Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213730
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213730.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: J. K., bytom F. N. M. XXX, proti odporcovi: V. K.,
bytom W., A. XX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 20. novembra 2014, č. k. 15C/108/2014-31 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 20.11.2014 okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke,
naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.04.1999, č.k. 8C/64/1999 v sume 1
000,- Sk na sumu 150 Eur mesačne s účinnosťou od 23.07.2014, ktoré výživné určil odporcovi platiť k
rukám navrhovateľky mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca.
Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu zvýšenia za obdobie od 23.7.2014 do 30.11.2014 v sume
497,40 Eur odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 50 Eur,

počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní dvoch po
sebe idúcich splátok s tým, že každá splátka je splatná najneskôr v posledný deň toho ktorého mesiaca.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa
návrhom zo dňa 22.07.2014, doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 23.07.2014, doplneným dňa
02.09.2014, domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti od odporcu (otca) na sumu 200 Eur mesačne
s účinnosťou od 01.07.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola prijatá na VŠ a vznikli jej náklady

s ubytovaním, cestovným, stravou a štúdiom samotným a má náklady v súvislosti s alergiou. Súd pri
rozhodovaní vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, ako aj § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Konštatoval, že návrh
navrhovateľky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo výživné upravované v roku
1999, kedy navrhovateľka navštevovala materskú školu, v súčasnosti navštevuje 1. ročník vysokej školy
v Nitre, býva na internáte a okrem nákladov na bývanie má ďalšie náklady štúdium - nákup skrípt a
učebníc, stravu, cestovné, zakúpila si kvôli štúdiu notebook. Súd konštatoval, že odporca sa okrem sumy

33,19 Eur nepodieľa ničím iným na výžive navrhovateľky, a preto musí byť vyvážená jeho vyživovacia
povinnosť zvýšeným finančným plnením v podobe zvýšenia výživného. Pri výživnom v sume 150 Eur
a približne rovnakým príspevkom od matky budú potreby navrhovateľky kryté primeranou sumou. Z
príjmu odporcu, ktorý dosahuje v sume 465 Eur pri jednej vyživovacej povinnosti, ktorú má, musí byť
v schopnostiach odporcu platiť na navrhovateľku výživné v sume 150 Eur, pretože všetky ostatné
nevyhnutné výdavky nemôžu mať prednosť pred výživným. Súd ďalej uviedol, že odporca na výzvu

súdu nepredložil doklady o svojich výdavkoch a na pojednávanie sa nedostavil, preto súd vychádzal
z obsahu spisu a tvrdení navrhovateľky. Výživné súd zvýšil od podania návrhu, keďže už v tej dobe
mala navrhovateľka zvýšené výdavky v súvislosti s prípravou na vysokoškolské štúdium. Nedoplatok na
zročnom výživnom vo výške 497,40 Eur súd povolil odporcovi v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť v
mesačných splátkach po 50 Eur. Nakoľko navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 200 Eur, súd
vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd prvého stupňa
objektívne nezhodnotil finančné pomery tak na jeho strane, ako aj na strane navrhovateľky a jej matky.
Uviedol, že nie je v jeho schopnostiach platiť na výživu navrhovateľky sumu 150 Eur mesačne a ešte

splácať zameškané výživné v sume 50 Eur. Jeho príjem je okolo 460 Eur, ale od októbra 2014 je
práceneschopný a sú mu vyplácané iba nemocenské dávky. Pritom iba za byt (nájomné a inkaso) platí
asi 120 Eur. Je si vedomý toho, že navrhovateľka študuje na vysokej škole a má s tým zvýšené výdavky,
ale po zaplatení takto určeného výživného vrátane zameškaného výživného a nákladov na bývanie
by mu z poberaných nemocenských dávok nezostalo dostatok finančných prostriedkov na krytie jeho

základných potrieb, teda stravy, liekov a pod. Je v jeho schopnostiach platiť maximálne 80 Eur na výživu
a splácať zameškané výživné v sume 20 Eur mesačne. Preto žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého
stupňa na nové konanie.

V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcom navrhovateľka žiadala rozsudok potvrdiť. U
nej nedošlo k poklesu výdavkov, všetky riadne zdokladovala a rozpísala vo vyjadrení. Dodala, že stráca
vieru, že od odporcu môže získať na výživu vyššiu sumu, ako dostávala doteraz.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods.
2 O.s.p.).

Odvolaním odporcu bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení jeho vyživovacej

povinnosti na navrhovateľku vrátane súvisiaceho výroku o zameškanom výživnom, preto odvolací súd
preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku, a vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej
časti je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý
(§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa
rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom.

Priposudzovaní,činastalazmenapomerovnastraneoprávnenéhonavýživnom,resp.povinnéhorodiča

a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií uvedených v
ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti,možnostiamajetkovépomeryobidvochrodičov(ust.§62ods.2prvávetaZákonaorodine)s
prihliadnutímnaodôvodnenépotrebyoprávnenéhodieťaťa(ust.§75ods.1Zákonaorodine).Vprípade,

ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to
v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/64/1999-25
zo dňa 14.04.1999, právoplatného dňa 18.05.1999, bolo manželstvo odporcu a matky navrhovateľky
rozvedené, v tej dobe mal. navrhovateľka bola na čas po rozvode zverená do výchovy matky a odporcovi

bola určená vyživovacia povinnosť na mal. navrhovateľku v sume 1 000,- Sk mesačne. Navrhovateľka
mala v tej dobe 4 roky, navštevovala materskú školu, odporca dosahoval zárobok 8 535,- Sk, matka
navrhovateľky 7 290,- Sk.

V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 15C/108/2014 rozhodol okresný súd o
návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného od odporcu, ktorá svoj návrh na zvýšenie výživného

odôvodňovala zmenou pomerov u nej, keď je vysokoškoláčkou, s čím má nepochybne zvýšené výdavky.Je nepochybné, že u navrhovateľky a odporcu došlo od predchádzajúceho rozhodovania o výživnom
k zmene pomerov. Súd prvého stupňa však dostatočným spôsobom nevykonal porovnanie okolností
dôležitých pre určenie výživného v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia,

najmä pokiaľ ide o možnosti a schopnosti odporcu.

V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa (november 2014) o podanom návrhu navrhovateľky súd
vychádzal z príjmu odporcu v sume 465 Eur. V tej dobe - od októbra 2014 však bol odporca už
práceneschopný, boli mu vyplácané nemocenské dávky v sume do 378 Eur mesačne, pričom aj v čase
podania odvolania (16. február 2015) bol odporca naďalej PN. Nie je zrejmé, aká je zdravotná a finančná
situácia u odporcu v súčasnosti, príp. k akým zmenám u neho následne došlo. Teda či je naďalej PN,

prípadne sa nestal čiastočne invalidným, alebo či nie je opäť v pracovnom procese.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie
nedostatočne zistil skutkový stav veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto potrebné konštatovať,
že doteraz vykonané dokazovanie nie je dostatočným podkladom pre objektívne rozhodnutie vo veci
zvýšenia výživného na navrhovateľku. Súd prvého stupňa nezistil dostatočne pomery odporcu, a v tejto

súvislosti tak danú vec nesprávne právne posúdil z hľadiska ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie potrebné k zisteniu skutkového stavu v zmysle
§ 120 ods. 1 O.s.p., prešetrí súčasné pomery odporcu, či je naďalej PN, či nie je príp. invalidný alebo

sa opätovne nezamestnal, pričom preverí, ako bola odporcom plnená vyživovacia povinnosť doposiaľ.
Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o návrhu navrhovateľky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti od odporcu.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .