Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813204073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: Ing. U. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. R. U. č. XXX, U. nad M., zastúpený: JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom,
Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika č. 2465 proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o zaplatenie 18.309,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Cpr/1/2013-78 zo dňa 08.07.2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 641,59 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ust.§ 44,§ 120, § 125, § 149 zákona č. 312/2011
Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.10.2009, § 129
ods.1 Zákonníka práce, § 125 zákona č. 400/2009 o štátnej službe a o znení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosti dňa 01.11.2009 (ďalej citovaný zákon), § 131 citovaného
zákona, § 142 bod 1 citovaného zákona, § 129 ods.1 a § 120 ods.1 citovaného zákona, zároveň ust.§
101 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobcovi vznikol

štátnozamestnanecký pomer na základe rozhodnutia o jeho vymenovaní zo dňa 14.12.2004 za
odborného radcu služobného úradu Krajského úradu v Prešove a pravidelným miestom výkonu
štátnej služby na Obvodnom úrade Vranov nad Topľou na základe príslušných ustanovení zákona
č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov. Za účinnosti uvedeného zákona
č. 312/2001 Z. z. bolo služobným úradom Obvodným úradom Vranov nad Topľou rozhodnuté aj o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a tento bol z funkcie odvolaný. Rozhodnutie a postup
služobného úradu Obvodného úradu Vranov nad Topľou bol žalobcom napadnutý žalobou, v dôsledku

čoho vo veci viackrát rozhodol Krajský súd v Prešove ako aj Najvyšší súd SR, pričom v dôsledku
posledného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1S/7/2012 došlo následne ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu so služobným úradom Obvodným úradom Vranov nad Topľou
na základe dohody zo dňa 10.08.2012. V dôsledku neplatného skončenia bola žalobcovi vyplatená ajnáhrada funkčného platu, sporným ako už súd uviedol vyššie zostal nárok, ktorý považoval služobný
úrad za premlčaný.

Aj keď žalobca platne skončil štátnozamestnanecký pomer až dohodou zo dňa 10.08.2012, teda za

účinnosti zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa názoru súdu sa stal v zmysle ustanovenia
§ 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. štátnym zamestnancom podľa tohto zákona, napriek tomu pre
priznanie náhrady funkčného platu za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
je potrebné aplikovať zákon účinný v čase neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a
teda zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a to aj s poukazom na to, že zákon č. 400/2009 Z. z. v

prechodných a záverečných ustanoveniach neupravuje, že sa podľa neho posudzujú aj právne vzťahy
a nároky z nich, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona a preto podľa zákona č. 400/2009 Z. z.
nie je možné posudzovať právne vzťahy a nároky z nich ak tieto vznikli ešte za účinnosti zákona č.
312/2001 Z. z. o štátnej službe a zároveň podľa ust. § 131 zákona č. 400/2009 Z. z. v konaní vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do
31.10.2009, teda podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Konanie o náhradu funkčného

platu súvisí s konaním o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorého sa žalobca
domáhal a ktorý bol s ním neplatne skončený za účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z., teda ak by nebolo
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nebolo by ani konania o náhradu funkčného
platu. Súd prvého stupňa tiež poukázal na to, že v našom právnom poriadku platí zákaz retroaktivity ako
základnej zásady, ktorú súdy v aplikačnej používajú pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb a štátu. Potom v zmysle tejto zásady ako aj s poukazom na to, že v prechodných
a záverečných ustanoveniach zákona č. 400/2009 Z. z. nie je uvedené, že sa podľa neho posudzujú
aj nároky z právnych vzťahov vzniknutých za účinnosti zákona č. 312/2001 Z. z., súd vychádzal z
ustanovenia § 44 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, v ktorom je upravené neplatné skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom, preto bolo úlohou súdu sa s ňou
vysporiadať. Pri posudzovaní nároku na náhradu funkčného platu súd vychádza zo zákona č. 312/2001
Z. z., konkrétne ustanovenia § 44 zákona. Samotný zákon č. 312/2001 Z. z. neupravuje ako postupovať
v prípade vznesenej námietky premlčania a ani na žalovaným vznesenú námietku nemožno použiť
Zákonník práce, pretože v tejto otázke zákon č. 312/2001 Z. z. na Zákonník práce neodkazuje. Súd

sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zákon č. 312/2001 Z. z. vo svojich ustanoveniach neustanovil
žiadnu premlčaciu dobu s odkazom na § 120, v zmysle ktorého sa právo premlčí, ak sa neuplatnilo
v lehote ustanovenej týmto zákonom. Súd pri vznesenej námietke premlčania vychádzal z ustanovení
Občianskeho zákonníka a to z ustanovenia § 101, ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu,
ktorá začína planúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru
nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale od
splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje.

Žalobu o náhradu funkčného platu teda bolo možné podať pre účely prerušenia plynutia premlčacej
doby už hneď po uplynutí najbližšieho výplatného termínu po tom, čo bola žalobcom podaná žaloba o

preskúmanie postupu a rozhodnutia služobného úradu na krajskom súde.

Spoukazomnaplatnújudikatúruakoajnavyššieuvedené,zktoréhovyplýva,žepredmetomkonaniabol
nároknanáhradufunkčnéhoplatuzaobdobiemesiacovoktóber2007ažoktóber2009,priktorýchzačala
plynúť premlčacia doba pre každú jednotlivú mesačnú náhradu dňom nasledujúcim po jej splatnosti,
teda dňom nasledujúcim po konci nasledujúceho kalendárneho mesiaca, má súd za to, že námietka

premlčania bolo vznesená účinne, preto súd žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej O.s.p.). Žalovaný si v zákonom stanovej lehote uplatnil náhradu trov konania v sume 641,59 Eur
predstavujúcej náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014 a dňa 08.07.2014, tak akoboli vyčíslené Ministerstvom vnútra SR, sekciou hnuteľného a nehnuteľného majetku, odbor dopravy,
oddelenie prepravy sekcii legislatívnych a vonkajších vzťahov MV SR. Cestovné za deň 21.01.2014 -
335,943 Eur predstavuje základná náhrada za použitie služobného cestného vozidla pri počte 950 km

na trase F. - U. a späť a základnej náhrade 0,183 Eur/ km v sume 173,850 Eur a cena spotrebovaných
PHM pri počte 950 km, priemernej spotrebe 10,5 l/100 km a cene PHM 1,625 Eur/l v sume 162,093
Eur. Cestovné za deň 08.07.2014 - 305,650 Eur predstavuje základná náhrada za použitie služobného
cestného vozidla pri počte 986 km na trase F. - G. a späť a základnej náhrade 0,183 Eur/ km v sume
180,438 Eur a cena spotrebovaných PHM pri počte 986 km, priemernej spotrebe 8,3 l/100 km a cene

PHM 1,530 Eur/l v sume 125,212 Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust.§ 205 ods.2 písm.d/,
f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie alebo alternatívne rozsudok zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Súd prvého
stupňa žalobu nesprávne právne posúdil a nesprávne prihliadol na námietku premlčania vznesenú
žalovaným. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukazuje na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 6Cdo/248/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/180/2009. Uvedené
rozhodnutia sa však týkajú nárokov z pracovného pomeru, ktorý vznikol podľa Zákonníka práce, nie
podľa osobitného zákona o štátnej službe ako je tomu v prípade žalobcom uplatneného nároku. Kým
Zákonník práce, podľa ktorých boli posudzované nároky v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR obsahuje úpravu o premlčaní práva na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

zákon o štátnej službe takéto ustanovenie neobsahuje. Právne neobstojí názor súdu prvého stupňa,
že na vznesenú námietku premlčania túto posudzoval podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka ako
právneho predpisu všeobecného. Ak by zákonodarca mal v úmysle v zákone o štátnej službe upraviť
aj premlčanie nároku na náhradu funkčného platu pri neplatnom skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, bol by to upravil obdobne ako preklúziu. Právny názor, ktorý súd prvého stupňa vyslovil v

odôvodnení svojho rozsudku by v konečnom dôsledku spôsobil len právnu neistotu. K premlčaniu
nároku žalobcu na náhradu funkčného platu vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy v žiadnom prípade
nemohlo dôjsť.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že
v danej veci nie je preukázaná existencia odvolacích dôvodov, na ktoré poukázal žalobca. Súd správne

posúdilvznesenúnámietkupremlčania,pričomprihliadolajnaexistujúcujudikatúru.Podrobneodôvodnil
akým spôsobom sa so vznesenou námietkou premlčania vyporiadal, ako ju posudzoval. S názorom
súdu uvedeným v rozsudku sa plne žalovaný stotožnil. Napadnutý rozsudok považuje za odôvodnený
v dostatočnom rozsahu. Súd sa v ňom vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi
a tvrdeniami strán. Vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vec

správne právne posúdil a aplikoval príslušné normy a z uvedeného dôvodu považuje žalovaný rozsudok
za vecne správny.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli súdu dňa 20.05.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Ust.§ 205 ods.2 O.s.p. taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa vo veci samej. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny
skutkový záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení
dôkazov nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu
pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než sa správne
mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádzal zo správneho

skutkového a právneho záveru, preto odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa žalobcom i žalovaným produkované dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení
hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., správne prihliadol na námietku
premlčania, preto jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pri posudzovaní nároku na náhradu
funkčného platu je potrebné vychádzať zo zákona č. 312/2001 Z.z., konkrétne z ust.§ 44 tohto zákona.

Samotný zákon č. 312/2001 Z.z. neupravuje ako postupovať v prípade vznesenej námietky premlčania
a ani na žalovaným vznesenú námietku nemožno použiť Zákonník práce, pretože v tejto otázke zákon
č. 312/2001 Z. z. na Zákonník práce neodkazuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zákon č.
312/2001 Z. z. vo svojich ustanoveniach neustanovil žiadnu premlčaciu dobu s odkazom na § 120,
v zmysle ktorého sa právo premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Súd pri

vznesenej námietke premlčania vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a to z ustanovenia §
101, ktorý upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá začína planúť odo dňa, kedy sa právo
mohlo uplatniť po prvý raz.

Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru
nezačína plynúť od právoplatnosti rozsudku o určení neplatnosti rozväzovacieho prejavu, ale od

splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za príslušný mesiac, za ktorý sa požaduje. Odvolací súd má
za to, že v danom prípade je možné aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/180/2003
i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/248/2011.

Správne je názor súdu prvého stupňa, že žalobu o náhradu funkčného platu bolo možné podať pre účely
prerušeniaplynutiapremlčacejdobyužhneďpouplynutínajbližšiehovýplatnéhotermínupotom,čobola

žalobcom podaná žaloba o preskúmanie postupu a rozhodnutia služobného úradu na krajskom súde.

I odvolací súd má za to, že nárok na náhradu funkčného platu za obdobie mesiacov október 2007 až
2009 je premlčaný. Preto bolo dôvodne žalobu zamietnuť.

Správne rozhodol súd prvého stupňa i o trovách konania, keď ich priznal úspešnému žalovanému.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.