Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/357/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812212860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa R. T. D., s.r.o. J., Z. č. 5, IČO 35724803,
zast. P. T., s.r.o. J., Z. č. 5, proti odporcovi: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. XX. augusta č.
X/XX, zast. JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., J. T. č. X/A, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y. so sídlom G., E. č. XX, IČO 42 176 778,
zast. JUDr. S. Q., advokátom so sídlom B., J. T. č. X/A, o zaplatenie 1545,36 eur s príslušenstvom
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2013, č. k.
15C/292/2012-156, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 39,59 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. S. Q., advokáta so sídlom B., ul. J. T. č. X/A,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 39,59 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. S. Q., advokáta
so sídlom B., ul. J. T. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2013, č. k. 15C/292/2012-156, bolo
rozhodnuté tak, že súd návrh zamieta a navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania a to trovy

vedľajšieho účastníka vo výške 316,36 eur na účet JUDr. S. Q., advokáta so sídlom B., J. T. č. X/A a trovy
odporcu a vedľajšieho účastníka za právne zastupovanie na účet JUDr. C. B., advokáta advokátskej
kancelárie, B., O. XX/XXXX v sume 177,42 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom, podaným 20.7.2012, sa domáhal
voči odporcovi zaplatenia 1545,36 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1545,36 eur
od 26.8.2010 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 18.7.2007 uzavretej medzi Q. V. Y. a.s. so sídlom Kežmarok ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom mu bola postúpená pohľadávka voči odporcovi. Postupca a odporca uzavreli dňa

18.7.2005 zmluvu č. 2626525, podľa ktorej zmluvy sa zaviazal odporca uhrádzať poskytnuté peňažné
prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca túto povinnosť neplnil, čím sa
dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhoval sumu
z titulu neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 1645,36 eur. Odporca uznal záväzok v Dohode ouznaní záväzku. Zároveň navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania od 26.8.2011 do zaplatenia. Odporca
uhradil iba sumu 100,- eur dňa 28.7.2009. Dlžná suma pozostáva z neuhradenej istiny úveru, t.j. rozdiel
medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Zároveň uplatnil nárok

na náhradu trov konania.

Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 11.10.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu,
a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Y. so sídlom G., E. č. XX, ktorému súd doručil návrh
spolu s prílohami. V zmysle návrhu navrhovateľa okresný súd vydal dňa 30.10.2012 platobný rozkaz
sp. zn. 12Ro/233/2012, ktorý bol doručený právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcovi a právnemu

zástupcovi vedľajšieho účastníka. Dňa 9.11.2012 doručil vedľajší účastník odpor, v ktorom poukázal na
to, že platobný rozkaz nemal byť vydaný. Zmluva o úvere z 15.6.2005 obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vzniesol námietku
premlčania, pretože splatnosť celého dlhu nastala najneskôr pred 20.7.2009, pričom navrhovateľ podal
žalobu 20.7.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Okresný súd na základe vykonaných dôkazov zistil, že dňa 18.7.2005 bola uzavretá na základe žiadosti

odporcu zmluva o vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK, prostredníctvom ktorej
poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver, ktorý čerpal formou pôžičkovej karty. V
zmluve je povolený úverový limit 30.000,- Sk. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.11.2006
a následne zmluvou o postúpení pohľadávok z 18.7.2007 bola predmetná pohľadávka banky VÚB a.s.
postúpená na navrhovateľa, pričom podľa prílohy k zmluve deň prvého čerpania bol 8.8.2005, výšky

istiny predstavovala 49.568,05 eur, deň splatnosti pohľadávky je uvedený 2.5.2007, deň ukončenia
klientskej zmluvy 2.5.2007. Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 7.7.2009
vyplýva uzavretie dohody medzi účastníkmi konania, pričom v bode 2. Uznanie záväzku osoba dlžníka
vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol s pôvodným
veriteľom Q. V. Y. a.s., výška istiny je uvedená 1645,36 eur, náklady na inkasné konanie 149,37,- eur.

