Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211023
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111211023.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: CORYN,

s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 510 645, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom,
advokátom so sídlom 080 05 Prešov, Jesenná 8 p r o t i žalovaným: 1/ Prešovský samosprávny kraj,
Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, zastúpeného Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho
kraja, Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, 2/ Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327
646, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o náhradu
za užívanie nehnuteľností rozhodol

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade a
pôvodne žalovanému v 3. rade Slovenskej republike - Slovenská správa ciest Bratislava domáhal, aby
súd žalovaného v 1.rade zaviazal povinnosťou zaplatiť mu 33.184,98 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.182,67 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy
od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zaviazal ich spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy konania. Svoj

žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Solivar a to parcely KN C č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2935 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, na ktorej sa nachádza inžinierska stavba - cesta III. triedy č. 068010 v Prešov - Y. -
G.. Geometrickým plánom číslo X/XXXX bola z pôvodnej parcely KN C č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 2935 m2 odčlenená parcela KN C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 101 m2, pričom na tejto novovytvorenej parcele sa nachádza chodník a na zbytku parcely KN
C číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2834 m2 sa nachádza inžinierska stavba -

cesta III. triedy č. 068010. Inžinierska stavba cesty III. triedy č. XXXXXX bola postavená na pozemku na
základe stavebného povolenia č.j. Y.. XXXX/OD -83 vydaného dňa XX.XX.XXXX Okresným národným
výborom - odborom dopravy v Prešove, ktorému predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby
zo dňa XX.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie cestnej stavby
a táto bola odovzdaná do správy a údržby Okresnej správe ciest a Správe mestských komunikácii

Prešov. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k predmetnej stavbe cesty III. triedy č. 0XXXXX
Prešov - Y. - G. na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, na ktorého s
účinnosťou od 01.01.2004 prešlo vlastníctvo k cestám druhej a tretej triedy. V čase výstavby bol
vlastníkom pozemku a taktiež stavebníkom štát, preto sa nejedná o stavbu neoprávnenú. Vzhľadom ktomu že vlastník stavby nie je vlastníkom pozemkov a nejedná sa o stavbu neoprávnenú, dochádza
ku konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv. Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa
ustanovení o bezdôvodnom obohatení, pričom vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by žalobca

ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Užívateľ cudzej veci bez
právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia
je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase
za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Žalobca odôvodňuje
výšku bezdôvodného obohatenia per analogiam od výšky nájmu, ktorú by bol obdržal ako vlastník

nehnuteľností, ak by žalovaní mali platne uzavretú zmluvu o nájme.

UznesenímOkresnéhosúduPrešovzodňazXX.XX.XXXX,č.k.XN.-XXXsúdkonanievočižalovanému
v 3. rade zastavil.

Žalovaný v 1. rade vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť. Spochybnil

nadobudnutie vlastníckeho práva pôvodnej parcely KN C číslo XXXX/X žalobcom, pričom poukázal na
závery znaleckého dokazovania v znaleckom posudku č. XX/XXXX v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. XX N. X/XXXX. Právny predchodca žalobcu sa nikdy nestal vlastníkom
pôvodnej parcely č. XXXX/X, keďže na takýto prevod mala byť predložená právna listina o prevode
vlastníckeho práva, pričom sa tak nestalo, a teda došlo len k formálnemu zápisu. Taktiež namietol

nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k tomu, že
nie sú naplnené zákonné predpoklady najmä dobromyseľnosť držby ako aj vydržacia doba. Zaradenie
predmetnej nehnuteľnosti do majetku konkurznej podstaty nezakladá vlastnícke právo. Dávalo možnosť
domnelému vlastníkovi excindenčnou žalobnou sa domáhať vlastníckeho práva. Žalobcovi, ktorý nie
je vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol vzniknúť ani nárok na bezdôvodné obohatenie,

ktorého sa v tomto konaní domáha. Ak by mu aj vlastnícke právo svedčalo, žalobca kúpou pozemku,
na ktorom už bola postavená cesta III. triedy č. XXXXX mohol nadobudnúť pozemok len s daným
obmedzením, pričom s takýmto obmedzením žalobca dobrovoľne, slobodne a na základe vlastného
prejavu vôle nadobudol. Pokiaľ vlastník stavieb umiestnených na predmetných pozemkoch na základe
konkludentne uzavretej zmluvy získal právo užívať bezodplatne tieto pozemky, pretrváva takéto právo

vlastníka stavby až do času zániku zmluvy. Vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie
§ 107 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by malo ísť o
obchodno-právny vzťah, teda, že by v tejto kauze mala pripadať do úvahy iná ako všeobecná premlčacia
lehota.Poukázalnakonaniežalobcuvrozporesdobrýmimravmi,ktoréjepotrebnévidieťvokolnostiach,
za akých došlo k získaniu vlastníctva žalobcom. Žalobca v čase kúpy bol dostatočne oboznámený so

stavom nehnuteľnosti o čo svedčí aj článok 5 Kúpnej zmluvy a teda je zrejmé, že vedel, že sa na nich
nachádzajú stavby, ktoré neboli predmetom zmluvy. Priznaním žalobcom uplatneného nároku by došlo k
porušeniu zásady spravodlivého usporiadania veci. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. X N. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odvolací súd potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa,
ktorý žalobu zamietol. V uvedenom súdnom spore boli uplatňované tie isté nároky, z toho istého dôvodu

k identickej nehnuteľnosti, ako aj identické skutkové okolnosti, ak však išlo len o iné obdobie.

Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietol vlastnícke právo žalobcov s
poukazom na výsledky znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod
sp.zn. XX N. X/XXXX. Uviedol, že kúpna zmluva na základe, ktorej žalobca získal vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam bola uzavretá so správcom konkurznej podstaty úpadcu právneho
predchodcu žalobcu, ktorý v čase uzavretie kúpnej zmluvy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností
a teda nemohol platne previesť vlastnícke právo na žalobcu. Poukázal na rozhodnutie NS SR X N.
XXX/XX, kde bolo konštatované, že tak skutočný vlastník nehnuteľností, aj keď táto nehnuteľnosť bola
zapísaná do súpisu konkurznej podstaty, nebol vyzvaný správcom na podanie excindenčnej žaloby,

môže sa skutočný vlastník domáhať určenia svojho vlastníckeho práva, respektíve môže vzniesť
námietku plotom, že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností v takomto druhu konania, pretože
správca konkurznej podstaty nedodržal postup podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. Pripojil sa k námietke
premlčania vznesenej žalovaným v 1. rade.

Konateľ žalobcu podaním zo dňa XX.XX.XXXX ospravedlnil neúčasť na pojednávaní konanom
dňa XX.XX.XXXX z dôvodu čerpania dovolenky a požiadal o jeho odročenie. Súd pojednával v
jeho neprítomnosti vzhľadom k tomu, že mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre
odročenie pojednávania v zmysle § 119 O.s.p. pre neexistenciu dôležitého dôvodu na odročeniepojednávania. Konateľ žalobcu a jeho právny zástupca prevzali predvolanie na pojednávanie dňa
XX.XX.XXXX, t.j. v dostatočnom časovom predstihu. Skutočnosť, že rezervácia hotelového ubytovania
bola konateľovi žalobcu potvrdená až XX.XX.XXXX nepreukazuje skutočnosť, že rezervácia dovolenky

bola uskutočnená v čase pred prevzatím predvolania na pojednávanie. Konateľ žalobcu mal v prípade,
že takúto rezerváciu uskutočnil už v čase pred doručením predvolania túto skutočnosť oznámiť súdu
a požiadať o odročenie pojednávania bezprostredne po jeho doručení. Právny zástupca žalobcu súdu
neprezentoval žiaden dôvod pre odročenie pojednávania. Vo svojom vyjadrení vo veci, ktoré tvorilo
prílohu žiadosti o odročenie pojednávania navrhol, aby súd žalobe vyhovel s poukazom na rozsudok

Okresného súdu Prešov sp.zn. X N. XXX/XXXX-X87 zo dňa XX.XX.XXXX v spojení sa rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. XX N. XX/XXXX-287 z XX.XX.XXXX týkajúceho sa totožnej veci
bezzmluvnéhoužívaniapozemkuzastavanéhopozemnoukomunikáciou, ktorúvčasevýstavbysprávca
majetku štátu staval na pozemku vo vlastníctve štátu. V prípade, ak by súd chcel vo veci rozhodnúť s
poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. X N. XX/XXXX-446 z XX.XX.XXXX, v ktorom
odvolací súd zastáva názor, že ak stavebník (štát) staval pozemnú komunikáciu na štátnom pozemku,

nový vlastník pozemku nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a uplatnenie náhrady za
užívanie takéhoto pozemku je zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka , požiadal súd aby v zmysle ustanovenia § 17 zákona č.757/2004
Z.z. podal podnet Krajskému súdu v Prešove na zjednotenie výkladu zákona, keďže je nesporné, že
došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach jednotlivých senátov Krajského súdu

v Prešove. V prípade, že súd nepodá takýto podnet požiadal, aby súd uviedol, pod akú právnu normu
subsumoval ním zistený skutkový stav, tzn. na základe akého zákonného ustanovenia by žalobca mal
strpieť užívanie pozemkov v jeho vlastníctve bezplatne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z LV č.XXXX, k.ú. Solivar, geometrickým

plánom č. X/XXXX X.yhotoveným GEOPLAN Prešov s.r.o., rozhodnutím mestského národného výboru
v Prešove, odbor výstavby a územného plánovania zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XX-Kc, stavebným
povolením vydaným Okresným národným výborom - odbor dopravy v Prešove dňa XX.XX.XXXX,
č.j. Dopr. XXXX /.-XX, kolaudačným rozhodnutím vydaným Obvodným úradom v Prešove dňa
XX.XX.XXXX , č. D.-P.-XXXX/ 1991, dohodou o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z

vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest na Prešovský samosprávny kraj zo dňa XX.XX.XXX3,
zmluvami o nájme nebytových priestorov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania s priloženými
rozhodnutiami súdov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobcanadobudolvlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnostinazákladekúpnejzmluvyuzavretejdňa

XX.XX.XXXX uzavretej so správcom konkurznej podstaty JUDr. L. Z., správcom konkurznej podstaty
úpadcu R. K., R..F.. X. G.. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený dňa XX.XX.XXXX, pod č. X.-
XXXX/XX. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod spisovou značkou X N. XX/XXXX sa zaoberal
otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnosti, ktorá tvorí aj predmet tohto konania
a dospel k záveru, že dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o návrhu

na vylúčenie zo súpisu majetku v konkurznej podstate - parcely KN C XXXX/X, t. j. dňom XX.XX.XXXX
vznikla nevyvrátiteľná domnienka, že predmetná nehnuteľnosť bola zahrnutá do súpisu oprávnene a že
správca konkurznej podstaty je oprávnený ju speňažiť. Toto speňaženie sa zrealizovalo formou kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej dal konkurzný súd súhlas opatrením č.k. XK XXX/XX-140 zo dňa
XX.XX.XXX7.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach zotrval na podanom žalobnom
návrhu a vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva uviedol, že žalobca nadobudol sporné
nehnuteľnosti v konkurze, pričom v zmysle ustálenej judikatúry takéto prevody nie možné napadať. Vo
vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovanými uviedol, že v súlade s ustanovením § 261 ods. 2

Obchodného zákonníka je potrebné na danú situáciu aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu vzhľadom
k tomu, že sa jedná o vzťah medzi dvoma právnickými osobami respektíve medzi právnickou osobou a
samosprávnou územnou jednotkou. K námietke vznesenej žalovaným v 1.rade, že výkon vlastníckeho
práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že sporné pozemky nadobudol v súlade s platnými
zákonmi v konkurze a teda nekonal v rozpore s dobrými mravmi. Prezentoval svoj názor, že žalovaní

konajú v rozpore s dobrými mravmi, pretože užívajú cudzí pozemok bez toho, aby za to platili nejakú
náhradu.Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.rade sa súd
zaoberal touto námietkou. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu vo vzťahu k premlčaniu poukázal na
ustanovenie § 394 ods.2 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje premlčanie práva na vrátenie plnenia

uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, pričom ustanovuje, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keď k plneniu došlo. Poukázal na judikatúru, ktorá zakotvuje aplikáciu štvorročnej premlčacej doby podľa
§ 397 Obchodného zákonníka v rôznych prípadoch bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, z
plnenia bez právneho dôvodu, z plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a podobne.

V tejto súvislosti súd poukazuje na závery v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove v
konaní vedenom pod sp.zn.XX N. XX/XXXX, v ktorom súd v obdobnej právnej veci o zaplatenie
náhrady za užívanie nehnuteľnosti uviedol: „za takéhoto stavu pre objasnenie, ktorú právnu úpravu
na úroky z omeškania je potrebné v danej veci použiť, je preto rozhodujúcim, či sa posudzovaný
vzťah medzi žalobcom (ako podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti) a žalovaným mestom
(ako samosprávnou územnou jednotkou) týkal zabezpečenia verejných potrieb. Vzhľadom na znenie

ustanovenia § 261 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, je pre toto konanie zásadným vyriešenie
otázky, či v danom prípade išlo zo strany žalobcu o podnikateľskú činnosť týkajúcu sa uspokojovania
verejných potrieb alebo išlo o jeho činnosť, ktorá má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho
práva s verejným záujmom nesúvisiacim. Podnikateľskú činnosť zabezpečujúcu verejné potreby môže
vykonávať ktorákoľvek právnická či fyzická osoba vo všetkých oblastiach národného hospodárstva,

pokiaľ táto činnosť slúži verejnému (všeobecnému) záujmu, a teda záujmu všetkých právnických a
fyzických osôb nachádzajúcich sa na území štátu, či danej územnosprávnej jednotky. Také potreby sú
zabezpečované jednotne pre všetky subjekty, ktoré ich môžu tiež hromadne využívať.

V predmetnej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého nárok je právne posúdený ako

nárok na vydanie plnenia získaného bez právneho dôvodu. Takýto uplatnený a už aj právoplatne
prisúdený nárok má predovšetkým charakter výkonu vlastníckeho práva. Nemožno ho považovať
za nárok zo záväzkového vzťahu založeného pri takej podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá by sa
týkala zabezpečovania verejných potrieb (viď podobne aj rozsudky NS ČR 33 Odo/341/2004, 28
Cdo/1725/2011, 28 Cdo/4566/2010). Táto podstata spoločenského vzťahu, v ktorom jeho účastníci

vystupovali, je rozhodujúcou aj pre posúdenie právneho režimu, ktorý by sa mal aplikovať na úroky z
omeškania. Podstatu spoločenského vzťahu zdôraznil aj záver nálezu Ústavného súdu ČR, na ktoré
odkázal v odvolaní samotný žalobca. Aj oni zdôraznili to, že zásadným, kľúčovým činiteľom pre aplikáciu
konkrétneho predpisu na riešenie úrokov z omeškania, či premlčania je podstata tohto spoločenského
vzťahu, v ktorom účastníci vystupovali. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil podmienky pre aplikáciu

ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Taktiež súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn.
XX N. XX/XXXX, v ktorom sa podnikateľ - právnická osoba proti Mestu Prešov domáhala zaplatenia
3.734,32 € titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovaného vzniklo užívaním pozemkov

vo vlastníctve žalobcu pod mestskou komunikáciou, v ktorom odvolací súd uviedol: „ Žalobca žiadal
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mesto užíva pozemky pod mestskou komunikáciou bez
právneho dôvodu, teda neexistuje žiaden nájomný vzťah medzi pôvodným vlastníkom pozemkov a
mestom - žalovaným. Z hľadiska obsahu vlastníckych práv žalobca je vlastníkom pozemkov pod líniovou
stavbou - mestskou komunikáciou, a na druhej strane, vlastníctvo k tejto líniovej stavbe svedčí mestu. Z

hľadiska situácie, ktorá tu je, žalobca nepodnikal s prenájmom nehnuteľností pod touto komunikáciou.
Mesto nepodnikalo pri vlastníctve tejto pozemnej komunikácie, i keď prevádzkovanie tejto komunikácie
znamená zabezpečovanie verejných potrieb. Samotná vec sa týka ochrany vlastníckeho práva, nie
plnenia z podnikateľskej činnosti účastníkov. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Vec - spor sa

netýka prenájmu - podnikateľského prenájmu nehnuteľnosti - cesty, čo by bol obchodno-záväzkový
vzťah, ale žalobca chráni svoje vlastnícke právo k pozemkom, resp. využíva obsah svojho vlastníckeho
práva na určitú návratnosť tohto vlastníctva, a to platenia poplatkov za doposiaľ bezodplatné užívanie
týchto pozemkov, na ktorých je zriadená mestská komunikácia. Mestská komunikácia nie priamo
predmetom podnikania žalovaného, aj keď sa zabezpečujú verejné potreby. Netýka sa podnikateľskej

činnosti mesta v oblasti mestských komunikácií. Je tu zabezpečenie verejných potrieb bez úmyslu
podnikať v oblasti miestnych komunikácií. Preto ani nároky žalobcu nemožno podradiť podľa § 261
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka z hľadiska povahy subjektov zmluvného vzťahu, že by sa to týkalo
podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, kde u mesta nie je možné povedať, že podniká v oblastimiestnych komunikácií, a u žalobcu tak isto sa nejedná o podnikanie v oblasti prenájmu nehnuteľností
pod miestnymi komunikáciami, nejedná sa o obchodno-záväzkový vzťah, kde by platila všeobecná
štvorročná premlčacia doba na uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezodplatného

užívania nehnuteľnosti. Nie je možné konštatovať, že zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľmi zo
zákona pri zabezpečovaní verejných potrieb, kde nie je preukázaný úmysel žalovaného podnikať s
vlastníctvom - miestnou komunikáciou, vedenou cez pozemok žalobcu. Na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa v takomto prípade vzťahuje dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva je

a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených

v písmenách a) až d).

Napriek skutočnosti, že citované rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sa netýkajú totožnej právnej
veci a tých istých účastníkov konania, súd má zato, že aj v prejednávanej veci je potrebné na otázku
premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že nárok uplatnený

žalobcom má charakter výkonu jeho vlastníckeho práva a nie obchodno-záväzkového vzťahu medzi
žalobcom sa žalovanými ako subjektmi verejného práva, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných
potrieb.

Podľa § 107,ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107, ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa najneskôr odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho
práva dňa XX.XX.XXXX dozvedel o bezdôvodnom obohatení ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.
Žalobca si nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX,

ktorý súd posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnil žalobným návrhom podaným
na súde dňa XX.XX.XXXX, t. j. po uplynutí premlčacej doby. S prihliadnutím na námietku premlčania
vznesenú žalovanými v 1. a 2. rade súd nárok žalobcu uplatnený v žalobnom návrhu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do

tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.