Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1345/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátuJUDr.MáriePodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovejvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,spol.
s r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 27. 06. 2014 proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 6C/258/2012-54 zo dňa 20. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
zamietol v celom rozsahu. Žalobca sa domáhal voči žalovanej nároku na náhradu majetkovej škody
spôsobenej nesprávnym, respektíve nezákonným úradným postupom súdu v konkrétnej exekučnej veci
vedenej pod sp. zn. Ex 18470/2010 a primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s pripojeným exekučným spisom sp. zn. 2Er/124/2011 a v odôvodnení

rozsudku konštatoval, že v konkrétnej exekučnej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
dňa 14. 12. 2010 a Okresného súdu Rimavská Sobota bola dňa 19. 01. 2011 doručená žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie.
Dňa 17.02.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol, lebo po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel k záveru, že exekučný titul obsahoval neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Súd konštatoval, že 15 dňová lehota na vydanie

poverenia vyplývajúca z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neplatí, ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a súd musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora. Súd v odôvodnení rozsudku poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS
606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, v ktorom ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia konštatoval, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd mal na základe uvedených skutočností za to, že
žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu

úradnému postupu súdu (§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci), teda neboli splnené základné zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu
v zmysle tohto zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v zmysle zákona číslo 514/2003 Z. z.. Súd žalobu ako právne neopodstatnenú v celom rozsahuzamietol. Následne súd rozhodol o trovách konania a vyslovil, že s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O. s. p. žalovanej náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná,
avšak trovy konania si neuplatnila a súd tak má za to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Namieta,
že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny

spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s.
p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred
súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský sud nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať
za nestranného. V ďalšom texte odvolania žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných
súdov a taktiež na konkrétne judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky, podporujúce jeho námietku

o nedostatku nestrannosti zákonného sudcu. Žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového
súdu ďalej uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Uviedol, že žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom,
ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k

tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na
nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom. Keďže žalobca, ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,

nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa argumentov žalobcu porušená vo
viacerých smeroch. Súd navyše žalobcu nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil
mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie
dôkazy. Žalobca v odvolaní taktiež uvádza, že pokiaľ sa žalovaný nevyjadril, respektíve nereagoval

na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia §
114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b
O. s. p.. V ďalších dôvodoch odvolania sa žalobca zameriava na argumentáciu ohľadom existencie
majetkovej škody a uviedol, že majetková škoda mu vznikla v súvislosti s udržiavaním a správou
informačného systému a z titulu konkretizovaných výdavkov. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako
sa to týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že náklady na
správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Zotrváva na svojom stanovisku,
že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo ku škode, za ktorú dlžník nemôže niesť

zodpovednosť.Žalobcahodlávkonanípredsúdomprostredníctvomvykonanéhopojednávaniapredložiť
dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu
nepoučil podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlási rozhodnutie vo
veci samej. Rozhodnutie súdu 1. stupňa žalobca označil za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že

súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o nepriznaní
nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom žalobca navrhuje,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p.rozsudokokresnéhosúdupodľaustanovenia§219ods.1a2O.s.p. akovecnesprávnypotvrdil.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného
odvolania a aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých
prvostupňovýsúd rozhodol,pričomvzhľadomnapresvedčivosťasprávnosťargumentácieobsiahnutejvodôvodnení rozsudku nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom
uviesť žiadne ďalšie argumenty.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, nie sú opodstatnené. Odvolací súd, vychádzajúc z konkrétnych dôvodov

odvolania žalobcu, navyše konštatuje, že predmetné odvolanie zjavne nereaguje výlučne len na
konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje, nakoľko odvolateľ v odvolaní konštatuje viaceré úvahy súdu,
ktoré v konkrétnom odôvodnení napadnutého rozsudku v danej veci vôbec obsiahnuté nie sú.

Odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti právnej úvahy okresného súdu poznamenáva, že v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 01. 06. 2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z uvedeného
zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca stanovuje lehotu na vydanie poverenia exekútora na
vykonanie exekúcie. V prípade, že nie sú splnené podmienky pre vydanie poverenia, zákon nestanovuje
súdu lehotu, v ktorej rozhodne o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Odvolací súd ešte poznamenáva, so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť

Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02, I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie
zákonnej lehote (ak by aj bolo v konkrétnej veci preukázané) nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene
od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na

jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd, keď s akcentom na nutnosť rešpektovať záväzky Slovenskej
republiky voči Európskej únii poskytovať spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v spotrebiteľských vzťahoch,
(pričom potreba skúmania rozhodcovského rozsudku z hľadiska obsiahnutia neprijateľných zmluvných
podmienok vyplýva aj z vnútroštátnej právnej úpravy), v rozsudku konštatoval, že posúdenie zákonnosti

vedenia exekúcie vyžaduje osobitnú právnu úvahu. Preto v konkrétnej veci dĺžka exekučného konania
nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie

zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 - 4 a § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to
tak ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Rovnako nezodpovedajú obsahu spisu a konkrétnym procesným situáciám v danej veci ani argumenty
obsiahnuté v odvolaní, spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne
žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a
včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s
označenými dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v

neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd nariadil termín
pojednávania na deň 20. 05. 2014 o 12.15 hod., pričom predvolanie naň bolo riadne doručené obom
účastníkom konania (právny zástupca žalobcu predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 25. 04. 2014).
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním datovaným a súdu aj faxom doručeným dňa

15. 05. 2014 žalovaný, pričom nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu svojej neprítomnosti. Žalobca
adresovalsúduprocesnépodanie-Návrhnazrušenienariadenéhopojednávaniazdôvoduobjektívneho
porušeniazásadynestrannostisúduasudcudatovanédňa16.05.2014,vktoromsúčasnežiadalprerušiť
konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V obsahuzápisniceopojednávaníjezachytené,žesúdvyhlásiluznesenie,ktorýmžiadostiozrušenienariadeného
pojednávania nevyhovel a rozhodol uznesením aj o zamietnutí návrhu žalobcu o prerušenie konania
až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, pričom v písomne vyhotovenom uznesení č. k.

6C/258/2012-52 zo dňa 20. 05. 2014 súd podrobnejšie uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu
na prerušenie pojednávania a v nadväznosti na to nevyhovel ani návrhu na zrušenie pojednávania,
ktoré považoval za nedôvodné. Boli splnené všetky zákonné predpoklady pre postup súdu v súlade s
ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p. je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom

konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd preto nepostupoval svojvoľne,
procesný postup súdu v súlade s ustanoveniami procesnej normy nemožno považovať za odopretie
ústavného práva účastníkovi konania na spravodlivý súdny proces a popretie ústavou garantovaného
práva každého na verejné prerokovanie veci pred všeobecným nezávislým súdom.

Rovnako nezodpovedá obsahu spisu argument žalobcu, že súd mal vyvodiť adekvátne procesné
následky zo skutočnosti, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu súdu, aby
predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., a preto mal
súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p.. Tento argument
žalobcu je zmätočný, nakoľko po tom, čo súd doručil žalovanej návrh spolu s prílohami, žalovaná zaslala

súdu rozsiahle procesné stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku (č. l. 24-33 spisu).

Rovnako sú už v danom štádiu konania neopodstatnené úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a
nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43NcC/242/2012-9 zo dňa 11. 10. 2012, ktorého obsah je žalobca povinný rešpektovať.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom
na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. v
spojenísustanovením §224ods.1O.s.p.ažalovanej,akovodvolacomkonaníúspešnémuúčastníkovi
náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má
za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.