V bode 3. Forma splatenia záväzku je uvedená výška splátky 100,- eur, dátum prvej splátky 25.7.2009,
pričom poslednávetavbode 3.1jvyhlasujedlžník,žemávedomosťopremlčanídlhuajehonásledkoch.
Z písomného oznámenia Q. V. Y. a.s. T. z 14.2.2013 vyplýva, že ku dňu postúpenia pohľadávky na
kartovom účte bol stav istiny 1659,06 eur, úrokov 469,40 eur a poplatkov 399,86 eur, spolu debetné
položky 2528,32 eur. Úhrady klienta predstavovali 882,96 eur, preto dlžný zostatok bol 1645,36 eur.

Okresný súd tiež poukázal na obsah podania právneho zástupcu navrhovateľa z 3.1.2013, v ktorom
navrhovateľ poukázal na to, že odpor proti platobnému rozkazu je podaný osobou neoprávnenou,
odporca je v konaní nečinný a nárok priznaný platobným rozkazom neodporuje. Vedľajší účastník
má právo podať odpor iba v prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. Odpor proti platobnému rozkazu bolo preto potrebné

odmietnuť. Vedľajší účastník ďalej nemá právo vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon
procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom na vznesenie námietky premlčania je len dlžník.
Námietku premlčania preto uplatnila osoba neoprávnená. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznanie záväzku z 7.7.2009 má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, má písomnú formu, vyplýva
z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za

následok predpoklad, že zväzok trval v čase uznania. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa
§ 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo
potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Ak by odporca v čase uznania dlhu
nevedel o jeho premlčaní právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1

druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej desaťročnej
premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu,
pričom jeho právnym následkom je prerušenie plynutia premlčacej doby, preto nemôže ísť o neprijateľnú
podmienku ani o dohodu o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov. Tým, že odporca podpísal dohodu
len prejavil vôľu záväzok splniť, čo je v jeho záujme, pričom vedľajší účastník v spore svojím prístupom

vlastne znemožňuje odporcovi uhradiť svoj existujúci záväzok voči navrhovateľovi. Dohoda v podstate
predstavuje zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v umožnení splátok.
Vedľajším účastníkom opísané okolnosti ohľadom uzatvárania dohody považuje za ničím nepreukázanéasúdbynemalnaneprihliadať.Ďalejsanavrhovateľvyjadrilknávrhunapoloženie prejudiciálnejotázky
a k návrhu vedľajšieho účastníka k náhrade trov konania.

Okresný súd poukázal na znenie ustanovení § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 101 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo
skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona považoval okresný súd návrh
navrhovateľa za nedôvodný. K procesnému postupu súdu po vydaní platobného rozkazu okresný súd
uviedol, že platobný rozkaz bol doručený odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi, pričom vedľajší
účastník podal v lehote, ktorá plynula na podanie odporcu odporcovi písomný odpor, ktorý bol riadne

odôvodnený. Odporca sa následne stotožnil so všetkými podaniami vedľajšieho účastníka. Za tohto
stavu okresný súd dospel k názoru, že vstup vedľajšieho účastníka i v tomto štádiu konania je účelný a
sleduje podporu procesnej strany odporcu. Keďže bol odpor podaný v lehote, ktorá plynula i odporcovi,
odpor vedľajšieho účastníka zrušil skôr vydaný platobný rozkaz a nemožno preto považovať odpor
podaný vedľajším účastníkom za podaný osobou neoprávnenou. Keby nemohol vedľajší účastník
vstupovať do konania i v tomto štádiu, keď plynie lehota na podanie odporu, stratilo by význam

vedľajšieho účastníctvo ako také, keď práve podanie odporu je prvým úkonom odporcu v konaní, ktorým
sa musí účelne brániť v riadne odôvodnenom odpore. Okresný súd preto považoval odpor za podaný
riadne a včas.

Podľa zistení okresného súdu v konaní nebolo sporné, že odporca v dôsledku vydanej karty čerpal úver,
ktorý mu poskytol do rámca povoleného úverového limitu právny predchodca navrhovateľa VÚB a.s.

Bratislava. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok z
23.11.2006azodňa18.7.2007ikeďnavrhovateľvnávrhuuvádzadeňpostúpeniapohľadávky18.7.2007
a rovnako nevie vysvetliť postavenie subjektu Q. V. Y. a.s. T. v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ
v konaní nevedel presne uviesť dátum splatnosti celého dlhu odporcu, pričom odkazoval len na
prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok /č.l. 19 spisu/, z ktorej vyplýva dátum konečnej splatnosti

pohľadávky 02.05.2007. Okresný súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodne vznesenou námietkou
premlčania dlhu odporcu, ktorú vzniesol opakovane v konaní tak vedľajší účastník, ako i odporca sám.
Pokiaľ nastala celková splatnosť dlhu 02.05.2007 a navrhovateľ podal návrh dňa 20.07.2012, bol návrh
podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
okresný súd uviedol, že i keď išlo o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom

na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo
spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o
premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu občianskym právom.

PokiaľnavrhovateľpoukazovalnaDohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuvzhľadom
na zistené okolnosti uzavretia tejto dohody, okresný súd považoval túto dohodu za absolútne neplatný

právny úkon predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že len a len z iniciatívy navrhovateľa bola vyhľadaný odporca s tým,
že dojednáva len splátky tohto úveru, pričom nebola vôbec informovaný o tom, či dlh je premlčaný a
aké sú následky uznania záväzku. Vierohodnosti tvrdenia odporcu nasvedčuje i samotný obsah dohody,
keď je v časti uznania záväzku vypísaná len suma istiny, číslo úverovej zmluvy nezodpovedá číselnému

označeniu zmluvy, ktorú predložil navrhovateľ k návrhu, príslušenstvo k istine vôbec nie je uvedené,
teda ani uznané. Len veľmi ťažko preto možno uvažovať o uznaní dlhu čo do právneho dôvodu, pričom
aj sám odporca uviedol, že nevedel presne, o ktorý dlh ide. Účelom návštevy bolo zrejme len dojednanie
splátok, v predmetnej dohode výška splátok je uvedená, pričom v časti 3.dohody je vopred predtlačené
vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Táto skutočnosť nebola v

konaní vôbec preukázaná, práve naopak, odporca poprel, že by vedel, čo znamená uznanie záväzku
a uznanie premlčaného dlhu. Navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Takto deklarovaný zámer
navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, okresný súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4
zákona č. 257/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľa, ako veriteľa, viedlo k podpisu

dohody to, aby docielil vymožiteľnosť práva pred súdom. Dohoda je pritom vyhotovená vo forme
predtlačeného textu, t. z. pre všetky prípady dlhov, či sú v čase podpisu tejto listiny premlčané,
alebo nie. Uzatvorenie tejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 8 ods. 4 Zákona
o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti,čestnosti. Rovnako takéto nové zmluvné dojednanie vzhľadom na všetky okolnosti je v rozpore s 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110
ods. 1 druhá veta OZ a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa

§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo,
kým pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považoval
okresný súd vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až
špekulatívne o to viac, že v čase podpisu dohody dlh odporcu ešte premlčaný ani nebol. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec s úmyslom

dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a docieliť podpis
dohodyzostranyodporcu. Osobadlžníkapritomvtejtoformulárovejdohodevyhlasuje,žemávedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu navrhovateľa, pričom v
čase podpisu tejto dohody evidentne dlh ešte premlčaný ani nebol.

Vzhľadom na uvedené považoval okresný súd dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor s
dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 a zároveň i podľa § 8 ods. 4 zákona č. 257/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Preto v dôsledku vznesenej námietky premlčania návrh zamietol predovšetkým z tohto
dôvodu. Podľa záverov okresného súdu navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno v tom zmysle,
že nevedel uviesť, aká bola pôvodne dohodnutá výška splátok, ich splatnosť, kedy odporca svoju
povinnosť porušil, kedy sa stal splatný celý úver, ako bolo dohodnuté úročenie, RPMN, spôsob jej
určenia, výpočet sumy úroku z omeškania. Z výpisu z pôžičkovej karty vyplýva, že právny predchodca

navrhovateľa účtoval napríklad administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky 9750,- Sk, ďalej
za vyhotovenie a zaslanie výpisu 1176,- Sk, čo sú zjavne neprimerané poplatky. Tvrdenia o základe a
výške nároku by malo byť súčasťou žaloby, prípadne zrozumiteľne vysvetlené na súdnom pojednávaní
tak, aby žalovaný sa mohol kvalifikovane k veci vyjadriť. Vzhľadom na to, že okresný súd považoval celý
nárok za premlčaný, sa podrobnejšou špecifikáciou nezaoberal.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o tom, že vedľajší účastník nemôže účinne vzniesť námietku
premlčania, okresný súd konštatoval, že s týmto názorom nesúhlasí. Pokiaľ by vedľajší účastník v
občianskoprávnom konaní nemohol urobiť v konaní procesné vyhlásenie, či už ústne alebo písomne,
ktoré opiera aj o ustanovenia hmotného práva, stratil by sa akýkoľvek jeho význam v konaní. Vedľajší
účastník podľa názoru okresného súdu môže vzniesť aj námietku, ktorá je hmotnoprávneho charakteru,

napríklad námietku neplatnosti právneho úkonu, namietať zodpovednosť za škodu napr. pri poistných
sporoch, premlčanie dlhu a podobne. Okrem toho v danej veci vzniesol námietku premlčania pred
súdom aj odporca ako dlžník.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca
a vedľajší účastník na strane odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy za právne zastupovanie

právnym zástupcom JUDr. S. Q., pričom ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 1545,36
eur, odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje
71,37 eur, pričom ide o úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 71,31 eur + režijný paušál v roku 2012
7,63 eur, písomné podanie odporu z 7.11.2012 v sume 71,31 eur + RP 7,63 eur, písomné vyjadrenie
z 5.2.2013 71,37 eur + RP 7,81 eur, písomné vyjadrenie z 22.2.2012 v sume 71,37 eur + RP 7,81

eur, trovy právneho zastúpenia vzniknuté na strane vedľajšieho účastníka pre JUDR. S. Q. sú ako
celok sú 316,36 eur. Trovy právneho zastúpenia advokáta - substitúta JUDr. C. B., ktorý zastupoval
aj vedľajšieho účastníka a aj odporcu, pričom ide teda o trovy oboch účastníkov, avšak vzniknuté len
jednému právnemu zástupcovi, a tieto predstavujú odmenu za zastupovanie na pojednávaní 28.2.2013
v sume 71,37 eur, režijný paušál 7,81 eur, spolu 79,18 eur, ďalej náhradu cestovného advokátskej

koncipientky za cestu dňa 28.2. 2013 za cestu B. - G. 240 km, základná náhrada za 1 km 0,183 eur,
spotreba na 100 km 6,5 l, cena za liter paliva 1,44 eur, spolu cestovné 66,38 eur, pričom právny
zástupca uplatňuje len polovicu cestovných výdavkov vzhľadom na to, že v predmetný deň sa zúčastnil
pojednávania na OS v Prievidzi aj v inej veci. Ďalej okresný súd priznal náhradu za stratu času za účasť
na pojednávaní dňa 28.2. 2013 za 10 polhodín á 13,01 eur v zmysle § 17 citovanej vyhlášky, t.j.

130,10 eur, z toho polovica 65,05 eur. Trovy právneho zastúpenia JUDr. C. B. predstavujú potom
spolu 79,18 eur + 33,19 eur + 65,05 eur t.j. 177,42 eura.Súd v zmysle uvedeného preto priznal náhradu trov vedľajšieho účastníka v sume 316,36 eur a
spoločné trovy odporcu a vedľajšieho účastníka zastupované tým istým právnym zástupcom v sume
177,42 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci.
Navrhovateľ v odvolaní poukázal na znenie § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka a na to, že
odporca podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v čase, keď dlh nebol
premlčaný. V danom prípade nastali účinky aj ustanovenia § 558 OZ. Podľa názoru navrhovateľa v

danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky
spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje,
aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 druhá
veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznania práva podľa § 110
ods. 1 druhá veta OZ nie je z hľadiska účinkov viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané
právo na rozdiel od právnej úpravy podľa § 558 OZ. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca žiadal o

možnosť splácať dlh v splátkach, čo preukazuje aj úhrada splátky. Keďže išlo o prejav slobodnej vôle
odporcu, je absurdné hovoriť o zhoršení postavenia spotrebiteľa. Podľa názoru navrhovateľa daným
prístupom okresného súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej
ochrane spotrebiteľa, vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti odporcu za plnenie svojich povinností.
Navrhovateľ zastáva názor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojim podpisom

svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Navrhovateľ tiež
vyjadril nesúhlas, aby bol zaviazaný na úhradu rov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník z vlastnej iniciatívy vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany práv odporcu.
Preto nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/36/2012, 13Co/40/2012,

Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/100/2012 a na ďalšie v odvolaní uvedené rozhodnutia
všeobecnýchsúdov.Navrhol,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoktak,ženávrhuvyhovie,alebo
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca a vedľajší účastník prostredníctvom svojho
spoločného právneho zástupcu a to písomným podaním zo dňa 16.5.2013 a zo dňa 2.12.2013.

V rozsiahlom písomnom podaní zo dňa 16.5.2013 odporca a vedľajší účastník poukazovali v súlade so
závermiokresnéhosúduvodôvodnenínapadnutéhouznesenianato,žeDohoduosplátkovomkalendári
a uznaní záväzku je potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca a vedľajší účastník poukázali na takéto
konanie navrhovateľa aj iných prípadoch, čím navrhovateľ chce navodiť dojem perfektnosti týchto zmlúv

a získať titul na vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, zameranou na ochranu
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje
výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za správny a v súlade s právom aj vedľajšieho
účastníka na právne zastúpenie v súdnom konaní. Za podanie tohto vyjadrenia odporca a vedľajší
účastník uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške po

39,59 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 71,37 eur a z režijného paušálu
vo výške 7,81 eur.

V písomnom podaní zo dňa 2.12.2013, označenom ako „Doplnenie vyjadrenia žalovaného a vedľajšieho
účastníka k odvolaniu“, sa odporca a vedľajší účastník zaoberali argumentáciou v prospech aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na spotrebiteľské vzťahy aj v prípade úverových zmlúv

(tzv. absolútnych obchodov). Za podanie tohto vyjadrenia odporca a vedľajší účastník uplatnili nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 79,37 eur, pozostávajúcich z
odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 71,37 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok

okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahupotrebnomprerozhodnutievoveci,dospelksprávnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvo
vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje

s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd z hľadiska konkrétnych dôvodov odvolania navrhovateľa považuje za potrebné dodať,
že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so
všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas
konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne
poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcami. Okresný súd podľa názoru odvolacieho
súdu správne vyvodil záver o nekalosti konania navrhovateľa, ktorý záver je aj v súlade s výkladovým
pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd veľmi správne poukázal na to, že v Dohode o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku je uvedené číslo úverovej zmluvy, ktoré nezodpovedá číslu
úverovej zmluvy, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušlo,
že označenie pôvodného veriteľa v uvedenej dohode (Q. V. Y. a. s.) nezodpovedá označeniu veriteľa,

s ktorým odporca uzavrel úverovú zmluvu (E., a. s., C. L., J., IČO: 3120155). Uvedené skutočnosti tak
potvrdzujú správnosť odvolaním napadnutého výroku rozsudku vo veci samej.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu závery okresného súdu majú
úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú v súlade aj s uvedeným výkladovým
pravidlom, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej

nepovažoval za rozhodujúcu argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej argumentácie mal
okresný súd podklady na iné skutkové posúdenie veci, odôvodňujúce iné právne posúdenie veci.

Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, vychádzajúc z čl. 37 ods. 2
ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a

to od začiatku konania, (viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa
názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti
ako účastníka konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci
v súdnom konaní prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v
zmysle § 137 ods. 1 O. s. p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možné

považovať odmenu advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v
spotrebiteľských vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
a Ústavy Slovenskej

republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne,
právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať
zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu
dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do

základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení
svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp.zn. II. ÚS 31/04 ) uviedol: Pri
tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad
náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva

zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavyavčl.1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred
všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo
účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej

súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( čl.
46 ods. 4 a
čl.51ods.1
ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa §

150 OSP.

Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť,
že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( čl. 47 ods.
2 ústavy).

Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami
účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a
napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal
hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v
prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na
náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže

s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. S poukazom na vyššie uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania odvolací súd dospel
k záveru, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Hoci si odporca a vedľajší účastník uplatnili trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci
(dve písomné vyjadrenia k odvolaniu), odvolací súd považoval za účelné len jedno písomné podanie vo
veci, keďže odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo vyjadriť celú svoju argumentáciu v rámci
doterajšieho odvolacieho konania v jednom písomnom podaní (vyjadrení k odvolaniu). Preto odvolací
súd priznal odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní

v celkovej výške po 39,59 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za podanie písomného vyjadrenia k
odvolaniu vo výške 71,37 eur a z režijného paušálu vo výške 7,81 eur, kráteného u každého úspešného
účastníka o 50 % v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .