Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210818
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114210818.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. podnik X., a.s., so sídlom X., C. 1, IČO XX XXX
XXX, v konaní zastúpeného Y.. P. W., advokátom, so sídlom X., B.. M. X. X-CX proti odporcovi T. D.,
naposledy bytom V. č. XXX, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníkom Y..
J. T., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/130/2014-18 zo dňa 12.

novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu

vo výške 50,70 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia spolu vo výške 28,33 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom uplatňovanú sumu, a to v zmysle tam citovaných
ustanovení zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave. Odporca cestoval na linke MHD prevádzkovanej
navrhovateľom bez cestovného lístka, preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70
eur a postih (sankčnú úhradu) vo výške 50,- eur. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol

podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p.. Keďže v danom prípade išlo o drobný spor, súd prvého
stupňa priznal navrhovateľovi v plnej výške len nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
súd prvého stupňa zistil, že za dôvodnú možno považovať len odmenu za dva úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomný návrh na začatie konania) spolu s režijnými paušálmi, pričom
tieto trovy súd prvého stupňa považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, z dôvodu čoho

pristúpil k ich zníženiu na 20% z pôvodnej sumy 59,14 eur, čo prestavovalo sumu 11,83 eur. Takúto
výšku náhrady trov právneho zastúpenia považoval súd prvého stupňa za primeranú odmenu právneho
zástupcu navrhovateľa v predmetnej veci.

Proti tomuto rozsudku, do výroku ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania, podal v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur,

a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za
jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH 20 % v celkovej výške 19,61 eur.
Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p..Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených v návrhu na začatie konania.
Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea

O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho
súdneho poriadku a zákon č. 384/2008 Z.z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci
rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je aplikácia ustanovenia § 150 ods.

2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu
istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy
konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu
za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový
súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.. Vychádzajúc z uvedeného mal
zároveňzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajevnapadnutejčastinepreskúmateľnéprenedostatok

dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom konania bola postupom súdu prvého stupňa
odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci
za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu

tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb.Poukázalnato,že
zaplateniesúdnehopoplatkujeobligatórnoupovinnosťounavrhovateľa,vdôsledkučohonemožnopodľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho
poplatku. Okrem uvedeného samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je

náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka
nechať sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani
v tzv. drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a
ktoré v bode 29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Na podporu

svojej argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom
odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený
advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i)
trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát.Nazáverzdôraznil,žerozsahzníženianáhradytrovvdanomprípadeodporujedobrýmmravom

a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne
úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia, v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p..

Odporca sa k odvolaniu podanému navrhovateľom písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady
trov konania je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolaním navrhovateľa bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov
konania navrhovateľa, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia

a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti zostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže

ich súd nepriznať alebo znížiť.Citované ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., z ktorého pre súd takáto možnosť vyplýva iba
vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je

zákonom viazaná výlučne na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a
druhou, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá
je predmetom konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné, ako sa mylne
domnieva navrhovateľ, skúmať pomery účastníkov konania.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 150 ods. 2 bola do Občianskeho súdneho poriadku doplnená
na základe zákona č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 v nadväznosti na

prijatie Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Zákonodarca v predmetnom ustanovení
v súlade s európskymi štandardmi vytvoril pre súd možnosť znížiť trovy, ktoré sú voči pohľadávke v
drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach totiž má byť vymoženie
pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide

o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Z dôvodovej správy k príslušnej novele Občianskeho
súdneho poriadku síce vyplýva, že uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle ustanovenia § 150
ods. 2 prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy trovy konania predstavujú niekoľkonásobne
vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čo však neplatí absolútne, na druhej strane treba zdôrazniť, že
znenie predmetného ustanovenia umožňuje súdu trovy konania nielen znížiť, ale z obdobných dôvodov

aj nepriznať.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Ide teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1.000,- eur a zároveň nejde
o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre využitie
moderačného práva súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2

O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v merite úspešný a ktorému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada
trov konania, si uplatnil k náhrade trovy konania v celkovej výške 105,20 eur, z čoho zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania predstavoval sumu 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia sumu
88,70 eur, ktoré trovy konania tak predstavovali viac ako dvojnásobok uplatnenej istiny. Odvolací súd
po preskúmaní veci dospel v zhode so súdom prvého stupňa k rovnakému záveru, že výška náhrady

trov konania pôvodne uplatnená navrhovateľom nebola primeraná uplatnenej istine, čím zároveň došlo
k splneniu druhej podmienky v záujme jej zníženia.

Odvolací súd nespochybňuje, že zabezpečenie vykonávania úkonov právnych služieb spojených zo
zastupovaním účastníka v občianskom súdnom konaní je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si i
primeranú časovú náročnosť, zároveň je mu však z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ vedie veľký

počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorých je nárok na zaplatenie cestovného a úhrady
za cestovanie bez platného cestovného lístka, pričom ide o spory, ktoré z uvedeného dôvodu nemožno
označiť za skutkovo, právne a časovo náročné. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania
v danej veci je takmer identický s návrhmi, ktorými už navrhovateľ inicioval početné konania, kedy
zakaždým dochádza k zmene vyplnených údajov o prípade a cestujúcom z priloženého hlásenia o

porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom revízorom navrhovateľa, pričom vykonanie
ďalšieho úkonu, resp. vyvinutie ďalšej činnosti zo strany právneho zástupcu, súvisiacej s účelným
uplatňovaním práva proti druhému účastníkovi, preukázané nebolo.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zastáva názor, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 28,33 eur je primeraná výške uplatnenej istiny, v dôsledku čoho je v súlade s ustanovením §

150 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom k skutočnosti, že pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách
konania boli v danom prípade splnené všetky zákonné predpoklady, pričom miera zníženia náhrady trov
konania navrhovateľa sa odvolaciemu súdu nejaví ako neprimeraná a stotožňuje sa s ňou, odvolací súdrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .