Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114240382
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114240382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: AB1 B.V., reg.č. 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX,
Holandské kráľovstvo, právne zast. Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., Piaristická 707/25,
Trenčín, proti odporcovi: F.É. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, o zaplatenie 2.314,02 Eur,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.590,88 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.590,88 Eur od 08.08.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 52,63 Eur titulom súdneho poplatku
za návrh a vo výške 90,59 Eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu

navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa04.12.2014doručenýmOkresnémusúduvŽilinedňa
16.12.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi na zaplatenie sumy 2.314,02 Eur s príslušenstvom
- úrokom z omeškania vo výške 38,85 Eur za obdobie od 08.08.2014 do 04.12.2014 a vo výške 5,15
% ročne zo sumy 2.314,02 Eur od 05.12.2014 do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým,
že navrhovateľ s odporcom uzavreli dňa 05.09.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý
úver vo výške 2.000,- Eur. Odporca však úver nesplatil do podania žalobného návrhu.

Následne súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 15.05.2015, na ktoré predvolal všetkých

účastníkov konania, avšak na pojednávanie sa nikto nedostavil.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX mal súd zistené, že bola uzavretá medzi
odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom dňa 05.09.2013, na základe ktorej bol
poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur.Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:

- celkový výška úveru 2.000,- Eur

- celková čiastka splatná spotrebiteľom 4.220,40 Eur

- mesačná splátka 77,06 Eur

- počet splátok 60

- ročná úroková sadzba 33,70 %

- RPMN od 39,5% do 41,7 % - s odkazom pod čiarou vo forme veľmi malého písma, že presná hodnota
RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť
oznámi po poskytnutí úveru.

- Priemerná RPMN 18,84 %

- Termín splatnosti splátok - bez uvedenia. Iba pod čiarou v zmluve je veľmi malým, až nečitateľným
písmom uvedená splatnosť prvej splátky - „po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, dátum splatnosti
druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“

- Poplatok za vedenie účtu 0 Eur

- Lehota splatnosti - 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci.

Zároveň zmluvu tvorí aj časť - revolvingový úver.

V závere zmluvy opätovne veľmi malým písmom, až nečitateľným, je uvedené, že klient svojim podpisom
potvrdzuje, že prevzal Úverové podmienky s kódom ITH113 a je nimi oboznámený.

Navrhovateľ prehlásil, že zmluva je platná a účinná a obsahuje všetky predpísané náležitosti a je
prejavom slobodnej vôle odporcu a navrhovateľa.

Odporca bol v konaní nečinný.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zákonom č. 129/2010 Z.z. sú stanovené náležitosti zmluvy.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento
typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať

aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany
spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak ajostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd teda posúdil, že bola uzavretá zmluva o úvere, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 9 ods.2 písm.j) zák.č. 129/2010Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods.2 písm.k) zák.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 zák.č. 129/2010Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.Podľa § 1a vyhl.č. 87/1995 Zb.ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Je nepochybné, že v predmetnej zmluve je údaj RPMN uvedený rozsahom dvoch číselných údajov: od
39,5% do 41,7 %, nad ktorým je symbol * a odkaz na uvedený symbol je pod čiarou v zmluve -

- „Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku
RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.“

Zo žiadnej predloženej listiny však nevyplýva, že by tento údaj - výška RPMN, bola oznámená odporcovi
dodatočne. Daný údaj riadne nie je zo zmluvy, či prípadného dodatku, zrejmý, hoci citované ustanovenia
vyžadujú, aby tento údaj bol riadne obsiahnutý v zmluve.

Vzhľadom k tomu, že v zmluve nie je riadne a určitým spôsobom uvedená výška RPMN, zmluva
neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť.

Je neprípustné, aby údaj - výška RPMN bola uvedená rozsahom, pričom tento rozsah je dokonca v
rozmedzí cca 2,2%.

Súd poukazuje na to, že RPMN je údaj, na základe ktorého si spotrebiteľ daný úver môže porovnať s
inými úvermi, resp. sa podľa neho rozhodnúť, či si daný úver zoberie alebo nie, keďže platí pravidlo, že
čím nižšia RPMN, tým lacnejší úver.

Z uvedeného je zrejmé, že zmluva neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť - RPMN a z toho dôvodu
je nutné daný úver posúdiť v zmysle § 11 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zároveň poukazuje na neprimeranú výšku úrokovej sadzby 33,70 % ročne s poukazom na § 1a
vyhl.č. 87/1995 Zb., v zmysle ktorého stanovená odplata presahuje zákonom stanovenú výšku.

