Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012092
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. M. pre zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 27. mája 2015
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 26. marca 2015, sp.zn.3T/144/2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.3.2015, sp.zn.3T/144/2014 bol obžalovaný A. M. podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v bode 1 napadnutého rozsudku

-dňa 26.11.2013 v presne nezistenom čase pred večierkou v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
a väzby v Ilave v cele disciplinárneho trestu ako sedel odsúdený A. L., narodený XX.X.XXXX, na WC,
ktoré sa nachádza v cele, obvinený M. prišiel k nemu, povedal mu, že sa chce s ním pomilovať, následne
ho proti zodvihol zo záchodovej misy, otočil ho, poškodený L. sa predklonil a chytil rukami za misu a

vzápätí mu obvinený M. vnikol zozadu penisom do análneho otvoru a vykonal na ňom análny styk,
pričom poškodený L. sa nebránil,

v bode 2 napadnutého rozsudku

-v presne neustálenom dni 29.11.2013 alebo 30.11.2013 v presne nezistenom čase krátko po večierke v

Ústave na výkon trestu odňatia slobody a väzby v Ilave v cele disciplinárneho trestu, si obvinený M. ľahol
do postele zozadu k poškodenému L., stiahol mu pyžamové nohavice a trenírky, vnikol svojim penisom
do jeho análneho otvoru a vykonal na ňom análny styk, v dôsledku čoho utrpel poškodený L. poškodenie
análneho otvoru, podľa lekárskej správy s dobou liečenia 3-5 dní.

Súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor Okresného súdu Trenčín (ďalej
len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného, t.j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že so záverom súdu prvého stupňa

nesúhlasí. Uviedol, že najmä výpoveďou samotného poškodeného, tak v prípravnom konaní ako aj
na hlavnom pojednávaní vyplýva, že k obom skutkom došlo, pričom poškodený sa podvolil naliehaniuobžalovaného práve z dôvodu strachu z obžalovaného, čo okrem iného uviedol aj priamo na otázku
prokurátora na hlavnom pojednávaní. Konal tak najmä z dôvodu obavy o svoj život, prípadne z obavy o
život a zdravie jeho rodiny, nakoľko od ostatných odsúdených v čase, keď s nimi bol na cele (mimo cely

disciplinárneho trestu, kde sa skutky mali stať a kde bol iba sám s obžalovaným) mu títo mali uviesť,
že obžalovaný sedí vo výkone trestu za vraždu a je schopný všetkého. Poškodený uviedol, že sa o
dobrovoľný styk nejednalo, ale iba strpel konanie obžalovaného. Z toho vyplýval strach poškodeného
(obžalovanýsedízavražduajeschopnývšetkého)atenistýstrachhodonútilktomu,žesapožiadavkám
o styk s obžalovaným podvolil. Poškodený sa bál zavolať službukonajúceho pedagóga a o týchto

skutočnostiach, ktoré sa stali na cele disciplinárneho trestu (boli tam len poškodený a obžalovaný),
povedal až po ukončení pobytu na nej. Mimo cely disciplinárnych trestov sa obžalovaný nepokúšal o nič,
nakoľko na cele sa nachádzalo viacero odsúdených, kde sa poškodený cítil byť viac v bezpečí. Preto
odôvodnenie oslobodenia obžalovaného, postavené na absencii násilia, či hrozby bezprostredného
násilia, je podľa prokurátora nepostačujúce, nakoľko obava o svoj život a zdravie zo strany poškodeného
vyplývala už z povahy osoby obžalovaného s prihliadnutím na prostredie, v ktorom sa skutok stal, a to v

ústave na výkon trestu odňatia slobody. Prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm.
b/ a c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný A. M. sa podaním doručeným súdu dňa 23.4.2015, ako aj prostredníctvom svojho

obhajcu dňa 20.4.2015 k odvolaniu prokurátora písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok náležite zdôvodnený, dostatočne presvedčivý, správny a
zákonný. Dôkazy vykonané pred súdom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazujú, že
obžalovaný nespáchal žiaden trestný čin a prokurátor neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ani prokurátor
v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a v zásade len opakuje, čo už prezentoval v konaní

pred súdom. Námietky, ktoré prokurátor uvádza vo svojom odôvodnení odvolania, nie sú podľa jeho
názoru opodstatnené, pričom obhajoba od samého začiatku trestného stíhania poukazovala na zásadné
rozpory vo výpovedi poškodeného, ako aj na absenciu znakov skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 200 Trestného zákona v danom konkrétnom prípade. Výrok o vine môže byť založený len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania, o to viac ak súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť len jedného z nich. V tejto
súvislosti tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.6.2010 sp.zn.1To/20/2010 a na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2009 sp.zn.1Toš 4/2009. Navrhol, aby
súd odvolanie prokurátora v celom rozsahu ako nedôvodné zamietol.

Poškodený A. L. sa k odvolaniu prokurátora do konania verejného zasadnutia písomne nevyjadril. Na
verejnom zasadnutí krajského súdu dňa 27. mája 2015 uviedol, že chce, aby bol obžalovaný za to
potrestaný.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania prokurátora, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 21.
apríla 2015, vykonal dňa 27. mája 2015 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5, ods. 7 Tr.
por. v neprítomnosti obžalovaného A. M., pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky
(obžalovanému bolo upovedomenie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené dňa 30.4.2015, bol

poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, pričom sám písomne výslovne
požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti). Na verejnom zasadnutí odvolací
súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2

ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a
12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje
skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného A. M., o svedecké výpovede A. L., Y. K., I.
Z., L. K., ako aj o svedecké výpovede O. P., J. G., ktoré boli podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítané sosúhlasom obžalovaného a prokurátora na hlavnom pojednávaní, ako aj o listinné dôkazy, a to znalecký
posudok z odboru psychológie č. 14/2014 zo dňa 11.7.2014, ale aj o zistenia a závery vyplývajúce
z lekárskej správy zo dňa 2.12.2013, zo správy Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS

Trenčín na poškodeného A. L., správy ÚVTOS Ružomberok na obžalovaného A. M., správy o povesti na
obžalovaného, odpisom z registra trestov na obžalovaného, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne
poukázal a na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a

pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom
ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách
logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení

napadnutéhorozsudku,správnezistil,ževobidvochprípadochdošlomedziobžalovanýmapoškodeným
k vykonaniu análneho styku, ale nebolo jednoznačne preukázané zo strany obžalovaného také konanie,
ktoré by vykazovalo znaky násilia a ani hrozby bezprostredného násilia. Sám poškodený uvádzal, že sa
mu obžalovaný nijakým spôsobom nevyhrážal, on sa mu podvolil a nebránil sa. Konanie poškodeného
(ako aj jeho nekonanie vo forme jeho pasivity) bolo podľa jeho výpovede ovplyvnené tým, že mal z

obžalovaného strach, ako aj tým, že chcel mať pokoj. Z jeho výpovede ku skutku v bode 2 napadnutého
rozsudku vyplýva, že poškodený povedal obžalovanému potom, ako si ľahol k nemu zozadu na posteľ,
aby ho nechal na pokoji a potom, keďže bol obžalovaný neodbytný, ho nechal robiť to, čo chcel, nijako
ho neodstrkával a nebránil sa. Ani z výpovede poškodeného nevyplynulo, že zo strany obžalovaného
voči nemu bolo vykonané nejaké násilie, prípadne hrozba násilia. Poškodený vypovedal, že obžalovaný

mu už prvé dni na cele disciplinárneho trestu hovoril, že „ho chce spraviť, že umiera po ňom, že sa po
ňom blázni a strašne ho chce“. Takto sa voči nemu vyjadroval aj pri spáchaní skutkov, pričom sa mu
nijako nevyhrážal. Poškodený ho odmietol, keď mu dával obžalovaný prvé dni na cele disciplinárneho
trestu sexuálne návrhy „fajku za odmenu“. Teda ak by mal poškodený z obžalovaného strach, tak by
mu vyhovel už pri prvých sexuálnych návrhoch. Navyše sám poškodený vypovedal, že obžalovaný bol

k poškodenému na cele s ostatnými väzňami dobrý a nemal dôvod sa ho báť, keďže si spolu v tom
čase vychádzali. Poškodený uviedol, že jedenkrát povedal obžalovanému, aby mu dal pokoj a potom už
nič nerobil, neodstrkával ho, nebránil sa, nič mu nehovoril, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj na hlavnom
pojednávaní, kde vypovedal, že „potom som to nechal tak, dal som mu análny otvor, aby mi už dal pokoj“.
Vypovedal, že počas styku s obžalovaným ani následne nevolal o pomoc, ani nestlačil signalizačné

zariadenia na privolanie pomoci z dôvodu, že toto je veľmi hlučné a bál sa, že ho obžalovaný zbije,
keď to urobí. Na hlavnom pojednávaní poškodený tvrdil, že nepovedal nič obžalovanému, keď sa tento
chcel s ním pomilovať a na druhej strane vzápätí vypovedal, že hovoril obžalovanému, aby ho nechal
na pokoji, že to nechce. Z lekárskej správy súd zistil, že poškodený utrpel početné sufúzie análneho
otvoru s dobou liečenia 3 až 5 dní. Zo záverov znaleckého posudku č. 14/2014 zo dňa 11.7.2014 znalca

PhDr. Andreja Franeka z odboru psychológie mal súd preukázané, že poškodený je osobou ľahko
mentálne retardovanou a poškodený má po uplynutí času problémy s určovaním časopriestorových
vzťahov. Vyskytujú sa u neho sklony ku konfabulácii. Krajský súd na základe takto zisteného stavu
veci rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vykonané dôkazy v predmetnej trestnej veci
nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver o podstatnej

skutkovej otázke, teda o tom, či obžalovaný násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil
poškodeného k análnym stykom. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a
bezpečne preukázaných faktoch, a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver
nemožno preto vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné

tvrdenia obžalovaného A. M., na ktoré v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa podrobne poukázal,
odôvodňujú, že obžalovaný nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a uvedené skutky
nevykazujú zákonné znaky žalovaného trestného činu. V intenciách zákonného ustanovenia § 200 ods.
1 Tr. zák. za násilie je potrebné považovať použitie sily zo strany páchateľa za účelom prekonania
alebo zamedzenia vážne mieneného odporu iného a dosiahnutia orálneho styku, análneho styku alebo

vykonania iných sexuálnych praktík proti jeho vôli. Na naplnenie znaku hrozby bezprostredného násilia
je potrebné, aby išlo o takú hrozbu, z ktorej je zrejmé, že násilie bude použité okamžite, ak sa
napadnutý nepodrobí vôli útočníka. V uvedenej trestnej veci nebolo obžalovanému preukázané ani
použitie násilia voči poškodenému a ani hrozba bezprostredného násilia voči poškodenému. Súd prvéhostupňa správne zistil nielen túto skutočnosť, ale i správne sa zaoberal skutočnosťou, či obžalovaný
nezneužil bezbrannosť poškodeného vzhľadom k popisu jeho osobnostných črtov. Správne dospel k
záveru, že poškodený je schopný prejaviť svoju vôľu a zároveň klásť odpor proti konaniu obžalovaného.

Taktiež správne zistil, že poškodený A. L. zároveň netrpel duševnou chorobou, prípadne duševnou
poruchou, ktorá by spôsobovala, že nie je schopný rozumieť významu správania sa obžalovaného
voči nemu. V uvedenom smere nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a ani zákonné opodstatnenie
odvolacia námietka prokurátora, že zákonný znak trestného činu sexuálneho násilia spočívajúci v násilí
alebo v hrozbe bezprostredného násilia a obava o život a zdravie poškodeného zo strany obžalovaného

vyplýva už z povahy osoby obžalovaného s prihliadnutím na prostredie (Ústav na výkon trestu odňatia
slobody), kde sa skutky stali. Prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena v uvedenom smere neuniesol v
predmetnej veci preto dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval súd prvého stupňa
správne, keď obžalovaného A. M. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého

stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa rozviedol a vysvetlil svoje zistenia
a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním
námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne
vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej
podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než

urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí
vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa
vlastnéhovnútornéhopresvedčenia.Odvolacísúdnemôžepretovstupovaťdotohtohodnoteniadôkazov
a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom
vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického

konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil
podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade
so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.