že mu omylom vyplatili o 400.000,- Sk viac, a že majú na to dôkaz. Vyjadril

sa, že o tom nič nevie, žiadnych 400.000,- Sk naviac nemal. Odmietli mu tiež povedať, aký dôkaz majú.
Tvrdili, že si pracovníčka pokladne pomýlila tisícové bankovky s päťtisícovými. Obžalovaný uviedol, že
manželka bola ešte predtým s jedným pánom z banky u V. a pýtala sa ich, či náhodou nebolo v obálke o
400.000,- Sk viac. V. tvrdili, že nie, kontrolnú pásku medzičasom zahodili a z peňazí mali už len polovicu,
lebo polovicu už dali dcére. Ten pán z banky čakal pred domom V.. U V. bol opakovane, kde im vysvetlil,

aká je situácia, avšak oni zotrvávali na tom, že žiadne peniaze naviac nedostali.
V čase, keď vyberal peniaze, videl na čítačku peňazí len z boku a nesledoval ju. Tých 100.000,- Sk, ktoré
rátala pracovníčka v čítačke bolo prelepených páskou, ostatné bankovky neboli zviazané. Po odchode
z banky peniaze nepreratúval a V. ich odovzdal v obálke, tak ako ich dostal.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.09.2014 obvinený uviedol, že nevie, či na peniazoch, ktoré

dal manželom V. bola páska alebo nie. On im tieto peniaze odovzdal tak, ako mu boli odovzdané v
banke. To znamená, že ak boli bankovky previazané páskou, tak im ich odovzdal aj s páskou. O tom,
že pásku V. zahodili, vie od nich samých. Toto mu hovorili, keď bol neskôr u nich a hovoril im, že im
zrejme odovzdal viac peňazí.
Svedkyňa JUDr. K. Y. vypovedala, že dňa 14.3.2008 bolo po zúčtovaní všetkých pokladničných operácii

zistené, že v pobočke banky v Q. je schodok 400.000,- Sk. Sprostredkovane vie, že tohto dňa
prebehlo približne 8 hotovostných operácií vo vyšších hodnotách, tieto boli preverené prostredníctvom
kamerového systému, pričom malo byť zistené, že v prípade obžalovaného pracovníčka mu odovzdala
balík päťtisícových bankoviek namiesto tisíckorunových a v dôsledku toho vznikol tento rozdiel.
Svedkyňa uviedla, že ona tento kamerový záznam nevidela, toto vedela len zo správy pracovníka, ktorý

sa zaoberal preverovaním tohto prípadu. Svedkyňa ďalej uviedla, že vo všeobecnosti je prax taká, žehotovosť je dodávaná z Národnej banky Slovenska v balíčkoch po 100 ks a bankovky sú v tomto počte
prelepené páskou, na ktorej je vyznačená ich nominálna hodnota. Tieto balíčky sa podľa interných
predpisov pred vyplatením klientovi opätovne preratúvajú a prelepujú tou istou páskou z Národnej banky

Slovensko. V predmetnej veci zrejme došlo omylom k zámene balíku bankoviek vo vyššej nominálnej
hodnote t.j. vo výške 5.000,- Sk. Čítačka bankoviek počíta len počet kusov, nie ich nominálnu hodnotu.
V súvislosti s touto vecou boli všetky väčšie hotovostné výbery, ku ktorým toho dňa došlo, preverené
prostredníctvom kamerových záznamov a výpovedí pracovníkov.
Svedkyňa D. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 14.01.2013, kde uviedla, že na predaji

záhradnej chaty sa dohodli s manželkou obžalovaného, kúpna cena bola dohodnutá 170.000,- Sk a z
tejto sumy im nebola dopredu vyplatená žiadna záloha, peniaze im boli vyplatené naraz v prítomnosti
obžalovaného, jeho manželky a jej nebohého manžela. Okrem toho tam bola aj ich malá dcéra, ktorá
sa hrala v kuchyni, kde sedeli. Nevie kto peniaze vyložil na stôl, tieto boli položené v strede stola, celá
suma bola zložená v bankovkách v nominálnej hodnote 100,-- Sk. Bankovky v inej nominálnej hodnote
tam neboli a taktiež neboli previazané, ani prelepené, boli voľne položené na sebe. Bankovky prerátala

2x a po nej aj manžel a obidvaja zhodne narátali 170.000,- Sk. Manželka obžalovaného prišla na druhý
deň potom, ako im dali peniaze a hovorila, že majú nejaký problém v banke, že tam chýbajú peniaze
pokladníčke a hovorila, že peniaze, asi majú oni. Ona jej hneď povedala, že to nie je možné, lebo peniaze
preratúvali pred nimi.
Po upozornení na rozpory s jej výpoveďou v prípravnom konaní svedkyňa poprela, že by vypovedala, že

peniaze boli previazané páskou, že napočítala sumu 165.000,-Sk, že tam boli len päťtisícové bankovky,
že manžel prekrížil každú päťtisícovú bankovku, a že by jej dal obžalovaný pri odchode 500,- Sk.
Zápisnicu o jej výsluchu nečítala. Podpis na zápisnici je jej, ale už si nepamätá, že ju podpisovala.
Nakoľko svedkyňa D. V. dňa 30.12.2013 zomrela, súd na hlavnom pojednávaní konaného dňa
08.09.2004 vypočul ako svedkyňu jej dcéru H. R., ktorá bola jej jedinou dedičkou. Svedkyňa vo svojej

výpovedi uviedla, že od svojich rodičov vedela, že záhradu predali manželom W. za 170.000,- Sk z
dôvodu, že rodičia už boli starí a ona s manželom záhradu nechceli. Manželia W. im peniaze vyplatili v
hotovosti s tým, že si túto sumu prerátavali viackrát. Rodičia jej nespomínali, či im predtým obžalovaný
vyplatil nejakú zálohu. ďalej uviedla, že od rodičov vie, že asi po týždni prišiel za nimi p. W. a obvinil
ich, že im vyplatil viac peňazí, a že sú zlodeji. Rodičov to veľmi trápilo až do smrti, keďže sa obidvaja

považovali za čestných ľudí. Rodičia túto sumu použili na výmenu okien a dverí v rodičovskom dome,
išlo o sedem okien a vie, že ešte niečo doplácali. Svedkyňa vypovedal, že v rámci dedičského konania
bola predmetom dedičského konania aj vkladná knižka, na ktorej bolo približne 9.000 €.
Z dôvodu značných rozdielov vo výpovedi svedkyne D. V. v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávania, v zmysle inštrukcií Krajského súdu, súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.06.2014 vypočul ako svedka kpt. JUDr. E. Q., ktorý vykonal výsluch svedkyne v prípravnom konaní.
Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že si spomína, že v tejto veci vykonával procesné úkony, ale
vzhľadomnaodstupčasusiužnespomínanažiadnekonkrétneskutočnostisvýpoveďousvedkyneD.V..
Vzhľadom na úmrtie svedka U. V. dňa 19.6.2012, súd podľa § 263 ods.3 písm. a/ Trestného poriadku
prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v ktorej uviedol, že záhradu predávali pôvodne za sumu

180.000,- Sk. Potom sme z tejto ceny zľavili a ponúkli ju W. za cenu 170.000,-Sk. P. W. súhlasil s touto
cenou a dopredu im dal sumu 3.000,- Sk. Táto suma bola za prepis záhrady. Potom, v piatok prišiel za
ním p. W. aj s manželkou, pričom povedal, že má so sebou aj peniaze na kúpu záhrady. Sadli si teda
k stolu, vedľa neho sedela manželka a oproti ním p. W. s manželkou. Tiež tam mali svoje dieťa. P. W.
vytiahol „na dvakrát" z vrecka peniaze a položil ich na stôl. Po tom, čo ich položil, tak manželka tieto

zobrala a začala ich prepočítavať. Po ich prepočítaní ich posunula k nemu a ich takisto začal počítať
takým spôsobom, že bankovky ukladal krížom na seba, kde ukladal dve 5 tisícové bankovky na seba
a narátal sumu 165.000,-Sk. Peniaze boli v 5 tisícových bankovkách a bola na nich nejaká páska, ale
peniaze neboli pevne zviazané, nakoľko keď manželka tieto zobrala do ruky, tak jej vypadli z tejto pásky.
Potom p. W. ešte z vrecka vytiahol 1.000,- Sk a tieto položil na stôl. Chvíľu sa ešte bavili, a potom W.

odišli, peniaze však ostali na stole. Tých 165.000,Sk p. W., podľa výpovede svedka vytiahol na dvakrát
z vrecka a potom ešte dodal 1.000,-Sk. Boli u nich asi hodinu. Vtedy podpísali aj zmluvu. Peniaze mal
doma, tieto použil na rôzne výdaje, kupovali plastové okná a pod.
Svedkyňa A. W., manželka obžalovaného vypovedala, že bola s manželom a s dcérou v banke, keď
bol vyberať peniaze. Čakali ho pri stolíku a on bol pri pokladničnej prepážke. Odtiaľ išli najprv do

DEXIA Banky vybrať z jej konta 2.000,- Sk na zaplatenie poplatku v katastri nehnuteľností. Potom išli
rovno k V., kde im manžel odovzdal sumu 177.000,- Sk. Tieto peniaze mal manžel uložené v obálke
vo vrecku, neskôr ich pani V. prepočítavala a mala ich rozložené na kôpky na stole. Ona ani manžel
peniaze predtým neprerátali, keďže hovoril, že v banke ich počítali na elektronickej čítačke. Táto sumasa skladala z páťtisíckorunových a tisíckorunových bankoviek. Darovaciu zmluvu uzatvorili na žiadosť
V., keďže sa chceli vyhnúť plateniu vyšších daní. Darovaciu zmluvu podpisovali u nich doma v piatok,
keď im odovzdali peniaze. Od nich išli rovno na kataster, kde podali návrh na vklad. Podpisy na zmluve

neoverovali, podpisy si overovali len manželia V..
Nie je pravdou, že by kúpili záhradnú chatku s pozemkom za 170.000,- Sk, bolo to za sumu 180.000,-
Sk a kúpnu cenu vyplatili v päťtisíc a tisíc korunových bankovkách. Pokiaľ pani V. tvrdila na hlavnom
pojednávaní niečo iné, nevie si vysvetli z akého dôvodu takto vypovedala, asi preto že je už stará a
veci si už nepamätá. Tiež im dali zálohu 3.000,- Sk na základe žiadosti pána V. za vyhotovenie zmlúv,

pretože predchádzajúci záujemcovia ho v tomto smere oklamali. Videla, ako manžel dával u V. obálku
s peniazmi na stôl. Potom videla peniaze rozložené na kôpkach, keďže medzi tým sa musela venovať
dcére a od stola odbiehala. Celou cestou k V. manžel s týmito peniazmi nemanipuloval. V pondelok ju
potomkontaktovalizbanky,abyvovlastnomzáujmeavzáujmemanželatamprišla.Natomtostretnutíjej
oznámili, že manželovi omylom dali o 400.000,- Sk viac. bola z toho šokovaná a povedala im, že peniaze
nepreratúvali, tieto preratúvala pani V.. Na požiadanie pána V., ktorý zastupoval banku ju odviezol k V.,

ktorým vysvetlila o čo ide, avšak títo zhodne popreli, že by boli dostali viac peňazí. Pán V. pri tom nebol,
čakal na ňu v aute. Na druhý deň boli aj s manželom opätovne v banke, kde opätovne hovorili, že o
tom nič nevedia, nakoľko manžel si tieto peniaze pri odchode z banky neprerátal. My sme ich žiadali,
aby nám ukázali nejaké dôkazy, keďže sme nevedeli, či klamú V., alebo kde sa stala chyba. Dôkazy
im odmietli ukázať.

Svedkyňa U. W.. vypovedala, že dňa 14.03.2008 bol u pani J. na pokladni č. 1 zistený pri uzávierke
schodok 400.000,- Sk, pričom nevedeli, ani opakovanými previerkami zistiť, ako k tomuto schodku došlo.
Preto požiadala bezpečnostného technika pán B., aby im pomocou kamerového systému pomohol
spresniť, kde mohlo k chybe dôjsť. Prostredníctvom emailovej komunikácie mu vytypovala transakcie,
ktoré je treba preveriť. Išlo o transakcie týkajúceho sa väčšieho výberu, alebo vkladu, keďže na základe

svojich pracovných skúseností tipovala, že by mohlo ísť o nejaký omyl. Technik previerkou zistil, že sa
jednalo o prípad výberu pána W., keďže na kamerovom zázname bolo jasne vidieť, že mu bol odovzdaný
najprv balíček 100 ks bankoviek v nominálnej hodnoty 5.000,- Sk, a potom mu bolo ručne narátaných 14
ks päťtisícových bankoviek a 7 ks tisíckorunových bankoviek. Obžalovaný si tieto peniaze vložil vzápätí
do náprsného vrecka. Vzápätí po tomto zistení kontaktoval obžalovaného telefonicky, v jej prítomnosti

vtedajší riaditeľ pobočky pán V., s cieľom dohodnúť stretnutie s obžalovaným v záujme uzatvorenia
dohody o vrátení omylom vyplatenej sumy. Keďže obžalovaný hovoril, že je odcestovaný stretli sa s jeho
manželkou, ktorej vysvetlili, čo sa stalo a dohodlo sa stretnutie s jej manželom na druhý deň. Ona sama
sa nevyjadrila, či o tom niečo vie, alebo nie. Obžalovaný podľa jej názoru bol trochu nervózny, popieral,
že by prevzal viac peňazí, ako 177.000,- Sk a pýtal sa, aký majú o tom dôkaz. My sme mu nepovedali, že

sa jedná o kamerový záznam. Obžalovaný prišiel na stretnutie s manželkou a s jej sestrou. K ďalšiemu
stretnutiu neprišlo, bol nám len doručený jeho list, v ktorom opakovane tvrdil, že prevzal len 177.000,-Sk.
Čítačky bankoviek sledujú pri čítaní viaceré rozhodujúce veličiny, ako je rozmer bankovky, nominálna
hodnota, ochranné prvky, tak že nie je možné, aby sčítačka spočítala bankovky rôznej hodnoty, ako
náhle by tam boli vložené rôzne bankovky, čítačka by vyhodila chybu a zastavila by počítanie. Z toho

je zrejmé, že pokladníčka nemohla v jednom balíčku počítať bankovky rôznych nominálnych hodnôt.
Pokiaľ teda navrchu balíka bola päťtisícová bankovka, museli byť aj ostatné preratúvané bankovky tej
istej nominálnej hodnoty.
PoškodenáF.J.vypovedala,žedňa14.3.2008priuzávierkepokladnezistilaschodokvovýške400.000,-
Sk. Vôbec nevedela, ako tento schodok vznikol, až na základe kamerového záznamu bolo zistené, že

jednému klientovi vydala zle peniaze a to tak, že boli zamenené tisícky za päťtisícky. Toto jej oznámil
riaditeľ V.. Bankovky bývajú balené po 100 ks a prelepené páskou. Všetky bankovky v množstvách po
100 ks sú prelepené páskou, bez ohľadu na ich nominálnu hodnotu. Bankovky dostávali z centrálneho
trezoru v balení po 100 ks, pričom každé balenie bolo podpísané pracovníčkou, ktorá ich balila, tak isto
sme postupovali pri odvode peňazí do centrálneho trezoru. Pokiaľ sa peniaze vydávali klientovi vždy sa

pred ním bankovky prerátali, aj keď boli viazané v balíčku. Bankovky v balíčku prerátala tak, že ich dala
do čítačky bankoviek. Pamätá si, že tisíckorunáčky boli fialovej farby a päťtisíckorunáčky boli farby do
hneda. Banka jej škodu zosobnila tak, že na základe uzavretej dohody bola povinná zaplatiť jej sumu
65.217,- Sk, ktorú celú uhradila v mesačných splátkach po 40,- euro.
Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ spracovaného na základe CD nosiča, obsahujúceho videozáznam z

pobočky ČSOB, Q. zo dňa 14.03.2008 v čase okolo 09.35 hod. (skutok) vyplýva, že
1. z predloženého videosúboru s názvom malac.avi bola zhotovená vytlač obrázkov (Obr. č. 1 - č. 8)
dokumentujúcich zaznamenanú podozrivú osobu, ktorá preberala finančnú hotovosť.2. Detailné zobrazenie prevzatej hotovosti podozrivou osobou a detailné zobrazenie z porovnávacieho
videozáznamu dokumentujú obrázky č. 9 - č. 16, ktoré tvoria Prílohu č. 1 odborného vyjadrenia.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo zistené, či vydávané bankovky boli nové použité alebo ich

kombinácia, meranie hrúbky zväzku bankoviek nebolo realizované. V súčasnej dobe nie je možné
zabezpečiť nové bankovky nominálnej hodnoty 1.000,Sk a 5.000,- Sk. Meranie hrúbky zväzku bankoviek
by vzhľadom na rozlíšenie predloženého videozáznamu neviedlo k empirickým a porovnateľným
výsledkom.
4. Detailným skúmaním predloženého sporného videozáznamu bolo zistené, že 14 ks bankoviek

nominálnej hodnoty 5.000,- Sk nebolo vydávané v balíčku, ale boli prepočítavané po kusoch priamo pred
podozrivou osobou. Z toho dôvodu nebolo porovnávané zobrazenie balíčkov bankoviek (14 ks a 100
ks) s nominálnou hodnotou 5.000,- Sk. Túto skutočnosť dokumentuje upravený sporný videozáznam,
ktorý tvorí prílohu č. 2 odborného vyjadrenia
5. Pre porovnanie veľkosti zväzku bankoviek 100 ks nominálnej hodnoty 5.000,- Sk a 20 ks nominálnej
hodnoty 5.000,- Sk bol zhotovený porovnávací videozáznam, ktorý umožňuje vizuálne pozorovať rozdiel

medzi zväzkami bankoviek. Zobrazenie porovnávaných zväzkov dokumentujú obrázky č. 17 a č. 18 v
Prílohe č. 1 odborného vyjadrenia. .
6. Videosúbory s názvom Vystúp 0l.avi (Vystúp 01_slow).avi, ktoré sa nachádzajú na CD-R nosiči
(Príloha č. 2) dokumentujú prepočítavanie kusových bankoviek nominálnej hodnoty 5.000,- Sk (14 ks) a
nominálnej hodnoty 1.000,- Sk (7 ks). Videosúbor bol vytvorený z predloženého videosúboru malac.avi

spomalením záznamu na 50% a vložením čísiel 2-14 a 1-7 podľa dynamických pohybov pracovníčky
pobočky, ktorá kusové bankovky preratúvala pred podozrivou osobou.
Svedok pplk.lng. Z. I., ktorý odborné vyjadrenie vypracoval na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
vzhľadomnakvalitutohtozáznamu,niejemožnéurčiť,čibalíčekbankoviekobsahujebankovkyrovnakej
nominálnej hodnoty, alebo rôznej nominálnej hodnoty.

Z video záznamu bolo možné ustáliť a dokumentovať farebné rozlíšenie bankoviek, ako aj to, že
obžalovanému boli vydané bankovky rôznej nominálnej hodnoty, a to bankovky červenohnedej farby a
bankovky modrej farby. Nie vždy sa dalo s určitosťou zistiť, koľko bankoviek tej ktorej nominálnej hodnoty
bolo obžalovanému odovzdané. Len s pohybu pokladníčky pri preratúvaní peňazí bolo možné usúdiť,
aký počet bankoviek a akej hodnoty odpočítala.

Vyššie uvedené závery korešpondujú so záznamom kamerového systému premietnutého na hlavnom
pojednávaní. Zo záznamu je viditeľné, že obžalovanému bol najprv odovzdaný balíček bankoviek hnedej
farby previazaný páskou a následne manuálne odrátané bankovky hnedej farby na kôpku na pravej
strane z pohľadu pracovníčky pokladne a ďalej odrátané bankovky modrej farby na kôpku na ľavej
strane. Obžalovaný vzal bankovky modrej farby a položil ich na ostatné bankovky hnedej farby. Celú

vyplatenú sumu obžalovaný uložil do obálky, ktorú mu dala pracovníčka pokladne a túto si uložil do
ľavého vnútorného vrecka na bunde. Potom opustil priestory banky.
Z písomných správ ČSOB o prešetrení pokladničného schodku /č.l. 75-95 /vyplýva, že dňa 14.03.2008
bol zistený pokladničný schodok u klientskej pracovníčky p. J. F. vo výške 400.000.-Sk. Po kontrole
všetkých operácií uskutočnených daný deň bolo zistené, že uvedená omylom vyplatila z účtu

č.XXXXXXXXX/XXX namiesto sumy 177.000.-Sk sumu 577.000.-Sk, p.W. V. nar.XX.XX.XXXX, čím
vznikol pokladničný schodok. Zamenila si balík bankoviek v nominále l00ks/l000.-Sk za 100ks/5000.-Sk.
Dňa 19.03.2008 sa uskutočnilo stretnutie v prítomnosti p.W. V., p.W., p.B. a za banku Ing.Q. V. a U. W..
Klient tvrdil, že prevzal od klientskej pracovníčky 20 kusov bankoviek v nominále 5000.-Sk pod páskou a
ostatné päťtisíckorunáčky spolu so siedmimi kusmi tisíckorunáčok do sumy sedemdesiatsedemtisíc mu

pracovníčka narátala manuálne. Počas osobného stretnutia klient pôsobil nervóznym dojmom a stále sa
dotazoval na dôkaz. Klient po osobných stretnutiach a ani po písomnom upozornení a žiadosti pobočky
banky nevrátil čiastku 400 tis. SKK, ktorá predstavuje pokladničný schodok na pobočke banky v Q.,
nakoľko podľa svojho vyjadrenia neprijal žiadne iné prostriedky, okrem 177.000 SKK.
Dňa 01. februára 2008. Československá obchodná banka, a.s. uzavrela s pracovníčkou F. J. dohodu o

náhrade škody, vo výške 65.217,- Sk v mesačných splátkach od septembra 2008.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za
preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd má za
preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zatajenia veci podľa § 236 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, keď si prisvojil finančnú hotovosť vo výške 13.277 € (400.000,- Sk), ktorá mu

bola pracovníčkou banky vyplatená omylom a spôsobil tak spoločnosti ČSOB väčšiu škodu.
Skutočnosť, že obžalovanému bola pracovníčkou banky omylom vyplatená finančná hotovosť vo výške
400.000 Sk má súd za preukázanú predovšetkým z podkladov predložených bankou ako aj svedeckými
výpoveďami pracovníkov banky. Pri svojich úvahách súd vychádzal predovšetkým z kamerovéhozáznamu banky a vytlačených obrázkov z toho záznamu, ktoré sú súčasťou odborného vyjadrenia KEÚ
PZ. Súd poukazuje predovšetkým na obrázok č. 5, na ktorom je viditeľné, že obžalovaný preberá balík
bankoviek od pracovníčky banky, pričom tento balík je previazaný páskou a taktiež je viditeľné, že prvá

bankovka je hnedej, resp. hnedočervenej farby, čo zodpovedá bankovke s nominálnou hodnotou 5000
Sk.Obžalovanývosvojejvýpovediuviedol,žepracovníčkabankysumuvovýške100.000Skodrátalana
čítačke, zápaskovala ich s tým, že navrchu bola päťtisícová bankovka. Nespornou teda bola skutočnosť,
že pracovníčka banky prerátavala peniaze na elektronickej čítačke a tieto potom zápaskovala, pričom
vrchnou bankovou bola bankovka s nominálnou hodnotou vo výške 5.000 Sk. Spornou zostala otázka,

akej nominálnej hodnoty boli ostatné bankovky v zapáskovanom balíku. Obranu obžalovaného, ktorý
tvrdil, že ostatné bankovky v tomto balíku mali nominálnu hodnotu 1000,- Sk, má súd za vyvrátenú
predovšetkým svedeckou výpoveďou U. W. pracovníčky banky, ktorá uviedla, že elektronické čítačky
pracujú na takom systéme, že sledujú pri čítaní viaceré veličiny, ako je rozmer bankovky, nominálna
hodnota, ochranné prvky, takže nie je možné, aby čítačka spočítala bankovky rôznej nominálnej hodnoty.
Ako náhle by tam boli vložené rôzne bankovky, čítačka by vyhodila chybu a zastavila počítanie. Na

základe uvedené, má súd za preukázané, že v balíku, ktorý bol odovzdaný obžalovanému v banke
a opatrený páskou nemohli byť bankovky rôznej nominálnej hodnoty tak, ako to vo svojej výpovedi
uviedol obžalovaný. Táto skutočnosť je taktiež potvrdená výpoveďou svedkyni U. W., ktorá uviedla, že
podľa predpisov banky sa páskou opatruje len balík bankoviek, ktorý obsahuje sto kusov bankoviek
rovnakej nominálne hodnoty. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že pracovníčka banky ďalšie bankovky v

hodnote 77.000,- Sk nepáskovala, ani nerátala na elektronickej čítačke, ale ich len voľne odovzdala
obžalovanému. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa udalosti stali tak, ako to uvádza obžalovaný, že v
zapáskovanom balíku bola na vrchu bankovka v nominálnej hodnote 5000 Sk a ostatné bankovky v
balíku boli v hodnote 1000 Sk, elektronická čítačka by automaticky pri prepočítavaní vyhodila chybu, čo
sa však nestalo. Rovnako má súd za preukázané, že v balíku opatrenom páskou, ktorý bol odovzdaný

obžalovanému nemohlo byť 20 kusov bankoviek nominálnej hodnoty 5000 Sk. Túto skutočnosť dokazuje
obrázok č. 18. na ktorom je zachytený balík bankoviek v nominálne hodnote 5000 Sk s počtom kusov
20. Pri porovnaní s obrázkom č. 5, na ktorom je viditeľný balík bankoviek, ktorý bol obžalovanému
odovzdaný, je možné aj voľným okom vidieť rozdiel v hrúbke týchto balíkov. Na základe uvedeného má
súd nad všetku pochybnosť preukázané, že pracovníčka banky odovzdala obžalovanému bankovky v

hodnote 577.000 Sk namiesto 177.000 Sk, a to tak, že mu omylom vydala balík bankoviek v počte sto
kusov s nominálnou hodnotou 5000,-Sk ( teda 500.000 Sk) namiesto balíka bankoviek v počte sto kusov
s nominálnou hodnotou 1000 Sk, čoby predstavovalo sumu 100.000 Sk a k tomu mu ručne dopočítala
sumu vo výške 77.000,- Sk.
Nakoľko obžalovaný vo svojej obrane uvádzal, že peniaze, ktoré mu boli vyplatené v banke odovzdal

manželom V., od ktorých spolu s manželkou kupovali záhradu, bez toho aby tieto znovu prepočítaval
alebo s nimi nejako manipuloval, zaoberal sa súd aj touto otázkou, teda, či táto omylom vyplatené suma
bola nakoniec odovzdaná obžalovaným manželom V.. V tomto smere súd vychádzal predovšetkým zo
svedeckých výpovedí A. W., D. V. a U. V., ktorí boli pri vyplácaní kúpnej ceny za záhradu prítomní.
Svedkyňa D. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.01.2013, pričom jej výpoveď

vykazovala v niektorých bodoch rozpory s jej výpoveďou z prípravného konania. Tieto rozpory vo
svojich výpovediach svedkyňa nevedela nijako vysvetliť. Súd v tomto prípade poukazuje na vysoký vek
svedkyne ( r. 1934 ) a taktiež značný časový odstup od udalostí. Nakoľko svedkyňa dňa 30.12 2013
zomrela nemohol ju súd opätovne vypočuť a odstrániť tak rozpory v jej výpovediach, tak ako to vo svojom
rozhodnutí uviedol Krajský súd. Súd však poukazuje na skutočnosť, že svedecká výpoveď svedkyne D.

V. v prípravnom konaní bola v podstate zhodná so svedeckou výpoveďou U. V..
Obžalovaný vo svojej výpovedi uvádzal, že k manželom V. išiel spolu so svojou manželkou a ich malou
dcérou. Peniaze položil u nich na stôl v obálke tak, ako mu boli odovzdané v banke, a potom sa venoval
dcérke, nakoľko bola uplakaná. Nevedel uviesť, či V. peniaze prerátavali, bol k nim otočný chrbtom.
Súd neuveril obrane obžalovaného, a túto má za vyvrátenú svedeckými výpoveďami A. W. ako ja U.

V.. Svedkyňa A. W. ani raz vo svojich výpovediach neuviedla, žeby sa jej manžel mal počas toho ako
boli u V. sústavne venovať ich dcére. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla
peniaze rozložená na kôpkach na stole, medzitým sa musela venovať dcérke a od stola odbiehala.
Toto korešponduje aj so svedeckou výpoveďou svedka U. V., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že všetci
štyria, teda on s manželkou a manželia W. sedeli spolu za jedným stolom. Rovnako aj svedkyňa D. V.

v prípravnom konaní uviedla, že p. W. sedel celý čas pri stole a pani W. občas odbiehal k dieťaťu. Z
výpovedí svedkov A. W., U. V. a D. V. možno jednoznačne vyvodiť, že všetci štyria sedeli spolu za
jedným stolom, pričom len svedkyňa A. W., manželka obžalovaného, odbiehala k dcérke.Obžalovaný ďalej uvádzal, že nevie, či V. peniaze prerátavali. Skutočnosť, že peniaze manželia V.
minimálne jeden krát prerátavali je však opäť potvrdená svedeckými výpoveďami svedkov U. V., D. V.
a A. W., pričom táto uviedla, že pani V. peniaze prepočítavala a tieto videla rozložené na kôpkach na

stole. Na základe týchto svedeckých výpovedí súd ustálil sled udalostí tak, že manželia V. sedeli spolu
s manželmi W. za jedným stolom, pričom manželka obžalovaného občas odchádzal od stola, aby sa
venoval dcére, pričom tieto peniaze boli minimálne jeden krát prerátavané manželmi V. priamo pred
obžalovaným a boli rozložené na stole. Súd pri svojich úvahách vychádzal z logického predpokladu, že
keďže obžalovaný sedel pri stole spolu s V. a títo peniaze prerátavali pred ním, musel by si všimnúť

značný rozdiel vo výške sumy týchto peňazí. Súd tiež poukazuje na tú časť svedeckej výpovede svedka
U.V.,ktorýuviedol,žepeniaze,ktoréimdalobžalovanýboliopatrenépáskou,alenebolipevnezviazané,
nakoľko keď jeho manželka zobrala tieto do ruky, tak jej vypadli z tejto pásky. Toto potvrdila vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní aj svedkyňa D. V.. Z uvedeného možno vyvodiť, že s peniazmi bolo
manipulované, predtým ako boli odovzdané manželom V., nakoľko peniaze, ktoré boli obžalovanému
odovzdané v banke boli pevne zviazané páskou, čo je viditeľné aj na videozázname.

Spornou zostal otázka výšky kúpnej ceny za predaj záhrady, pričom obžalovaný spolu so svedkyňou
A. W. zhodne udávali, že cena bola stanovená vo výške 180.000,- Sk, pričom dopredu uhradili sumu
3000,- Sk ako zálohu a zvyšných 177.000,- Sk odovzdali v ten deň V.. Svedkovia U. V. a D. V. zhodne
už v prípravnom konaní udávali, že kúpna cena predstavoval výšku 170.000,- Sk, pričom obžalovaný
im ako zálohu vyplatil dopredu sumu 3000,- Sk a v ten deň im obžalovaný uhradil sumu vo výške

167.000,- Sk, a to tak, že najprv im dal sumu 165.000,- Sk, ktorú pred ním prepočítali, a potom im ešte
doplatil sumu 2.000,- Sk, teda spolu im uhradil celú kúpnu cenu vo výške 170.000,- Sk. Za účelom
odstránenia tohto rozporu súd vypočul dcéru manželov V., H. R., ktorá potvrdila, že jej rodičia predávali
záhradu za sumu 170.000,- Sk. Na základe uvedeného má súd za dokázané, že obžalovaný kupoval
od manželov V. záhradu za kúpnu cenu 170.000,- Sk, pričom nakoľko už predtým im uhradil zálohu vo

výške 3.000,- Sk, v ten deň mu zostávalo doplatiť sumu vo výške 167.000,- Sk. Je teda nepochybné, že
nakoľko chcel z banky vybrať sumu vo výške 177.000 Sk, musel najprv odrátať sumu vo výške 10.000,-
Sk, pričom mal príležitosť zistiť, že v banke mu bola omylom vyplatená vyššia suma. Skutočnosť, že
obžalovaný musel z peniazmi manipulovať predtým ako ich odovzdal manželom, dokazujú aj svedecké
výpovede obidvoch týchto manželov, ktorí zhodne uviedli, že peniaze, ktoré im dal obžalovaný boli

opatrené páskou, ale neboli pevne zviazané, nakoľko keď p. V. zobrala tieto do ruky, tak jej z tejto pásky
vypadli. Z uvedeného možno vyvodiť, že obžalovaný s peniazmi manipuloval, predtým ako ich odovzdal
manželom V., nakoľko peniaze, ktoré mu boli odovzdané v banke boli pevne zviazané páskou, čo je
viditeľné aj na videozázname.
Súd teda neuveril obrane obžalovaného, že si ani v banke, a ani u manželov V. nevšimol taký značný

rozdiel vo finančnej hotovosti, a že s peniazmi nijako nemanipuloval. Z tohto dôvodu súd hodnotí jeho
výpoveď ako značne nevierohodnú a účelovú so snahou vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Na proti tomu
súd uveril výpovedi svedka U. V., že im bola zo strany obžalovaného vyplatená dohodnutá suma vo
výške 167.000,- Sk, ktorá bola za prítomnosti obžalovaného riadne prepočítaná.
Ajnaprieknedostatkupriamychdôkazov,súdusúdil,ženepriamedôkazysúdostačujúcenapreukázanie

viny obžalovanému a logicky vedú k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak ako je uvedený v
tomto rozhodnutí.

Takto mal súd preukázané, že obžalovaný si prisvojil omylom vyplatené peniaze v sume 400.000.- Sk
čím poškodenej spoločnosti ČSOB spôsobil väčšiu škodu vo výške 13.277.-€ /400.000.-Sk/. Tým naplnil

všetky zákonné znaky prečinu zatajenia veci podľa § 236 odsek 1, odsek 2 Tr. zák., ako po stránke
objektívnej tak aj subjektívnej, ktorú súd vzhľadom na okolnosti prípadu hodnotil ako priamy úmysel.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov. O osobe
obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný ani prejednávaný pre priestupok a v mieste
bydliska požíva dobrú povesť. Preto mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle §36 písm. j/ Tr. zák.

Za prečin zatajenia veci podľa § 236 odsek 2 Tr. zák. stanovuje Trestný zákon trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov až 5 rokov. Keďže u obžalovaného prevyšovali poľahčujúce okolnosti, súd v zmysle
§ 38 ods.3 Tr. zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v trestnej sadzbe
6. mesiacov až 3. roky a 6. mesiacov.
Obžalovanému súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, keďže pred spáchaním trestnej činnosti

viedol riadny život a je predpoklad, že na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné pôsobiť výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody.
V súlade s výsledkami dokazovania súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody vo výške uplatnenej
poškodenými F. J. a ČSOB a.s..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia na Okresnom súde Malacky.