Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113226204
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113226204.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: B. proti

odporcovi: A., o určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130,00 eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 29.09.2013.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Zameškané výživné za obdobie od 29.09.2013 do 02.06.2015 vo výške 940,00 eur p
o v o ľ u j e súd odporcovi splácať v splátkach po 20,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia vyživovacej povinnosti na jej osobu zo strany
odporcu na tom základe, že od poslednej úpravy výživného, kedy bolo určené výživné vo výške 83 eur

mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov. Výživné žiadala určiť sumou 300 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada určiť výživné v sume 300 eur mesačne z dôvodu, že od
poslednej úpravy výživného uplynulo dlhé časové obdobie, zvýšili sa jej potreby. V čase poslednej
úpravy výživného navrhovateľka chodila na strednú školu a v súčasnej dobe navštevuje UCM Trnava.
Mesačné výdavky má 200 až 250 eur. Stravuje sa v škole aj doma, za školské pomôcky vynakladá 50
až 70 eur mesačne, cestové autobusom 20 eur, strava v škole 40 eur, oblečenie 20-50 eur, mobil 20,

internet 20, drogéria 25 eur, za tabletky dáva 10 eur mesačne, užíva ich, nakoľko mala ženské problémy.
Inak nemá zvýšené výdavky so zdravotným stavom alebo mimoškolskými aktivitami. Býva s matkou
v rodinnom dome, v dome býva aj stará matka, ktorá poberá dôchodok 300 eur. Navrhovateľka so
svojou matkou majú samostatnú domácnosť, matka navrhovateľky poberá invalidný dôchodok 166 eur
mesačne, prídavky na dieťa 23,52 eur mesačne.Odporcažiadalnávrhzamietnuť.Uviedol,ženiejezamestnaný,nemážiadenpríjemasi4roky,nepoberá
ani sociálne dávky, teda nemá z čoho platiť výživné v žiadnej výške. Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti,
na výživu navrhovateľky neprispieva žiadnym spôsobom. Býva u otca, ktorému na domácnosť

neprispieva.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29. 4. 2009 č. k. 20P 10/09-23 bol odporca zaviazaný prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 83 eur. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka navštevovala
9. Ročník ZŠ. Matka navrhovateľky mala príjem 10.000 Sk /331,92 eur/, žila v domácnosti so
svojou matkou. Otec dosahoval príjem v spoločnosti Spark-ex od 348 do 384 eur. Býval u otca, s

navrhovateľkou sa už v tom čase nekontaktoval a výživné platil nepravidelne.

Navrhovateľka v súčasnej dobe navštevuje vysokú školu, s čím sú spojené objektívne vyššie náklady.
Žije v domácnosti s matkou, ktorá poberá invalidný dôchodok 163 eur mesačne, od 28. 5. 2014 do 1.
8. 2014 poberala dávku v nezamestnanosti spolu v sume 330,80 eur, v období od januára do augusta
2014 poberala v rámci dohody o pracovnej činnosti 37,20 eur mesačne, od septembra do 31. 12. 2013
dosiahla príjem spolu 136,41 eur z dohody o pracovnej činnosti.

Odporca je bez zamestnania, ako uchádzať o zamestnanie bol naposledy evidovaný od 12. 11. 2001
do 5. 2. 2002, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi ani sociálne dávky a nepožiadal o príspevok na
kompenzáciu zdravotného postihnutia.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca pracoval v spoločnosti SPARK-EX s.r.o. Ilava
od 16. 9. 2008 do 28. 4. 2010, dosahoval priemerný mesačný príjem 347,10 eur, pracovný pomer bol

ukončený z dôvodu absencie podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP. Následne krátkodobo odporca pracoval
v období od 29. 5. 2012 do 12. 7. 2012 v spoločnosti ALMA-BAU s. r. o. Dubnica nad Váhom v rámci
dohody - vzhľadom na krátkosť trvania tohto pracovného pomeru príjem /ktorý nebol súdu oznámený/
nie je rozhodujúci a nebol by pre rozhodnutie smerodatný. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci uvedený
zistený príjem, ktorého sa odporca vzdal svojím zavinením.