Na základe uvedených skutočností súd posúdil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže

zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti tak, ako z vyššie uvedeného vyplýva a tento
nedostatok má za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť v zmysle § 11 zák.č. 129/2010 Z.z.

Súd mal preukázané, že odporca splatil úver v celkovej výške 409,12 Eur, čo vyplýva z výpisu účtu
predloženého navrhovateľom. (l.č. 34 obsahu spisu)

Zároveň je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil v žalovanej istine aj poplatok za možnosť zmeny splátky a

za možnosť odloženia splátok, ako aj poistenie vo výške 27,15 Eur.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý súd posúdil za
bezúročný a bez poplatkov a podľa predloženého výpisu z účtu (l.č. 34) odporca zaplatil celkovo sumu
409,12 Eur, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.590,88 Eur, teda rozdiel výšky poskytnutého
úveru a zaplatenej sumy, a to bez akýchkoľvek poplatkov,.... Na tento záver nemá vplyv ani skutočnosť,

že navrhovateľ si v rámci tohto konania neuplatňuje sumu 4.220,40 Eur, teda sumu v zmysle úverovej
zmluvy.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval aj poplatky za upomienky, súd poukazuje na to, že jednak úver je
bez poplatkov a poplatky sú za upomienky, ktorých doručenie a teda aj realizovanie nebolo riadne
preukázané, pričom nie je ani zrejmé, z akého dôvodu si uplatňuje navrhovateľ sumu 48,48 Eur za

upomienku II., keď z ničoho nevyplýva dôvodnosť takejto sumy, pričom táto suma nevyplýva ani z
obchodných podmienok, v rámci ktorých sú v hlave 18 upravené upomienky. Súd poukazuje na to, že
navrhovateľ predložil iba výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 22.07.2014. Žiadnu ďalšiu upomienkunepreukázal, hoci si uplatňoval poplatok za upomienku II., pričom zo zmluvných dojednaní vyplýva, že
poplatok za 1.upomienku počas trvania úveru nebude účtovaný.

Čo sa týka poistenia, za ktoré si navrhovateľ v rámci žalovanej istiny uplatňuje sumu 27,15 Eur, zo

zmluvy dojednanie o poistení nevyplýva.

Poistenie vyplýva iba z pripojenej listiny označenej - informácie o poistení dohodnutom zmluvou č.
XXXXXXXX/XXXX. (l.č. 30) Avšak žiadna taká zmluva nebola predložená, z ničoho nevplýva dojednanie
poistenia, či takej zmluvy, ako ani skutočnosť opodstatňujúca uplatnenie si poistenie vo výške 27,15 Eur.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal dojednanie poistenia.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to od 08.08.2014, ktoré do 04.12.2014 vyčíslil sumou

38,85 Eur a následne vo výške 5,15% ročne od 05.12.2014, všetko zo sumy 2.314,02 Eur.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania
omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa

výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako

dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom ako primeraný v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., avšak iba zo sumy 1.590,88 Eur a to od 08.08.2014. Súd nepriznal úroky z omeškania v časti
prevyšujúcej priznanú sumu a v tejto časti žalobný návrh zamietol.

Výšku sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol z dôvodu posúdenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov
a z dôvodu nepreukázania dojednania poistenia a z dôvodu nepreukázania realizovania upomienok a

opodstatnenosti uplatnenej výšky.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (1.653,95 eur :

2.405,76 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú
istinu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j.
k 15.05.2015), predstavuje úspech navrhovateľa 69%, jeho neúspech teda predstavuje 31% a čistý
úspech navrhovateľa je 38% (69-31), teda navrhovateľ má voči v konaní neúspešnému účastníkovi
- odporcovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 38%. V danej veci súd nezistil

žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania voči
neúspešnému účastníkom, t.j. odporcovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu trov konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 238,39 eur za 2 úkony právnej služby a náhradu súdneho poplatku za návrh v
sume 138,50 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov konania - titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 52,63 eur (podľa pomeru
čistého úspechu v konaní, t.j. 38% zo sumy 138,50 eur) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 90,59
eur (t.j. 38% zo sumy 238,39 eur podľa pomeru čistého úspechu navrhovateľa v danej veci) a to za
úkony právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 91,29 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20%
DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,

2/ za úkon právnej služby - podanie návrhu v sume 91,29 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH podľa §

18 ods. 3 cit. vyhlášky.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom súdneho poplatku za návrh
sumu 52,63 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 90,59 eur, na účet právneho zástupcu

navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).