Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/50/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234476
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113234476.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci
žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko,
IČO: CHE-100.023.266, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX
205, Bratislava, proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7,
Bratislava, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 687,66 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v sume
119,68 eur, k rukám advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, a to v lehote do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2013 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 687,66 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 733,13 eur
od 31.3.2013 do 10.4.2013, zo sumy 711,41 eur od 11.4.2013 do 23.6.2013, zo sumy 689,41 eur od
24.6.213 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 802,26 eur od 21.11.2012 do
3.12.2012, vo výške 5 % zo sumy 748,26 eur od 4.12.2012 do 12.3.2013, vo výške 5 % zo sumy 726,54
eur od 13.3.2013 do 30.3.2013, (pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 5 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 689,41 eur do zaplatenia) a náhradu trov konania.

Súd uznesením č.k. 26C/50/2014-30 zo dňa 30.7.2014 pripustil zmenu účastníka konania na strane
žalobcu tak, že z konania vystupuje spoločnosť - Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922,
Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, a na jej miesto vstupuje spoločnosť - Intrum Justitia Debt Finance
AG, IČO: CHE-100.023.266, Industruestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko.

Dňa 12.12.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovanej Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava.

Uznesením č.k. 26C/50/2014-46 zo dňa 22.1.2015 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 0,065 % denne zo sumy 733,13 eur od 31.3.2013 do 10.4.2013, zo sumy 711,41 eur
od 11.4.2013 do 23.6.2013, zo sumy 689,41 eur od 24.6.2013 do zaplatenia a v časti o zaplatenie

istiny 4,84 eur a úroku z omeškania zo sumy 802,26 eur vo výške 5 % od 21.11.2012 do 3.12.2012,
zo sumy 748,26 Eur vo výške 5 % od 4.12.2012 do 12.3.2013, zo sumy 726,54 eur vo výške 5 % od
13.3.2013 do 30.3.2013 tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia sumu 995,82 eur,
pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 689,41
Eur do zaplatenia a pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením v časti príslušenstva nasledovne: „Žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 682,82 eur, úrok z omeškania vo výške 10 % p. a. zo sumy 802,26 eur
od 29.1.2009 do 4.12.2012, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 748,26 eur od 5.12.2012 do
13.3.2013, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 726,54 eur od 14.3.2013 do 11.4.2013, úrok
z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 704,82 eur od 12.4.2013 do 24.6.2013, úrok z omeškania vo
výške 8,50 % p. a. zo sumy 682,82 eur od 25.6.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania a to všetko
v lehote do 3 dní.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s celým obsahom spisového materiálu,
keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu, žalovanej, vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej a splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že dňa 27.9.2012 uzatvoril so spoločnosťou GE Money,
a.s., so sídlom Bottova 7, Bratislava, Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi
postúpená pohľadávka s príslušenstvom a právami s ňou spojenými voči žalovanej zo zmluvy „Zmluva
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX medzi spoločnosťou GE Money, a.s., ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
995,82 eur. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej písomne oznámené. Pohľadávku ku dňu postúpenia
je vo výške 802,26 eur. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 20.11.2012 Dohodu o uznaní dlhu č.
XXXXXXXXXX, v ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 807,10 eur, pozostávajúci
z nesplatenej istiny úveru vo výške 802,26 eur a zo zmluvných pokút, poplatkov, úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody. Žalovaná sa zaviazala splatiť uznaný záväzok v 15
mesačných splátkach vo výške 54 Eur, splatných v termínoch určených v Dohode. Žalovaná ku dňu
podania žaloby uhradila dňa 4.12.2012 sumu 54 eur, dňa 13.3.2012 sumu 21,72 eur, dňa 11.4.2013
sumu 21,72 eur, dňa 24.6.2013 sumu 22 eur, na základe čoho predstavuje nesplatená časť záväzku
sumu 687,66 eur. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátky záväzku o 3 mesiace
a viac, stali sa podľa článku 4.1 dohody splatnými všetky záväzky žalovanej, ktoré sa podľa Dohody mali
stať splatnými v budúcnosti a žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 4.1 Dohody, t.j.
na zmluvnú pokutu 0,065 % z nesplatenej istiny úveru za každý deň omeškania, t.j. zo sumy 733,13 eur
od 31.3.2013 (91. deň omeškania žalovanej s úhradou splátky istiny záväzku) do 10.4.2013 zo sumy
711,41 eur od 11.4.2013 do 23.6.2013, zo sumy 689,41 eur od 24.6.2013 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a, b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase
uzatvorenia zmlúv o postúpení, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť
ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy
alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať,
sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená
reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za
nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa §
8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa ustanovenia § 8 ods.4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie
sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým
alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel
obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podaním doručeným súdu dňa 30.12.2014
oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej a zároveň požiadalo o doručenie
návrhu s prílohami, ktoré oznámenie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 12.1.2015
a žalovanej dňa 12.1.2015. Splnomocnenému zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej bol
doručený návrh spolu s prílohami dňa 12.1.2015.

Vedľajší účastník na strane žalovanej podaním doručeným 16.1.2015 sa vyjadril k návrhu na začatie
konania, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobcom uplatnená právo je
premlčané s prihliadnutím na neplatnú dohodu o uznaní záväzku so splátkovým kalendárom pre rozpor s
dobrými mravmi, v ktorom vyjadrený vedľajší účastník zároveň namietal neplatnosť prevodu pohľadávky,
čo má za následok nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu.

Vedľajší účastník na strane žalovanej namietal neplatnosť prevodu pohľadávky na Intrum Justitia s
odôvodnením, že k samotnému postúpeniu pohľadávky došlo viackrát. Postúpenie pohľadávky až
na postupníka so sídlom vo Švajčiarsku objektívne znamená minimálne sťaženie garancií žalovanej
nebezpečenstvo, že spotrebiteľa tento prevod odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu so
sídlom na takomto mieste. Máme za to, že výkon práv právneho predchodcu žalobcu sa prieči dobrým
mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok
považujeme za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Opakovaným
postupovaním pohľadávky sa žalovaná dostala do zhoršeného právneho postavenia pre prípad, že by
sa svojich práv chcela domáhať nie od pôvodného veriteľa, ale od terajšieho žalobcu, čím je zároveň
značne diskriminovaná. Preto takéto konanie žalobcu a jeho právnych predchodcov vykazuje i znaky
sťaženia domáhania sa práv úverového dlžníka, čo treba vyhodnoť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 a v konečnom dôsledku to vykazuje znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky
podľa Zákona č. 250/2007 Z.z. Postup zo strany právneho predchodcu žalobcu treba vyhodnotiť ako
nekalú obchodnú praktiku a postúpenie pohľadávky považovať za absolútne neplatné, čo v konečnom
dôsledku znamená nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu, a preto je návrh potrebné zamietnuť
pre nedostatok podmienok konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu GE Money, a.s. a žalovanou bola
uzatvorená dňa 25.6.2002 zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.

Ak žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu takto uplatnenému právu.

V zmysle ust. § 520 Občianskeho zákonníka, pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na
základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi nový veriteľ (postupník) bez zmeny
obsahu práva na plnenie.

Predmetná pohľadávka bola postúpená na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. a následne na žalobcu
so sídlom v zahraničí, čím sa žalovaná ako spotrebiteľ dostala do zhoršeného právneho postavenia,
nakoľko ak by sa chcela domáhať svojich práv, nemohla by ich uplatniť voči pôvodnému veriteľovi so
sídlom na Slovensku ale voči žalobcovi so sídlom v zahraničí, čím sa žalovaná ako spotrebiteľ dostala
do zhoršeného právneho postavenia, nakoľko ak by sa chcela domáhať svojich práv, nemohla by ich
uplatniť voči pôvodnému veriteľovi so sídlom na Slovensku ale voči žalobcovi so sídlom v zahraničí,
čo by ju mohlo odradiť od uplatňovania práv spotrebiteľa, vrátane práv z porušenia práva na ochranu
spotrebiteľa od žalobcu so sídlom vo Švajčiarsku a to aj vzhľadom na okolnosti doručovania, čo možno
vyhodnotiť ako diskrimináciu a za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré konanie je možné posúdiť
ako nekalú obchodnú praktiku, keď podľa § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, sú nekalé praktiky
zakázané. Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv na postúpenie práv zo spotrebiteľskej zmluvy
na žalobcu so sídlom vo Švajčiarsku za výkon práv, ktorý sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a postúpenia hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.

Súd vzhľadom na uvedené žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietol.

Súd ďalej ako predbežnú otázku riešil platnosť uznania dlhu, ktorý je predmetom tohto konania,
žalovanou.

Na to, aby uznanie dlhu zakladalo vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval, je
potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu, aj výšky. Pri uznaní dlhu
ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný, avšak
takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník,
ktorý uznal dlh, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní a to pre omyl skutkový alebo
právny (ak mu neboli známe zákonné ustanovenia o premlčaní), uznanie dlhu nespôsobuje vznik právnej
domnienky, že dlh v čase uznania trval. Pre uznanie dlhu sa vyžaduje písomná forma.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX
so splátkovým kalendárom uzavretá dňa 30.11.2012 medzi Profidebt Slovakia, s.r.o., ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
predmetná dohoda bola vopred pripravená, jej obsah žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a
veriteľ v záujme predĺženia premlčacej doby využil neznalosť žalovanej ako spotrebiteľa na dosiahnutie
uznania dlhu, čo súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle citovaného ust. § 8 ods. 4 Zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré konanie sa považuje za konanie v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka
je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv, aj snaha predchádzať
v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej
istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku
ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide
o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa
či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním
subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej

doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a
veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka
splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby
vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť
na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne
uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku
premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie,
dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku.

Citované ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby,
ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným
predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z
občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý
časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od
ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoré
jednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súd.

Nakoľko vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd skúmal, či
žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná a dospel k záveru, že právo žalobcu domáhať sa plnenia
v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere je premlčané, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu voči
žalovanej, ktorú si žalobca uplatnil predmetnou žalobou, nastala ku dňu 19.12.2008, čo nebolo v konaní
sporné, pričom návrh na začatie konania bol predložený súdu dňa 16.12.2013, teda po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, potom súd nemohol žalobcovi priznať premlčané právo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodnú zamietol a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, keď súd tiež aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania zásadu zodpovednosti za zavinenie,
kedy pripočítal zavinenie za zastavenie konania žalobcovi, a žalovanej, ktorá bola úspešná v konaní,
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiadne
nevyplývajú. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý
mal vo veci plný úspech a to trovy právneho zastúpenia v sume 119,68 eur ( podľa Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony
právnej služby: 1. prevzatie veci a príprava zastúpenia 2.9.2014 á 51,45 eur + režijný paušál á 8,04 eur,
2. písomné podania na súd - vyjadrenie zo dňa 15.1.2015 á 51,45 eur + režijný paušál á 8,04 eur),
ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd zaviazal žalobcu zaplatiť
splnomocnenému právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.