Podľa oznámenia Obce D. žije odporca v domácnosti s otcom a bratom, je nezamestnaný, neplní si
svoje povinnosti pokiaľ ide o poplatky za komunálne odpady.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne J. vyplýva, že otec odporcu C., s ktorým odporca žije v spoločnej
domácnosti, má príjem 481,60 eur /dôchodok/.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať i na plnoleté dieťa, u ktorého sa v samotnom
rozhodnutí síce určuje /vo výrokovej časti nie zvyšuje/ výživné, avšak je potrebné prihliadať práve na
uvedenú zmenu pomerov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného, resp. jeho ďalšom určení po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa,
zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov.Nastraneoprávnenéhosútakýmiokolnosťaminapríkladnadobudnutie

čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechodna iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané,
že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. §
78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť

aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných
ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne
ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

V danom prípade súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie výživného v prospech

navrhovateľky od podania návrhu. Navrhovateľka preukázala, že v štúdiu pokračuje štúdiom na UCM
Trnava, a teda v zmysle citovaného ustanovenia zákona vyživovacia povinnosť rodičov na jej osobu trvá.
Nepochybne od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov objektívne uplynutím
doby, zvyšovaním nákladov navrhovateľky spôsobených vekom, a v neposlednom rade prípravou na
budúce povolanie, zmenou stupňa školského vzdelania, na ktoré má navrhovateľka ústavné právo. Je
potrebné vychádzať zo skutočnosti, že výživné nebolo upravované po dobu 4 rokov do podania návrhu,

po ktorú dobu nepochybne potreby navrhovateľky vzrástli. Na strane odporcu neboli zistené žiadne
objektívne zvýšené náklady. Príjem odporcu /resp. príjem, z ktorého súd vychádzal/ sa nezmenil, príjem
matky sa podstatne znížil.

Odporca nemá dlhodobo žiadny príjem, posledný pracovný pomer bol ukončený jeho zavinením.
Dosahoval príjem 347,10 eur, z ktorého príjmu je s poukazom na citované ustanovenie zákona potrebné

prihliadať. Odporca žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý poberá dôchodok 481 eur mesačne, a
teda i na tento príjem ako príjem spoločnej domácnosti je potrebné prihliadnuť. Otec odporcu nemá k
navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, avšak tento príjem je rozhodujúci práve s prihliadnutím na príjem
domácnosti ako takej. Odporca neprispieva podľa vlastného vyjadrenia ani na náklady domácnosti.
Svojím konaním - tým, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu zvlášť závažného porušenia

pracovnej disciplíny, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, dlhodobo je bez práce a bez
príjmu, koná v rozpore s citovaným ustanovením zákona, keď si nepočína tak, aby bol schopný plniť
si riadne vyživovaciu povinnosť. Na navrhovateľku žiadnym spôsobom neprispieva a z jeho konania je
zrejmé, že nevyvíja žiadnu relevantnú činnosť k plneniu si svojej zákonnej povinnosti. Príjem domácnosti
odporcu je najmenej 828 eur /naposledy dosahovaný príjem 347,10 eur, príjem otca odporcu 481 eur/ a

aj po zohľadnení skutočnosti, že otec odporcu nemá vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, príjem
na jednu osobu tak predstavuje sumu 414 eur /naviac v domácnosti žije aj brat odporcu, ktorého príjem
nebol zistený a súd jeho príjem nepovažoval za rozhodujúci, i keď i táto osoba je povinná podieľať sa
na nákladoch domácnosti/. Príjem domácnosti navrhovateľky s matkou je 163 eur, teda na osobu 81,50
eur /na navrhovateľku aj prídavky určené na jej osobu 23,52 eur/.

Položky, ktoré ako mesačné náklady navrhovateľka vyčíslila, sa javia súdu vzhľadom na vek, potreby a
štúdium navrhovateľky opodstatnené a v podstate v jej veku bežné pri bežných nákladoch a nárokoch
bez toho, aby sa javili ako neodôvodnene navýšené takými nákladmi, ktoré by nemuseli byť pre je vývoj
a prípravu na budúce povolanie nadnesené a nepotrebné. Výchovu a výživu navrhovateľky zabezpečuje
výlučne matka, ktorá sama je invalidnou dôchodkyňou /napriek tomu si príležitostne čiastočne navyšuje

príjem prácou na dohodu o pracovnej činnosti/. Náklady na domácnosť sú dané výlučne u matky
navrhovateľky, odporca na domácnosť otca neprispieva.

Z uvedených dôvodov súd v súlade s citovaným ustanovením zákona v záujme riadnej prípravy
navrhovateľky na budúce povolenie, úhrady jej odôvodnených potrieb považoval návrh za dôvodný,
avšak súd vyhovel návrhu len sčasti s prihliadnutím na možností odporcu, ktorý reálne nemá žiaden

príjem, súd pri určení výživného mohol vychádzať len z posledného dosahovaného príjmu, ktorého sa
otec vzdal vlastným zavinením a bolo potrebné prihliadnuť i na vykonateľnosť rozhodnutia. Je nesporné,
že aj matka má voči navrhovateľke rovnako vyživovaciu povinnosť, avšak je potrebné zohľadniť aj
starostlivosť, i keď nie o maloletú, navrhovateľku. Za danej situácie považuje súd určené výživné za
primerané potrebám navrhovateľky aj možnostiam odporcu, resp. vykonateľnosti rozhodnutia. Podľa

ustálenej súdnej praxe výška výživného pre oprávnenú osobu vo veku navrhovateľky sa má pohybovať
do 30% príjmu povinnej osoby, pričom súd vychádzal z príjmu otca 347 eur mesačne, z ktorej sumy bypotom tento podiel predstavoval čiastku 115 eur mesačne. Súd však pri rozhodovaní prihliadol i na ďalší
príjem domácnosti odporcu - jeho otca a predovšetkým na skutočnosť, že odporca pristupuje k plneniu si
vyživovacej povinnosti prinajmenšom ľahkovážne vzhľadom na jeho dlhodobú nezamestnanosť a život

bez príjmu na úkor svojej rodiny /súd tiež poukazuje na jeho postoj k samotnému konaniu, keď i na
výsluch dožiadaným súdom musel byť predvedený políciou/. Treba pritom zdôrazniť objektívne potreby
navrhovateľky, spojené so štúdiom, ako i skutočnosť, že výživné nebolo upravené ani počas štúdia na
strednej škole a správanie sa odporcu nemôže byť potom na ťarchu navrhovateľky, ktorá má právo
nielen na vzdelanie a prípravu na budúce povolanie, ale aj primeranú životnú úroveň, ktorú z doposiaľ

určeného výživného nie je možné reálne pokryť. Súd tiež zohľadnil vyživovaciu povinnosť matky voči
navrhovateľke, jej podiel by pri príjme 163 eur mal potom predstavovať 54 eur mesačne /30%/. Za
daného stavu sa potom určené výživné javí primerané vzhľadom na dané okolnosti, keď súd má za
to, že určené výživné v dostatočnej miere nemôže pokrývať objektívne náklady navrhovateľky, je však
potrebné prihliadnuť na súčasné možnosti odporcu /ktoré si síce zapríčinil sám/ tak, aby rozhodnutie
bolo aj vykonateľné a spĺňalo svoj účel.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa je plnoletá, k určeniu výživného došlo s účinnosťou od podania
návrhu, nedochádza práve z tohto dôvodu k zmene pôvodného rozhodnutia, ale k určeniu výživného
na plnoleté dieťa.

Z uvedených dôvodov súd návrhu sčasti vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.

Zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia vo veci súd povolil odporcovi splácať. Toto

zameškané výživné predstavuje rozdiel doposiaľ určenej výšky výživného /pre ktoré v prípade jeho
neplnenia má navrhovateľka exekučný titul/ a určeného výživného.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Naviac účastníci si trovy konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.